Viaceré európske štáty už zareagovali na odtajnené dokumenty z rokovaní, z ktorých vychádza, že americké korporácie tlačia Európu do kúta. Francúzsky štátny tajomník pre vonkajší obchod Matthias Fekl povedal, že v tomto stave Francúzsko dohodu nepodpíše. „Pre Európu to nie je vôbec dobrá dohoda,“ povedal Fekl v rádiu Europe 1.
Francúzsky premiér Manuel Valls minulý týždeň varoval, že dohoda by mohla stroskotať, ak sa nevyhovie francúzskym žiadostiam na ochranu zdravia a životného prostredia. Rovnako prezident François Hollande vyhlásil, že neprijme žiadnu dohodu, ktorá neumožní prístup k verejným zákazkám v USA a poškodí európske poľnohospodárstvo. Európskych lídrov však najnovšie prekvapila svojím neoblomným postojom k TTIP nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa usiluje o uzavretie dohody do konca tohto roka. Pre Európu v nej vidí veľa ekonomických benefitov, ktoré odborníci vyčísľujú na sumu 100 miliárd dolárov pre európsku aj pre americkú stranu. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel však tvrdí, že rokovania o TTIP sú zastavené. „V prípade, že zmluva je zlá a nemôže priniesť pokrok všetkým zúčastneným stranám, nemá zmysel v nej pokračovať,“ povedal Gabriel.
Brexit, Frexit, Czexit
Holandská pobočka organizácie Greenpeace zverejnila roky utajované dokumenty o dohode TTIP v čase, keď stojí Európa pred viacerými výzvami, ktoré ohrozujú jej celistvosť. Podpísanie nevýhodnej dohody, ktorá by podľa odhadov pripravila milión Európanov o prácu, spôsobila prílev modifikovaných amerických potravín do Európy, zhoršila životné prostredie a umožnila tvorbu zákonov v prospech veľkých firiem, najmä amerických, by prilialo olej do ohňa. Najmä teraz, keď únia upriamuje svoju pozornosť na britské referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny zo spoločného európskeho bloku. To sa uskutoční 23. júna. Prieskumy verejnej mienky hovoria raz o prevahe euroskeptikov, potom zase o víťazstve eurooptimistov. Mnoho Britov je nespokojných so stavom, keď únia zasahuje svojimi reguláciami do chodu krajiny. Po dohode TTIP by sa zrejme situácia z ich pohľadu ešte zhoršila. Odchod z únie sa najnovšie spomína už aj v Českej republike a vo Francúzsku.
Foto: SHUTTERSTOCK
Preto podľa Johna Hilaryho z aliancie Stop TTIP nemožno súhlasiť so zmluvou, ktorá pripomína labyrint procedúr schopných zablokovať akýkoľvek návrh EÚ, ktorý by išiel proti záujmom USA. Takisto aj mieru, s ktorou budú môcť korporácie a priemyselné skupiny ovplyvňovať vývoj regulačnej spolupráce. Nové procedúry totiž počítajú so zdĺhavými procesmi, vrátane možnosti biznisu posudzovať ekonomické dosahy jednotlivých návrhov zo strany vlád a samotnej Európskej komisie. V stĺpčeku pre internetové vydanie britských novín The Independent Hilary opisuje, že podobné opatrenia sa už neformálne používali s cieľom oslabiť ambície EÚ dohliadať na finančný sektor v rokoch vedúcich ku kolapsu v roku 2008 a zaistiť americkým spoločnostiam voľnosť v ochrane súkromných dát alebo k zabrzdeniu či zamietnutiu návrhov EÚ v oblastiach testovania na zvieratách či leteckých emisiách.
Nová dohoda by údajne znamenala, že Európska komisia bude povinná konzultovať všetky návrhy s americkými úradmi ešte pred ich samotným prijatím, pričom členské štáty v rámci EÚ a Európsky parlament sa dostanú na druhú koľaj. Dohoda počíta so zavedením mechanizmu na urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi (ISDS). Tento systém predstavuje reformu systému ochrany investície. V podstate to znamená, že spoločnosti by prostredníctvom ISDS získali efektívny nástroj, ako bojovať proti legislatíve, ktorá by mohla firmy ohroziť. Aj EÚ pripúšťa, že existujú obavy, že ISDS „ohrozuje legitímne právo vlád regulovať vo verejnom záujme“.
