Grécko by malo prejsť riadnym bankrotom a zároveň vystúpiť z eurozóny. Tvrdí to šéf SaS Richard Sulík v reakcii na víkendové vyjadrenia nemeckého ministra hospodárstva Sigmara Gabriela, ktorý vyzval ministrov financií eurozóny, aby začali rokovania s Gréckom o úľave dlhu. Sulík tvrdí, že Nemecko tak vysiela ohľadom Grécka rozporuplné signály.
„Zatiaľ, čo minister financií Wolfgang Schäuble tvrdí, že odpísanie časti gréckeho dlhu neprichádza do úvahy, minister hospodárstva Sigmar Gabriel naopak vyzýva ministrov financií členských štátov eurozóny, aby začali rokovania o jeho úľave,“ tvrdí šéf liberálov. Dlh Grécka je totiž podľa Sulíka ďaleko za hranicou jeho schopnosti splácania. Riadny bankrot a vystúpenie z eurozóny by podľa neho krajine umožnilo prostredníctvom devalvácie svojej národnej meny obnoviť svoju konkurencieschopnosť.
Sulíkov stranícky kolega, poslanec Národnej rady SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca, považuje voľbu pomoci na medzištátnej úrovni namiesto štandardných postupov oddlženia za experiment, ktorý nemá obdobu a vďaka ktorému sa Grécko už niekoľko rokov potáca v hospodárskej a politickej depresii. „Výzva nemeckého ministra hospodárstva Sigmara Gabriela prichádza v čase, keď podstatnú časť gréckych dlhov už podopierajú daňoví poplatníci členských krajín eurozóny, pričom odchod Grécka z eurozóny nemá politickú podporu politikov. Strana SaS vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby zaujala k takzvanému haircutu gréckeho dlhu jasný postoj,“ dodáva Jurzyca.
Podľa vyjadrení nemeckého ministra hospodárstva Sigmara Gabriela nemá zmysel ničiť výhonky ekonomického zotavenia ďalšími úspornými opatreniami. Eurogroup bude o Grécku rokovať 9. mája v Bruseli. Hovoriť by mali o gréckom dlhu a o opatreniach, ktoré by krajina mala prijať, aby dosiahla dohodnuté rozpočtové ciele na rok 2018. Úspešné ukončenie revízie gréckeho záchranného programu je nevyhnutné pre získanie ďalšej pomoci a začatie rozhovorov o úľave od dlhu.
Grécko potrebuje získať splátku pomoci vo výške 5 mld. eur, aby v júli splatilo úvery od Medzinárodného menového fondu (MMF), dlhopisy v držbe Európskej centrálnej banky (ECB) a aj nedoplatky štátnej správy. Balík ďalších opatrení, ktoré požaduje MMF, je podľa gréckeho ministra financií Euclida Tsakalotosa nemožné zaviesť do legislatívy. Vyplýva to z uniknutého listu predstaviteľom Eurogroup pred plánovaným stretnutím.
Grécko dosiahlo s veriteľmi dohodu na balíku opatrení v hodnote 5,4 mld. eur. V roku 2018 by tak krajina mala dosiahnuť prebytok primárneho rozpočtu vo výške 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). MMF predpokladá, že bude náročné tento cieľ splniť. Podľa MMF by dohodnuté opatrenia stačili, ak by bol cieľ vo výške 1,5 % HDP. Pre dosiahnutie stanoveného cieľa je podľa MMF potrebný balík dodatočných opatrení na úrovni 3,6 mld. eur. „Akýkoľvek balík nad 5,4 mld. eur je odsúdený k tomu, že ho občania a finanční analytici… budú považovať za sociálne a ekonomicky kontraproduktívny,“ povedal v liste Tsakalotos.