Žiga: Chystáme pokles cien elektriny cez štátne dotácie

Slovensko sa ostro vyhradzuje voči rusko-nemeckému plynovodu Nord Stream 2. Ako vnímajú našu pozíciu Rusi?
Slovensko bolo posledných štyridsať rokov dôležitým hráčom v oblasti plynárenstva v Európe, pretože hlavný plynovod z Ruskej federácie do západnej Európy viedol práve cez Ukrajinu a Slovensko. V 90. rokoch sme prepravovali až 90 miliárd kubických metrov plynu. Objemy prepraveného plynu sa postupne znižovali, pričom dnes sme niekde na úrovni 50 miliárd, čo, samozrejme, súvisí aj s výstavbou prvej časti plynovodu Nord Stream, cez ktorý však prúdia len polovičné objemy dodávok plynu. Nord Stream 2 vnímame ako projekt, ktorý medzi sebou dohodli Nemci a Rusi a ktorý súčasne zmení pozíciu Slovenska ako významného hráča v plynárenstve. V prípade, že sa postaví Nord Stream 2, môže nastať situácia, že cez plynovod Bratstvo, ktorý prechádza aj cez naše územie, nebude tiecť žiadny plyn, respektíve len určité objemy plynu. Pre Slovensko by to okrem významných ekonomických škôd znamenalo aj to, že už viac nebude diktovať v oblasti obchodovania s plynom tempo, proti čomu sa, samozrejme, bránime.

S kým ste sa o projekte už rozprávali?
Za necelé dva mesiace, čo som ministrom, som dvakrát rokoval na túto tému s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu. Rovnako sa mi podarilo stretnúť aj s predsedom predstavenstva ruského Gazpromu Viktorom Zubkovom. Aj keď vnímam argumenty Gazpromu o ekonomickej výhodnosti projektu, Nord Stream 2 nerieši otázku diverzifikácie zdrojov, nakoľko ide stále o ruský plyn. Hoci je Rusko významným producentom plynu, nemali by sme byť odkázaní len na jeden zdroj a budovať paralelné trasy, ktoré nepôjdu cez Slovensko.

Vláda si ako jednu z priorít v oblasti energetiky stanovila dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómových elektrární Mochovce. Zvýšia elektrárne energetickú bezpečnosť Slovenska?
Plánovanie a výstavba jadrových elektrární je projekt, ktorý trvá viac ako desaťročie. Mochovce sú už v takej fáze rozpracovanosti, že sa z toho nedá cúvnuť. Do projektu sa celkovo investovalo 4,5 miliardy eur a fáza stavebných prác je už tak ďaleko, že by bolo úplným nezmyslom, aby sa bloky nedostavali. Okrem toho je štát 34-percentným akcionárom v Slovenských elektrárňach a má záujem na tom, aby investície, ktoré do projektu vložil, neostali zmarené. Súčasné ceny elektriny sú však na historických minimách, a preto sa Mochovce zatiaľ nejavia ako projekt s rýchlou ekonomickou návratnosťou. Po dostavbe Mochoviec sa však môže všetko zmeniť. Napriek tomu ide o jeden z projektov, ktoré zvýšia energetickú bezpečnosť krajiny a umožnia tiež to, že Slovensko bude môcť vyvážať elektrinu do zahraničia.

S Mochovcami budeme mať nadbytok elektriny. Bolo by riešením zapnutie nových Mochoviec na úkor uhoľnej Elektrárne Nováky?
Pred desiatimi rokmi, kedy sa ceny elektriny na trhoch pohybovali na úrovni 70–90 eur/MWh, bol dopyt po elektrine taký obrovský, že elektrárne ju nestíhali vyrábať. Mochovce treba vnímať ako strategický projekt, ktorý bude produkovať elektrinu najbližších 40 rokov. Na akej úrovni sa budú pohybovať ceny elektriny potom, je ťažké odhadnúť. Rovno treba podotknúť, že o strategických veciach, ako je odstavenie elektrární, rozhoduje Slovensko len do výšky svojho podielu.

