Podľa najnovších prepočtov britského ministerstva financií by žiadny z alternatívnych scenárov spolupráce s Európou po Brexite nepriniesol pre krajinu z ekonomického pohľadu to, čo samotné členstvo.
„Vystúpenie z EÚ bude mať dlhodobý negatívny vplyv na britskú ekonomiku. Žiadny z možných scenárov nezväčšuje obchodnú výmenu a nepovzbudzuje prílev investícií. Brexit prinesie priame náklady privátnemu aj verejnému sektoru. Tieto náklady výrazne prevážia nad úsporou transferov do spoločného rozpočtu EÚ. Podľa Osbornovej analýzy (George Osborne je britským ministrom financií) je zotrvanie v EÚ najlepšou cestou pre udržanie ekonomického rastu a prosperitu Británie v budúcnosti,“ povedal analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Libor Melioris.
Tri možné scenáre vývoja
Briti budú 23. júna rozhodovať v referende o tom, či sú za zotrvanie krajiny v únii, alebo za odídenie z nej. Aktuálne sú tábory euroskeptikov a eurooptimistov takmer vyrovnané, no čoraz viac sa zväčšuje hrozba možného odchodu Britov zo spoločného európskeho bloku. Potom by nastali tri možné scenáre ich ďalšieho fungovania s Európou. Buď pôjde o tzv. nórsky scenár, teda Briti sa automaticky stanú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorý združuje aj Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by však i tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Mali by, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii.
Druhá možnosť je švajčiarsky scenár, čo by predstavovalo bilaterálne obchodné dohody medzi EÚ a Britániou. Švajčiari síce nie sú oficiálne v EEA, ale majú s úniou podpísané dohody, ktoré umožňujú slobodu pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu. „Švajčiari si môžu vyberať firmy a sektory, ktoré na jednotný trh pustia a ktoré nie. Nemusia podliehať bruselskej byrokracii, pokiaľ nechcú. Členské krajiny túto voľbu nemajú. V tom je ten rozdiel,“ povedal ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.
EEA zahŕňa členské štáty EÚ a EFTA, čo je Európske združenie voľného obchodu. To združuje spomínané Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a aj Švajčiarsko. Švajčiari však v roku 1992 následný vstup do EEA odmietli v referende. Na bilaterálnych dohodách z EÚ funguje aj Kanada či Turecko. "Zmluva o založení EFTA má asi 100-krát menej strán než zmluvy EÚ. Projekt únie je jednoducho omnoho ambicióznejší v tom, do akej miery sa snaží pretvoriť európsky priestor, a to nielen hospodársky, ale aj spoločenský a politický.
Práve spoločenské a politické ambície projektu únie, ktoré ekonomický orientovaná EFTA nezdieľa, sú jednou z príčin toho, prečo sa krajinám celku EFTA tak ekonomicky darí. V EÚ ide napríklad o preregulovanosť a veľkú byrokraciu, ktoré ekonomický rast brzdia. Nutné je však povedať, že členským krajinám EFTA sa dobre darilo aj pred vznikom EÚ a eurozóny. Čo je takisto dôvod, prečo do únie nevstúpili. Boli hospodársky také silné, že v členstve nevideli zásadný prínos ani v dobe prelomu milénia, keď EÚ a eurozóna boli všeobecne vnímané perspektívnejšie ako dnes," komentuje Kovanda.
Treťou možnosťou je tzv. WTO (Svetová obchodná organizácia) scenár. Nešlo by o žiadne špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO, ako sú napríklad Rusko či Brazília. Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi.
Všetko niečo stojí
Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od Brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier). V prípade švajčiarskeho scenára by HDP poklesol za 15 rokov až o 6,2 percenta (36 miliárd libier), a v prípade WTO scenára až o 7,5 percenta (45 miliárd libier).
Priemerná britská domácnosť by v prvom prípade stratila za 15 rokov zhruba 2 600 libier, v druhom 4 300 libier a v treťom až 5 200 libier. Británia si uvedomuje fakt, že polovica jej exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. Londýnska ekonomická škola (LSE) zase uviedla, že po Brexite by priemerný príjem britskej domácnosti pre nižšie príjmy zo zahraničného obchodu klesol najmenej o 850 libier ročne. Podľa pesimistickejšieho scenára by pokles príjmu mohol byť dvojnásobný.
Brexit by mohol navyše zvýšiť náklady na plyn a elektrinu v krajine až o 500 miliónov libier ročne. „Keď opustíme vnútorný európsky trh, dostaneme veľký elektrický šok, pretože britské účty za elektrinu pravdepodobne vyletia raketovo nahor,“ povedala pre agentúru Bloomberg ministerka energetiky Veľkej Británie Amber Ruddová. Británia ako člen EÚ má lepšiu pozíciu pri rokovaniach o diverzifikácii zdrojov energií a pri zabezpečení nižších cien. Ruddová poukázala na nedávne kroky ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý využíva dodávky plynu ako nástroj svojej zahraničnej politiky. Spolupráca v rámci európskeho bloku, ktorý má 500 miliónov obyvateľov, umožňuje Británii dosiahnuť lepšie ceny za plyn a spoločne dokážu štáty únie aj lepšie reagovať na prípadné krízy.
Dosahy na úniu a Slovensko
Ak by sa Briti odtrhli od únie, príjmy európskeho rozpočtu by sa značne oslabili. Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer 5-miliardovú sekeru (príspevok Veľkej Británie po odrátaní toho, čo z únie dostanú cez eurofondy), na ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny.
V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu. Navyše podľa hrubých prepočtov ekonómov by sa EÚ oslabila zhruba o šesť percent, Slovensko asi o percento, čo by predstavovalo 70 miliónov eur. Podľa Britskej obchodnej komory na Slovensku sa celková výška investícií Británie na Slovensku pohybovala za vlaňajšok na úrovni okolo 400 miliónov eur, čím sa Británia zaraďuje na 15. priečku spomedzi zahraničných investorov pôsobiacich na Slovensku.
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch pritom ešte v marci tohto roka potvrdila Európskej únii najvyššiu úverovú známku AAA. Prípadné vystúpenie Británie z únie podľa nej nebude mať na rating EÚ bezprostredný vplyv a negatívne by sa mohlo prejaviť až v dlhodobejšom výhľade. Úverový rating odhaduje pravdepodobnosť včasného splácania záväzkov hodnoteného dlžníka. Je kľúčovým vodidlom pre investorov do cenných papierov príslušného dlžníka.