Americké korporácie tlačia Európu do kúta

Moc a peniaze nad potreby bežných ľudí. Aj takto sa dá označiť už roky pripravované Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) medzi USA a Európskou úniou. Na jednej strane obrovské ekonomické zisky pre oba kontinenty, na druhej strane prílev modifikovaných amerických potravín do Európy, strata pracovných miest, zhoršenie životného prostredia a tvorba zákonov v prospech veľkých firiem.

03.05.2016 14:00
debata (86)

Holandská pobočka organizácie Greenpeace v pondelok zverejnila tajné dokumenty z rokovaní medzi USA a úniou, z ktorých vyplýva, že celá dohoda, ktorá sa tvári ako projekt na zlepšenie životnej úrovne bežných ľudí cez zrušenie ciel a kvót na dovozy, je iba veľký biznis nadnárodných spoločností, najmä amerických, ktoré si v rámci TTIP pretláčajú svoje záujmy. Dohoda má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s 800 miliónmi ľu­dí.

V dokumentoch sa píše, že USA tlačia na Európu, aby zmiernila doteraz platné nároky na bezpečnosť potravín a predpisy pre živočíšnu výrobu, ktoré sú omnoho prísnejšie, ako majú USA. Inak Washington podľa dokumentov hrozí, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel.

Slovensko ako automobilová veľmoc by na to doplatilo. Pri víne zase USA odmietajú, že by výlučne krajiny EÚ mohli využívať špecifické názvy vín napríklad vrátane Tokaja, produkovaného aj na Slovensku, či francúzskeho burgundského.

Slovensko s tým nesúhlasí. „Vláda SR bude klásť dôraz práve na bezpečnosť a vysokú kvalitu potravín najmä vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom, ako aj na ochranu domácich spotrebiteľov, poľnohospodárskych subjektov, malých a stredných podnikateľov a energeticky náročného priemyslu, čo ministerstvo hospodárstva ako gestor dohôd o voľnom obchode bude aktívne presadzovať na pôde EÚ," povedal pre Pravdu hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Práve pri potravinách, ale napríklad aj pri kozmetických výrobkoch, rôznych chemikáliách či postrekoch sa uplatňuje iný prístup na americkom a iný na európskom kontinente. Z dokumentov vyplýva, že dohoda ohrozuje právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Inými slovami, produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka jednoznačne nesúhlasí s tým, aby USA prostredníctvom TTIP nútili EÚ k nárastu dovozu agropotravinárskych produktov. Ministerstvo spoločne s inými členskými štátmi presadzuje vylúčenie najcitlivejších agrárnych položiek z rámca dohody, resp. obmedzenie liberalizácie stanovením colnej kvóty. Súčasne zásadnou požiadavkou v rámci rokovaní TTIP je nemeniť zdravotnú, veterinárnu a fytosanitárnu politiku EÚ, napríklad GMO, hormóny a podobne, a teda v žiadnom prípade neznižovať súčasný štandard bezpečnosti potravín," odkázalo tlačové oddelenie slovenského rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Britský denník The Guardian prišiel takisto s tvrdením, že európski predstavitelia uistili americký ropný koncern ExxonMobile, že obchodná dohoda s USA donúti odstraňovať ekologické „prekážky" po celom svete a otvorí tak koncernu cestu k fosílnym palivám vo viacerých krajinách.

Podľa odborníkov navyše celá dohoda odhaľuje labyrint procedúr, ktoré môžu zablokovať akýkoľvek návrh EÚ, ktorý by išiel proti záujmom USA, rovnako ako mieru, ktorou budú môcť hlavné korporácie a priemyselné skupiny ovplyvňovať vývoj regulačnej spolupráce. Nové procedúry totiž počítajú so zdĺhavými procesmi vrátane možnosti biznisu posudzovať ekonomické dosahy jednotlivých návrhov zo strany vlád, teda napríklad samotnej Európskej komisie. The Guardian opisuje, že podobné opatrenia sa už neformálne používali s cieľom oslabiť ambície EÚ dohliadať na finančný sektor v rokoch vedúcich ku kolapsu v roku 2008 a zaistiť americkým spoločnostiam voľnosť v ochrane súkromných dát alebo k zabrzdeniu alebo zamietnutiu návrhov EÚ v oblastiach testovania na zvieratách či emisiách. Nová dohoda by kvázi znamenala, že Európska komisia bude povinná konzultovať všetky návrhy s americkými úradmi ešte pred ich samotným prijatím, pričom členské štáty v rámci EÚ a Európsky parlament pôjdu na druhú koľaj.

Pri týchto prekážkach je otázne, či dôjde ku kompromisu na TTIP do konca tohto roka. Na čom sa podľa dokumentov obe strany zhodnú, sú dodávky skvapalneného amerického plynu do Európy. Starý kontinent sa tak chce do budúcnosti zbaviť závislosti na Rusku a jeho rope. Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vznik Energetickej únie Maroš Šefčovič za spomínané dodávky skvapalneného zemného plynu LNG lobuje v týchto dňoch v USA. Dodávky skvapalneného zemného plynu do EÚ predstavujú aktuálne zhruba 20 percent z celkového objemu dovážaného zemného plynu. Plán EÚ je, že dodávky LNG do Európy by sa mali počas najbližších piatich rokov zvýšiť až o 50 percent. Výraznou mierou sa o to má pričiniť práve plyn z USA a Kanady, ale aj z Austrálie a Kataru.