Bude sa teda Slovensko usilovať o navýšenie podielu v Slovenských elektrárňach (SE)?
Od čias, keď došlo k privatizácii SPP, sme si uvedomili, že strategické energetické podniky by mali ostať v rukách štátu, pretože zabezpečujú energetickú bezpečnosť krajiny. Takýchto „zlatých vajec“ by sa štát nemal zriekať, a ak áno, tak len do istej miery. Vždy, keď bola možnosť, štát sa zaujímal o posilnenie vplyvu v podnikoch. Takýmto spôsobom sme späť odkúpili Transpetrol, posilnili pozíciu v matke SPP a v Eustreame a vlani sme získali kontrolu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Keď sa v minulom roku rozhodoval Enel o predaji akcií v elektrárňach, štát bol aktívny a získal 17-percentnú opciu pod podmienkou dostavby Mochoviec. Napriek tomu, že dnes ešte netušíme, za akú cenu bude Enel akcie predávať, štát by sa nemal rozhodovať vždy len ekonomicky, ale aj strategicky. Verím tomu, že po dokončení Mochoviec bude štát vychádzať zo svojej strategickej pozície a uplatní si opciu, čím navýši svoj podiel v SE na 51 percent.

Znamená to, že by si štát mohol nechať jadrové elektrárne a ostatné by prenechal českému Energetickému a průmyslovému holdingu?
V tejto chvíli by som do takýchto detailov nezachádzal. Slovensko má vytvorenú opciu na akcie SE ako celok, nakoľko elektrárne nemajú svoje aktíva rozdelené medzi konvenčnú a jadrovú časť.

Slovensko je síce ostré v rokovaniach s Rusmi, no na druhej strane v rámci EÚ diskutujeme aj s Američanmi o uzatvorení Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP). Dá sa priblížiť, aké je postavenie Slovenska?
TTIP bude určite aj témou blížiaceho sa slovenského predsedníctva. Slovensko nefiguruje ako jeden zo štátov, ktorý by v rámci TTIP vyjednával zmluvy. To je na rozhodnutí Európskej komisie. Slovensko ako jeden z členských štátov ponúklo v procese vyjednávania len svoje predstavy, priority a limity. Medzi EÚ a USA dosiaľ prebehlo 14 kôl rokovaní ohľadne TTIP. Treba si uvedomiť, že 40 percent obchodu na svete je medzi EÚ a USA a táto TTIP je jeden z vážnych projektov, ktorý má svoje plusy aj mínusy, čo vníma každý členský štát, ale aj USA mimoriadne citlivo.

Aké je slovenské za a proti TTIP?
Dohoda má význam pre vytvorenie zóny voľného obchodu, nakoľko má Slovensko otvorenú ekonomiku, čo by nám pomohlo. Na druhej strane sú aj oblasti, kde USA majú nižšie nastavené štandardy, ako sme zvyknutí my v EÚ. Otázniky vyvolávajú najmä geneticky modifikované potraviny a ochrana životného prostredia.

Jednou z priorít vlády je aj pomoc podnikateľom. Akú máte konkrétnu predstavu?
Samozrejme, že štát vytvára určité administratívne bariéry, ale aj pravidlá pre fungovanie podnikateľov. Práve to je výzva, akým spôsobom tieto pravidlá nastaviť tak, aby uľahčovali podnikateľom život. Nie všetky opatrenia, ktoré by mali podnikateľom pomôcť, sú však výlučne v kompetencii ministerstva hospodárstva. Spomeniem napríklad rýchlejšie rozhodovanie súdov, vymožiteľnosť práva, clá, dane či rôzne poplatky. Určite však budeme hovoriť o zrušení zdravotnej služby, nahradení gastrolístkov peniazmi či znížení počtu štátnych sviatkov. Konkrétne plány sa objavia v národnej hospodárskej stratégii.

V porovnaní so zahraničím hovoria slovenskí podnikatelia o vysokých cenách elektriny. Plánujete ju zlacniť?
Keď sme pripravovali programové vyhlásenie vlády, slovenskí podnikatelia nás upozorňovali na to, že v porovnaní s ich zahraničnou konkurenciou sú ceny elektriny približne o 20 percent vyššie. Dôvodom je súčasné nastavenie tarify za prevádzkovanie systému (TPS), v ktorej je zahrnutá podpora baníctva, využívanie obnoviteľných zdrojov a kombinovaná výroba elektriny a tepla. Našou snahou bude tento vzorec zreformovať tak, aby jeho určitú časť neplatili domácnosti a podniky v cenách elektriny, ale aby ju priamo podporoval štát. Funguje to tak napríklad v Česku alebo v Nemecku. Nebudeme sa však baviť o konkrétnych číslach. Viem si predstaviť, že minister financií vyčlení nejakú sumu, aby sme časť TPS platili zo štátneho rozpočtu. A tie debaty medzi mnou a ministrom už nejaký ten deň prebiehajú. Znižovanie cien elektriny však bude závisieť aj od financií, ktoré bude mať štát k dispozícii.

