Ministerstvo financií vypočítalo, že na plánovaný pokles daní pre firmy, pokračovanie výstavby diaľnic, výkup pozemkov pre bratislavský obchvat, rast platov úradníkov či učiteľov a znižovanie deficitu verejných financií treba do roku 2019 finančnú konsolidáciu za 550 miliónov eur ročne. Rezort ministra financií Petra Kažimíra (Smer) v takom prípade predpokladá, že v roku 2019 by Slovensko mohlo mať prvýkrát prebytkové hospodárenie na úrovni 0,16 percenta výkonu ekonomiky. Dlh krajiny by potom výraznejšie klesol.
Reformou tendrov sa má znížiť korupcia. Spolu 300 až 500 miliónov eur sú odhadované úspory štátu na nákupoch. Okrem toho sa počíta ďalej so zlepšovaním výberu daní a zvážiť sa môže aj daň z luxusných nehnuteľností. Každé nové opatrenie nad rámec schváleného vládneho programu bude v štvorkoalícii schvaľovať koaličná rada.
Minister Kažimír v piatok predstavil ambiciózny Program stability Slovenska a Národný program reforiem. Oba dokumenty schválila vláda. „Naše ciele sa ešte môžu upravovať. Aktuálny program stability vychádza viac-menej z matematických prepočtov. Nechcem v danom momente povedať, že tieto ciele sú úplne definitívne a zakliate, je to proste pohyblivý cieľ. Samozrejme, každý rok nás môžete konfrontovať s týmito cieľmi. To je úplne normálne a legitímne,“ povedal Kažimír. Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že situácia sa môže rýchlo zmeniť najmä vďaka externému prostrediu. Slovensko je totiž otvorená ekonomika, pre ktorú je kľúčový ekonomický vývoj v Európe.
Vláda sa chystá najbližšie štyri roky napríklad plošne zvyšovať platy učiteľom spolu o 26 percent. Do roku 2020 by tak učitelia mali mať na výplatných páskach zhruba o 240 eur viac. Opatrenie si vyžiada zhruba 500 miliónov eur. Pokles daní z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent vyjde štátnu kasu v budúcom roku na 127 miliónov eur ročne. O rok na to ruší daňové licencie, čo ochudobní štátnu kasu o 72 miliónov eur. „Najvýznamnejším negatívnym vplyvom oproti rozpočtu je zapracovanie investičných priorít vlády, ktoré zvyšujú objem investícií verejnej správy o viac ako 546 miliónov eur, čo je 0,7 percenta HDP,“ píše sa v programe stability.
Nechcem v danom momente povedať, že tieto ciele sú úplne definitívne a zakliate, je to proste pohyblivý cieľ. Samozrejme, každý rok nás môžete konfrontovať s týmito cieľmi.Peter Kažimír, minister financií
Štát by mal však v budúcom roku získať dodatočné peniaze napríklad vyšším zdanením tabaku, čo prinesie dodatočných 21 miliónov eur, ale aj predĺžením osobitného odvodu firmám v regulovaných odvetviach v sume 80 miliónov eur v roku 2017. Odvod bol zavedený od septembra 2012 ako dočasné opatrenie slúžiace na konsolidáciu verejných financií, prostredníctvom ktorého sa zvýšili príjmy štátneho rozpočtu o desiatky miliónov eur. Doteraz zrušený nebol. Vláda sa do budúcna spolieha aj na lepší výber daní. Vlani mali verejné financie vďaka tomu k dispozícii takmer o pol miliardy eur viac.
Dlh má klesať, platy zase rásť
Podľa Programu stability Slovenska na roky 2016 až 2019 by v tomto roku mal schodok verejných financií dosiahnuť tak, ako bolo pôvodne plánované, 1,93 percenta hrubého domáceho produktu, v budúcom roku by mal deficit klesnúť na 1,29 percenta, v roku 2018 až k polpercentnej hranici. Následne by sa štát mal dostať do situácie, keď príjmy mierne prevyšujú výdavky. Rozpočtový prebytok by mal byť na úrovni 0,16 percenta HDP.
Dlh krajiny by mal zostať v „bezpečnom“ sankčnom pásme pod hranicou 53 percent HDP. Dlh by sa mal však postupne od roku 2017 výraznejšie znižovať vďaka predikovanému až 4-percentnému rastu slovenskej ekonomiky. V roku 2019 bude dlh pod najnižšie sankčné pásmo daného roku vo výške 48 percent HDP.
