Zdaní sa hazard a tabak

Fajčiari a ľudia holdujúci hazardným hrám si od januára 2017 priplatia. Vláda podľa informácií Pravdy chystá balíček opatrení, ktorým by sa mali nájsť peniaze na priority.

17.05.2016 13:00
debata (19)

Kabinet si stanovil za cieľ znížiť dane pre firmy, znížiť nezamestnanosť, postaviť nové rýchlostné cesty, dotovať ceny energií a tiež viac valorizovať penzie či platy v zdravotníctve a školstve. Zároveň sa má do roku 2019 znížiť deficit verejných financií na nulu a znížiť štátny dlh. Na tieto opatrenia treba v štátnej kase nájsť stámilióny eur.

Včera k tomuto problému zasadla koaličná rada zložená zo zástupcov Smeru, SNS, Mostu – Híd a Siete. Išlo vôbec o prvú koaličnú radu po stabilizovaní zdravotného stavu premiéra Roberta Fica a predsedu parlamentu Andreja Danka. Len vyššie zdanenie cigariet a hazardu však stačiť nebude. Strany mali podľa zistení Pravdy k dispozícii návrhy spolu takmer 30 rôznych opatrení, kde by sa dali financie nájsť. Ustúpiť od plánov na nulový deficit rezort financií nemienil.

Na stole je obmedzenie štátnej podpory napríklad v oblasti bonifikácie hypoték či stavebného sporenia. Zo spotrebných daní môže byť okrem tabaku v hre aj lieh, pivo a víno. Politici budú musieť prijať rozhodnutie, ak sa nechcú spoliehať na opatrenia, ktorých efekt v súčasnosti nie je istý. Je otázne, do akej miery sa štátna kasa naplní vďaka veľkej revízii verejných výdavkov, pri ktorej sa má kontrolovať každý väčší nákup v zdravotníctve, doprave a IT sektore. Kabinet sa spolieha aj na pokračujúci lepší výber daní.

Pri daniach sa zvažuje aj nová daň z luxusných nehnuteľností, ktorá je však politicky citlivá pre samosprávy. „Mierne zvýšenie dane z nehnuteľností by neprekážalo. Priestor vidíme aj vo zvýšení dane z motorových vozidiel a určite by bolo možné i zvýšenie správnych poplatkov. Ďalšou možnosťou je zvýšenie niektorých nepriamych daní, napríklad pri tabakových a alkoholických výrobkoch. Pri nich je citlivosť na zmenu ceny nízka, takže objem spotreby by sa výrazne neznížil,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Zo spotrebnej dane z tabaku má štát tento rok zinkasovať 665 miliónov eur. Daňové zaťaženie cigariet je na úrovni okolo 80 percent z ceny, čo je v Európe bežné. Teda pri škatuľke s 20 cigaretami za tri eurá ide do štátnej kasy 2,40 eura. Vláda už rokuje s tabakovými spoločnosťami a nastaviť chce postupnú úpravu sadzieb daní na dlhšie obdobie. Slovensko nemôže dane z tabaku dvíhať príliš prudko vzhľadom na cezhraničnú tabakovú turistiku a čierny trh.

Tiché víno roky zdaneniu odoláva

V prípade hazardu ide vláda prehodnocovať výšku odvodov a správnych poplatkov z prevádzkovania hazardných hier. Z odvodov z hazardných hier majú verejné financie ročne 145 miliónov eur. Správny poplatok za jeden výherný prístroj je teraz 1 500 eur. Podobne ako pri tabaku aj pri hazarde môžu vyššie dane obmedziť domáci biznis, a teda aj samotný výber daní. Na druhej strane kritika smerom k hazardu, tabaku, ale aj alkoholu smeruje k tomu, že štát síce profituje z daní, ale na druhej strane ročne vynakladá zvýšené zdroje na zdravotnú starostlivosť pre ľudí, ktorí daným nerestiam prepadnú.

V prípade liehu má štát tento rok na dani vybrať 208 miliónov eur a pivo pridá do štátnej kasy 57 miliónov eur. Tiché víno zdaňované nie je, pričom toto daňové zvýhodnenie je odhadované asi na desať miliónov eur ročne. Zdaniť viac lieh, pivo či víno sa už v minulosti ukázalo ako politicky citlivé a mnohé návrhy neprešli.

