Slovensko v tomto roku podľa Bruselu bude rásť 3,2-percentným tempom, v roku 2017 sa rast zrýchli na 3,3 percenta. Aj v zimnej prognóze na tento rok predpovedal Brusel Slovensku 3,2-percentný rast, bol však optimistickejší pre budúci rok, keď vo februári predpokladal rast o 3,4 percenta.
Ceny v tomto roku podľa jarnej prognózy klesnú o 0,1 percenta, ale v budúcom roku ceny majú stúpnuť o 1,5 percenta. Nezamestnanosť v tomto roku by mala dosiahnuť 10,5 percenta, v roku 2017 by mala byť 9,5-percentná. Tohtoročný deficit by mal dosiahnuť 2,4 percenta a v budúcom roku klesnúť na 1,6 percenta.
Prognózy komisie sú tak postavené na zhodných predpokladoch, ako pri iných relevantných inštitúciách. Vlaňajší rast potiahli najmä verejné investície súvisiace s ukončením programového obdobia eurofondov. V nasledujúcich rokoch má ekonomiku nad 3-percentným rastom udržať najmä silný domáci dopyt. Rast investícií majú pritom podporovať najmä plánované veľké investície v automobilovom sektore. Výraznou podporou hospodárstva by v roku 2016 mali byť aj rastúce výdavky domácností. Výdavky verejného sektora by mali naopak po silnom roku 2015 klesnúť.
„Myslím si, že čísla, ktoré boli zverejnené pre Slovensko, sú veľmi pozitívne a v zásade sa zhodujú s odhadmi a prognózami, s ktorými pracuje rezort financií,“ povedal v utorok v reakcii na zverejnené údaje komisie minister financií Peter Kažimír. Jeho rezort dokonca počíta s mierne vyšším rastom ekonomiky pre rok 2017 na úrovni 3,6 %.
Európska únia aj eurozóna tento rok porastú pomalšie, než sa doteraz čakalo. Hrubý domáci produkt EÚ vzrastie o 1,8 percenta a eurozóny o 1,6 percenta, predpovedá Európska komisia.
Výhľad pre obe zoskupenia sa proti predchádzajúcej, zimné prognóze zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu. Hospodársky rast bude slabší, pretože výhľad rastu dôležitých obchodných partnerov sa zhoršil a niektoré faktory, ktoré doteraz podporovali ekonomický rast, sa začínajú vytrácať.
HDP takisto tento rok porastie pomalšie ako v minulom roku, kedy v EÚ stúpol o dve percentá a v eurozóne o 1,7 percenta. K nepatrnému oživeniu by mohlo dôjsť v budúcom roku, kedy komisia očakáva v EÚ zrýchlenie rastu na 1,9 percenta a v krajinách platiacich eurom na 1,8 percenta.
Komisia upozornila, že súčasná menová politika pomohla k oživeniu investícií, pretože zjednodušila a zlacnela napojenie na financie. Tiež fiškálnee politiky krajín eurozóny by mali tento rok podporovať rast. Ceny ropy síce na začiatku roka klesli, čo zvyšuje reálne disponibilné príjmy, táto pomoc ekonomike sa však zrejme pomaly začne vytrácať, pretože sa čaká obnovenie rastu cien ropy. Vývozu z eurozóny v poslednej dobe pomáhal pokles eura, európska mena však začala posilňovať, čo bude mať zrejme na vývoz negatívny dopad.
V budúcom roku by HDP mal vo väčšine krajín rast alebo zostať stabilný. Hlavným pohonom rastu bude domáci dopyt.
Komisia tiež varovala pred rizikami, ktoré ohrozujú jej súčasný výhľad. Patrí medzi ne možné spomalenie rastu na rozvíjajúcich sa trhoch, najmä v Číne, a geopolitické napätie. Ďalším rizikom je aj neistý výsledok britského referenda o členstvo v EÚ a tempo zavádzania štrukturálnych reforiem v jednotlivých členských krajinách.