Tvrdá vyjednávacia taktika

Analytici vidia za dohodou veľa rizík. „V niektorých sektoroch by sa do EÚ preniesli laxnejšie americké štandardy a existujú teda obavy o kvalitu potravín či dosahy na životné prostredie. Znížil by sa vplyv domácich politikov na ich tvorbu. A to niektorí môžu považovať za nedemokratické," komentuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

„V negociačnom mandáte Európskej komisie je jasne zadefinované, že EÚ nebude súhlasiť so žiadnym znižovaním požiadaviek vnútroštátnych právnych predpisov alebo noriem v oblasti životného prostredia, práce alebo zdravia a bezpečnosti pri práci ani so zmierňovaním základných pracovných noriem alebo politík a právnych predpisov zameraných na ochranu a podporu kultúrnej rozmanitosti. Taktiež je uvedené, že obe strany uznávajú právo regulovať a určovať svoje priority v rámci regulačných politík v oblasti práce, životného prostredia v súlade s medzinárodnými pracovnými štandardmi a dohodami," uvádza vo svojom stanovisku slovenský rezort hospodárstva.

Analytici tvrdia, že z uvedených dokumentov vyplýva, že najviac z liberalizácie vyťažia podniky, najmä tie veľké. „Očakáva sa, že zavedením zóny voľného obchodu by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. Dohoda by ovplyvnila najmä odvetvia ako farmácia, výroba áut, energetický priemysel, finančné služby, výroba odevov, výroba chemikálií a potravinársky priemysel. Vyčíslenie pre Slovensko teraz nie je k dispozícii, ale vzhľadom na štruktúru slovenského priemyslu by dohoda bola pre nás prospešná," myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Slovensko je pravidelne informované

Štandardné obchodné zmluvy schvaľuje Európska rada a Európsky parlament. Ak by však bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Podľa odborníkov však v tomto smere má hlavné slovo Brusel. Ak sa dohoda prijme na centrálnej úrovni, teda medzi úniou ako takou a USA, ratifikácia je už len formálna záležitosť. „Spoločná obchodná politika je v kompetencii EÚ. Slovensko sa preto na rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA priamo nezúčastňuje. TTIP je veľmi rozsiahla dohoda, jednotlivé oblasti sú komplexné a rokovania o ich obsahu sú dôverné a v rôznych štádiách rozpracovanosti. Slovensko i ostatné členské štáty EÚ sú však o čiastkových výsledkoch pravidelne informované a využívajú možnosť vplývať na formovanie spoločných pozícií, ktoré Európska komisia následne presadzuje na rokovaniach s USA," odkázal Stano.

Mnohé štáty však začínajú voči TTIP vyslovovať pochybnosti. „Francúzsko si stanovilo podmienky. Ak existuje nebezpečenstvo pre poľnohospodárov, ak nebude reciprocita, transparentnosť, nebudeme mať prístup do amerického systému verejného obstarávania a na druhej strane USA budú mať prístup do všetkého, nebudeme TTIP akceptovať," povedal nedávno francúzsky prezident François Hollande.

Navyše z najnovšieho prieskumu nemeckej Bertelsmannovej nadácie vyplýva, že až tretina bežných Nemcov túto dohodu odmieta. Pritom nemecká kancelárka Angela Merkelová sa za ňu tvrdo zasadzuje. Medzi občanmi USA podľa prieskumu síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 18 percent z nich. Ešte pred dvoma rokmi bola verejná podpora v oboch krajinách vyše 50-percentná. V Holandsku sa pre TTIP schyľuje k ďalšiemu referendu.

Úrad nemeckého vicekancelára a ministra hospodárstva včera k TTIP uviedol, že pravidlá pre predaj geneticky upravených potravín sa nezmenia. Informoval, že takéto potraviny budú musieť byť naďalej jasne označené a že ochranné a zdravotné štandardy pre ľudí, zvieratá i prostredie nebudú TTIP nijako spochybnené.

Otázky a odpovede

Prečo sa Európa obáva potravín dovážaných z USA?
Podľa odhadov až 70 percent amerických potravín obsahuje GMO (geneticky modifikované organizmy). Spotrebitelia pritom o tom nemusia vedieť, pretože označovanie potravín v USA povinné nie je, v EÚ áno. Aj povolené množstvo pesticídov je v USA vyššie. Napríklad pri chove kráv používajú americkí chovatelia rastový hormón rBHG, ktorý má rakovinotvorné účinky. USA sú jedinou krajinou na svete, v ktorej je povolená injekčná aplikácia tohto hormónu dojniciam. Dôvod je čisto ekonomický – zvýšenie produkcie mlieka zhruba o 10 až 15 percent.

Aký je postoj slovenskej vlády?
Vláda SR podľa programového vyhlásenia bude klásť dôraz na bezpečnosť a vysokú kvalitu potravín najmä vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom, ako aj na ochranu domácich spotrebiteľov, poľnohospodárskych subjektov, malých a stredných podnikateľov a energeticky náročného priemyslu.

V čom sú príležitosti?
Ministerstvo hospodárstva SR očakáva, že TTIP by mala mať pozitívny vplyv na rast domácej ekonomiky. Napriek tomu, že priamy bilaterálny obchod medzi Slovenskom a USA predstavuje len 2,17 percenta slovenského exportu v porovnaní s takmer 84 percentami slovenského exportu v rámci EÚ, mala by TTIP otvoriť nové obchodné príležitosti.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #USA #TTIP