Aký vývoj sa očakáva pri cenách plynu? Dočkajú sa domácnosti aj tento rok vratiek za plyn?
Keď hovoríme o cenách elektriny alebo plynu, treba podotknúť, že regulátorom nie je štát, ale ÚRSO. Súčasne platí, že akým spôsobom sa bude formovať trh, tak sa budú vyvíjať aj ceny energií pre domácnosti. Štát má byť však prítomný v energetických podnikoch aj preto, že ak sa ceny energií na burze odvíjajú nepriaznivým smerom voči tomu, koľko by mali obyvatelia platiť v koncových cenách energií, štát na seba prevezme ťarchu, aby prispel domácnostiam aj na úkor ziskov štátu. Vratky za plyn, samozrejme, nie sú štrukturálne riešenie a nejde len o opatrenie ministerstva hospodárstva, ale vlády. Ceny plynu momentálne klesajú, čo sa bude prejavovať aj na cenách plynu pre domácnosti. Vláda sa v istom momente môže rozhodnúť, že vratky za plyn opäť zavedie, ale toto, samozrejme, nie je na programe dňa.

Čo bude počas nasledujúcich štyroch rokov pre vás najväčšou výzvou?
Na ministerstve hospodárstva je niekoľko oblastí, ktoré rezort zastrešuje. Keď som hovoril o energetike, chcel by som tu mať stabilné prostredie zaručujúce bezpečné a kvalitné dodávky energií s nízkymi cenami. V prípade investícií by som si želal, aby si Slovensko tak ako doteraz udržalo spomedzi okolitých krajín pozíciu top destinácie, ktorá sem láka zahraničných investorov. Najväčšia investícia, ktorá bola urobená za posledných sedem rokov v rámci EÚ, bola automobilka Jaguar Land Rover, ktorá prišla v minulom roku do Nitry. Keď sa takýto silný hráč rozhoduje, do ktorej krajiny ide, každý zo štátov – v tomto prípade Česko, Poľsko a možno Rakúsko, má na základe európskych pravidiel o štátnej pomoci určený maximálny stimul, ktorý môže investorovi poskytnúť. Znamená to, že ak by Jaguar Land Rover smeroval do ktorejkoľvek krajiny, všade by dostal rovnakú výšku podpory. Následne pri rozhodovaní investorov prichádzajú ďalšie kvalitatívne parametre, a to je kvalita pracovnej sily, stabilita podnikateľského prostredia, výška daňového zaťaženia a logistika. A v tomto sme nad konkurenciou vyhrali. Ak niekto hovorí, že tu nie je priaznivé podnikateľské prostredie, každému odpoviem, že asi by si Jaguar Land Rover nevybral nás. Ďalším argumentom pre podnikateľov je, že pomer medzi novými investíciami a expanziou je 50:50. Znamená to, že firmy, ktoré sem prišli v minulosti investovať, sa rozhodujú rozširovať svoje záväzky, aby investovali do nových liniek, do výskumu a vývoja alebo budovania nových kapacít. Keby sa tu investori necítili komfortne, tak by od nás odišli. Zároveň si myslím, že máme na Slovensku množstvo šikovných ľudí, ktorí majú patenty na vynálezy, a to je práve tá inovácia, v rámci ktorej by sme ich chceli podporiť. Na rozdiel od startupov, ktoré považujem tak trochu za „módny hit“, viac verím inováciám. Inovácie sú to, čo vie Slovensko potiahnuť ďalej.