Medzi návrhmi, z ktorých si koaliční politici môžu vybrať, má byť obmedzenie bonifikácie hypoték, na čo štát dáva 33 miliónov eur ročne. Mladí ľudia s nízkym príjmom tak môžu získať nízky úrok. Na druhej strane kritika smeruje k tomu, že banka pri zvýhodnenej hypotéky zdvihne základnú sadzbu, čím sa celá prémia nedostane k spotrebiteľovi. Úroky sú dnes na trhu tak či tak nízke a mladý zamestnaný človek nemá problém získať úver na bývanie s úrokom okolo dvoch percent.

Na zrušení štátnej prémie na stavebnom sporení by zase štát mohol získať 35 miliónov eur. Bolo by to však na úkor podpory sporenia, pri ktorom stavebné sporiteľne lákajú ľudí na štátnu prémiu vo výške 66,39 eura ročne.

Uberie sa pri hypotékach aj stavebnom sporení?

„Pri prémii stavebného sporenia mohla vláda urobiť škrty už skôr. Produkt postupne upadá a existujú lepšie varianty na trhu ako pre investorov, tak aj pre záujemcov o financovanie bytovej potreby. Bonifikáciu hypoték je tiež možné obmedziť vďaka silnému ekonomickému rastu a taktiež zmene spotrebiteľského správania. Mladí ľudia sú ochotní viac cestovať, a preto čoraz častejšie volia bývanie v podnájme,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Zoškrtanie, respektíve úplné zrušenie stavebných prémií a bonifikácii hypoték považujem za správnu vec. Je neférové, ak sa všetci daňoví poplatníci skladajú na bývanie určitej skupiny ľudí. Inak povedané, čím menej prerozdeľovania cez štátny rozpočet, tým lepšie pre ekonomiku,“ povedal zase analytik J&T Banky Stanislav Pánis. „Ideálne by bolo, aby štát škrtal na strane výdavkov a nefinancoval priority prostredníctvom zvyšovania daní,“ doplnil Pánis. Vláda by sa mala podľa ekonómov pozrieť v prvom rade na ziskovosť štátnych podnikov a organizácií. „Pomocou lepších kontrolných a manažérskych systémov by štátne firmy mohli výrazne zlepšiť svoju ziskovosť,“ myslí si Tomčiak.

Podľa niektorých ekonómov je dôležité, aby vláda znižovala deficit. Vláda si zatiaľ môže dovoliť míňať, dovoľujú jej to aj lepšie podmienky v európskej ekonomike. „Aktuálne nám hrá do karát súčasná politika Európskej centrálnej banky v podobe jej masívneho nákupu štátneho dlhu, ale nemusí a nebude to tak večne. Skúsenosti ukazujú, že keď príde k zmene ekonomických podmienok v krátkom čase, tak nie vždy sme pripravení rýchle otočiť kormidlom a zamedziť rastu deficitu napríklad pri spomalení ekonomického rastu,“ tvrdí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

SNS chce zdaniť obchodné reťazce

Ak by vláda neinvestovala do priorít, deficit by klesol z vlaňajšieho 2,97 percenta HDP na 1,7 percenta v roku 2016 a postupne až na 0,4 v roku 2018. Tak to predpokladá rezort financií. Dôvodom je, že postupne štátnu kasu odťažia jednorazové opatrenia. Napríklad na výkup pozemkov pre obchvat Bratislavy sa vynaloží asi 200 mil. eur a podobná suma pôjde na prípravu závodu Jaguaru Land Rover pri Nitre. Vlani tiež štátna kasa nadmerne financovala míňanie eurofondov z končiaceho sa funkčného obdobia a tento rok sa očakáva pomalý rozbeh nových eurofondov. Na druhej strane záťažou pre verejné financie budú prípadné korekcie v eurofondoch, ak Brusel dodatočne v čerpaní nájde chyby.

Zo zvažovaných vládnych opatrení je pokles dane z príjmov firiem kompenzovaný osobitným odvodom pre regulované spoločnosti v energetike či vo finančnom sektore, napríklad v poisťovníctve. SNS navrhla, aby týmto odvodom boli zaťažené aj obchodné reťazce, na čom však dohoda v koalícii nie je.

Rezort financií by privítal aj zmenu dlhovej brzdy, aby pri nových investíciách do diaľnic krajine nerástol dlh. Na takúto zmenu však vláda potrebuje ústavnú väčšinu a opozícia úpravu zatiaľ nemieni podporiť. Je možné, že viaceré cestné úseky sa tak budú stavať z verejno-súkromných PPP projektov, na úkor budúcich dlhov krajiny.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #hazard #tabak