Tretí rok po sebe budú reálne mzdy na Slovensku rásť vyše 3-percentným tempom. Za ich rastom možno hľadať nízku infláciu, teda takmer nulový rast cien. „Rast miezd bude podporený aj výrazným zvýšením minimálnej mzdy a čiastočne aj prehrievaním na trhu práce. Mzdy by mali rásť rovnomerne naprieč všetkými sektormi, no vďaka 4-percentnému nárastu taríf najvýraznejšie vo verejnom sektore. Rast reálnych miezd a produktivity práce sa dostane do rovnováhy až koncom roka 2017,“ píše sa v programe stability. Tento rok by zároveň malo na trhu práce pribudnúť 30-tisíc nových pracovných miest. Nezamestnanosť by mala v budúcom roku prekonať historické minimum z roku 2008 a dosiahnuť jednocifernú úroveň. Aktuálne dosahuje takmer 10-percentnú hranicu.
Filkov najlepší svet
Štát pripravuje veľkú kontrolu štátnych tendrov a výdavkov na základe štúdie Hodnota za peniaze. Najlepší z možných svetov, na ktorej sa podieľal aj zosnulý ekonóm Martin Filko, niekdajší šéf Inštitútu finančnej politiky, ktorý nedávno tragicky zahynul. „Je to vynikajúci dokument, ktorý obsahuje filozofickú zmenu v hodnotení využívania peňazí, nové pravidlá, procesy a inštitúcie na rozhodovanie na základe hodnoty za peniaze. Pokiaľ sa bude dôsledne implementovať hodnotenie verejných investičných a prevádzkových výdavkov cez Hodnotu za peniaze, bude to mimoriadne účinná metóda, ako eliminovať nehospodárne projekty a zámery, a tým aj zlepšiť efektívnosť vynakladania peňazí a výsledky verejných financií,“ zhodnotil v rozhovore pre Pravdu šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Zo siedmich miliárd eur, ktoré dáva štát ročne na nákupy tovarov a služieb, sa má takto ušetriť približne pol miliardy eur ročne.
Reforma hovorí o tom, že by sa malo analyzovať, na čo konkrétne sa míňajú peniaze, prehodnotiť projekty a investície, ktoré štát plánuje zrealizovať, ale predovšetkým, aký má momentálny chod rezortov prínos pre Slovákov. Riešiť by sa malo v najbližších troch rokoch aj financovanie štátnych podnikov, kde vidia analytici zásadné šafárenie so štátnymi peniazmi. Ušetrené peniaze by tak mohli ísť napríklad na skvalitnenie poskytovaných služieb v zdravotníctve, tvrdia autori štúdie. V prípade výdavkov na dopravu vláda predpokladá revíziu v objeme 2,7 percenta HDP ročne. Pri zdravotníctve vo výške 5,2 percenta HDP ročne a revízia výdavkov na informatizáciu bude v prvom roku v objeme 0,6 percenta HDP.
Jednou z podmienok zavádzania reforiem je, aby sa v nasledujúcich troch rokoch strojnásobil počet analytikov vo verejnej správe, čo by znamenalo v praxi naberanie viac ako 60 nových ľudí na ministerstvo financií. Najbližšie mesiace sa na dotknutých ministerstvách vytvoria operatívne pracovné skupiny. Cieľom je, aby správy revízií výdavkov boli súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 schváleného vládou do 15. októbra tohto roka.
Malo by to fungovať podobne ako lieková reforma, ktorú Filko zaviedol pred šiestimi rokmi. Na základe nej sa podarilo znížiť ceny liekov o 20 percent tým, že ich štát začal verejne porovnávať so zahraničím. Aj teraz chcú analytici tento model presadiť pri iných oblastiach v zdravotníctve. Napríklad porovnávať ceny nákupov jednotlivých nemocníc či zmluvných podmienok jednotlivých poskytovateľov pri všetkých poisťovniach. Porovnávať ich medzi sebou na Slovensku a takisto so zahraničím.
Tento model sa ukázal ako efektívny nástroj na znižovanie výdavkov a zároveň potláčanie korupcie aj v zahraničí. Napríklad Veľká Británia takto analyzovala londýnsku olympiádu, PPP rekonštrukciu londýnskeho metra alebo hodnotila British Energy, najväčšieho producenta elektrickej energie. Za rok 2014 tak štát vďaka týmto analýzam ušetril daňovým poplatníkom 1,15 miliardy libier.