Automobilový priemysel ohlásil priemyselnú revolúciu 4.0, ktorá prináša postupné nahradzovanie ľudí vo výrobe robotmi. Vnímate tlak na postupné zanikanie robotníckych pozícií?
Dlhodobo tvrdíme, že Slovensko nechce byť montážna dielňa, čo zdôrazňujeme aj investorom. Jedna vec je mechanická montážna práca, druhá vec je oblasť výskumu a vývoja. Naším cieľom je presvedčiť investorov aj na sofistikovanejšiu prácu. To, že firmy expandujú nielen smerom k montážnym prácam, ale aj k pridanej hodnote, znamená, že potenciál ľudí je oveľa vyšší, ako robiť len manuálnu prácu. Hoci stúpa trend nahrádzať manuálnu prácu ľudí robotizáciou, nemyslím si, že Slovensko tento problém má.

Aké konkrétne firmy sú momentálne v hľadáčiku Slovenska?
Keď sme v minulosti pracovali na veľkých investíciách a dopredu oznámili ich meno, tak nám to poškodilo. Preto odo mňa nikdy neočakávajte, že budem komentovať vaše – možno aj pravdivé – tvrdenia. Pamätám si na obdobie rokov 2006–2010, keď sme mali investora na tácke, no kvôli márnomyseľnosti primátora na východe Slovenska, ktorý chcel investíciu dostať do svojho mesta, nám to uniklo.

Myslíte BMW?
Poviem len toľko, že tento investor nakoniec odišiel do Maďarska, kde zamestnal 7-tisíc ľudí. Myslím si, že menej je niekedy viac. Aj keď sme riešili Jaguar Land Rover, novinári aj verejnosť získali informácie v takom čase, keď to už investíciu nepoškodilo.

Dá sa zhodnotiť, koľko pracovných miest vzniklo na základe investícií za posledné roky?
Dal som si v SARIO vypracovať analýzu, ktorá to nejakým spôsobom zhodnocuje a bude to kvantifikovať. Dlhodobo však hovorím, že sú u nás etalónoví investori typu Jaguar, Kia, Samsung či Peugeot, ktorí menia charakter investícií. Pred 15 rokmi Slovensko ani zďaleka nebolo automobilovou veľmocou. Dnes sa u nás vyrába milión áut ročne, čo nás zaraďuje medzi krajiny, ktoré produkujú najviac áut na obyvateľa na svete. Tieto vlajkové lode za sebou vezú subdodávateľov, čím vzniká ďalšie odvetvie. Takýmto spôsobom chceme podporiť aj elektronický priemysel, napríklad Samsung. Predtým to bolo Sony a Foxconn. Nosnou chrbticou nášho hospodárstva je tiež chemický a hutnícky priemysel.

V prípade elektrotechnického priemyslu je problém v potrebe lacnej pracovnej sily. Napríklad Foxconn platí ľuďom vo výrobe okolo 400 eur v čistom a ťažko bude konkurovať vysokým platom vznikajúcej automobilky Jaguar Land Rover. Má potom vôbec zmysel podporovať elektrotechnický priemysel, ktorý v porovnaní s automobilovým priemyslom nemôže ľuďom platiť tak vysoké mzdy?
Na mieste by bola skôr podotázka, kde sú títo investori situovaní. Keby sa Foxconn nachádzal niekde pri Svidníku alebo Stropkove, regiónu by to pomohlo. Pri týchto druhoch investícií sa treba zamýšľať aj nad tým, kde ich budeme umiestňovať. Preto sme za minulej vlády vymysleli zákon o menej rozvinutých regiónoch, keď dávame väčšiu možnosť pri investíciách do hladových dolín, kde je nezamestnanosť nad 18 percent. Aj preto dávame úroveň investícií na 100– alebo 200-tisíc eur a pri vytvorení 40 pracovných miest má už investor právo na investičný stimul. Takýmto spôsobom sa snažíme investície rozmiestniť na celom Slovensku. Určite máme historický dlh voči oblastiam na severe Slovenska, ako je Dolný Kubín či Námestovo. Na východe sú to zase regióny Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Trebišov a Sobrance. Na juhu spomeniem Lučenec, Poltár a Rimavskú Sobotu. Vláda bude mať do konca roka niekoľko výjazdov, kde sa bude venovať špeciálne týmto oblastiam, kde je potrebné dotiahnuť investorov.

Je šanca, že sa Foxconn z Nitry podarí presunúť do hladovej doliny?
Je to na rozhodnutí investora.