Pre a proti dohode
Jeden z vážnych problémov v rámci TTIP je možné poľavenie z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a úprava oveľa prísnejších interných predpisov pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. Podľa odborníkov rastie hrozba, že Európa podlezie latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi.
„V negociačnom mandáte Európskej komisie je jasne zadefinované, že EÚ nebude súhlasiť so žiadnym znižovaním požiadaviek vnútroštátnych právnych predpisov alebo noriem v oblasti životného prostredia, práce alebo zdravia a bezpečnosti pri práci ani zmierňovaním základných pracovných noriem alebo politík a právnych predpisov zameraných na ochranu a podporu kultúrnej rozmanitosti. Taktiež je uvedené, že obe strany uznávajú právo regulovať a určovať svoje priority v rámci regulačných politík v oblasti práce, životného prostredia v súlade s medzinárodnými pracovnými štandardmi a dohodami,“ odkázal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. Do Európy by sa mohlo dostať aj viac modifikovaných potravín. V dokumente sa priamo geneticky modifikované plodiny nespomínajú, používa sa termín „moderné poľnohospodárske postupy“, ktorých súčasťou je i genetická manipulácia. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.
Dohoda TTIP medzi USA a Európskou úniou
Výhody
- TTIP má čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak európsku stranu
- V priebehu niekoľkých rokov by mal vzrásť hrubý domáci produkt EÚ o 100 miliárd eur, rovnako tak aj USA
- TTIP by otvorila nové obchodné príležitosti aj pre slovenských podnikateľov
Nevýhody
- Dohoda medzi USA a EÚ je netransparentná, vyjednávania prebiehajú do značnej miery za zatvorenými dverami.
- Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy
- Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia
- Obavy o pracovné miesta, keďže liberalizácia obchodu prináša novú konkurenciu, s ktorou by mohli mať niektoré podniky alebo sektory problém vyrovnať sa
- Nový systém urovnávania sporov medzi štátom a investorom – zahraničný investor môže žalovať vlády za škody, ktoré mu spôsobili jej kroky. Tento systém urovnávania sporov zvýhodňuje zahraničných investorov pred domácimi podnikateľmi
- Hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.
Američania takisto tlačia na Európu, aby v budúcnosti nemali krajiny EÚ výlučné právo používať špecifické názvy vín, vrátane Tokaja vyprodukovaného na Slovensku či francúzskeho burgundského. Týka sa to aj liehovín, napríklad označenia Spišská borovička či francúzskeho koňaku. Inak Washington podľa dokumentov hrozí, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel.
Od dohôd o voľnom obchode sa pritom očakáva, že sa za istých podmienok čiastočne alebo úplne zrušia clá, ako aj kvóty na dovoz, čím by sa na trhy mali dostať nové, netradičné, prípadne exotické výrobky a služby, ak o ne bude záujem. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) by TTIP mala pozitívny dosah na slovenský import a export. Podľa ich prepočtov by išlo o zvýšenie exportu o 3,1 percenta a zvýšenie importu o 2,9 percenta. O slovenské výrobky by v zahraničí mal byť väčší záujem, a to by malo podporiť slovenskú ekonomiku aj z pohľadu rastu zamestnanosti. Podľa PAS by zamestnanosť na Slovensku mohla stúpnuť o 1,2 percenta. V slovenskej ekonomike by sa tak malo vytvoriť viac ako 27-tisíc pracovných miest. Celkový prínos TTIP pre Slovensko vyčíslil PAS na 3,6 miliardy eur. Dohoda by ovplyvnila najmä odvetvia ako farmácia, výroba áut, energetický priemysel, finančné služby, výrobu odevov, výrobu chemikálií a potravinársky priemysel.
Kritici a obhajcovia dohody sa však zhodujú v tom, že celý proces je netransparentný. „K všetkým výhradám k TTIP sa pridáva kritika netransparentnosti procesu rokovania o dohode. Pred poznaním finálneho znenia dohody sa preto nedá kalkulovať úžitok pre jednu či druhú stranu,“ povedal šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist. Očakáva sa, že zavedením zóny voľného obchodu by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. „Určite to je nemalá suma, ale nikde nie je predstavený konkrétny rozpočet. Preto to môže byť výrazne menej, ale aj viac,“ dodal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.