Minulý týždeň poslanci Európskeho parlamentu odporučili Európskej komisii, aby sa na etiketách uvádzal nielen pôvod mäsa, ale aj mliečnych výrobkov. Je za týmto rozhodnutím nespokojnosť spotrebiteľov?
Prieskumy, ktoré si dal urobiť Európsky parlament, ukázali, že ôsmi z desiatich spotrebiteľov si želajú presne vedieť, aké potraviny nakupujú. Na Slovensku majú ľudia o dôvod navyše, pretože obchody predávajú veľký podiel dovážaných potravín. Štátny potravinový dozor má pod spoľahlivou kontrolou domácu produkciu. Vie, kto potraviny vyrobil, označil, distribuoval a predával.
Ako je to pri potravinách z dovozu?
Aj pri zahraničných produktoch chceme vedieť, odkiaľ prišli a či vlastne pochádzajú naozaj z potravinárskeho závodu, ktorý je schválený príslušnou odbornou autoritou v danej krajine, a teda môže oficiálne vyrábať potraviny. Dôvodov na opatrnosť je dosť.
Nabádajú vás na ostražitosť posledné euroškandály?
Začiatkom jari sa v niektorých európskych krajinách podvodníci pokúšali predávať opičie mäso, v Maďarsku zachytili husaciu pečeň, ktorá v skutočnosti bola falzifikátom vyrobeným z kačacieho mäsa. Samo Slovensko nie je sebestačné v mäse a mnohí producenti sa usilujú zakomponovať do výrobkov lacné zahraničné prebytkové mäsá. Výrobok sa prezentuje ako slovenská klobása. Vystopovateľnosť výrobku je pre nás prioritou, čo znamená, že štátny dozor musí potvrdiť, či to, čo je napísané na etikete, zodpovedá skutočnosti.
Ak slovenskí chovatelia pokrývajú ani nie 40 percent spotreby bravčoviny v SR, potom mäsiari do výrobkov musia nevyhnutne používať aj dovezené mäso. Dozvie sa spotrebiteľ, aké mäso výrobok obsahuje?
Zo zákona musí byť výrobok označený tak, aby mal spotrebiteľ istotu, že si kupuje slovenský produkt. Ak nesie značku SK, znamená to, že u daného výrobcu sme preverili celý systém, počnúc tým, či ide o schválenú prevádzku a či surovina, ktorú spracúva, pochádza zo Slovenska. Podmienkou pre slovenský výrobok je, aby 75 percent suroviny malo slovenský pôvod. Výnimky platia len na suroviny, ktoré sa na Slovensku nedajú dopestovať či dochovať.
Ak má potravina prívlastok slovenský, pomáha to jej predaju. Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští…
Život je, samozrejme, zložitejší a ponuka potravín na trhu odráža všetky nuansy. Na popud samotných výrobcov sme v Bruseli notifikovali vyhlášku, ktorej sa dožadovali naši potravinári. Na dobrovoľnej báze chcú uvádzať, že vyrábajú "slovenský výrobok, farmársky výrobok, regionálny výrobok“ atď. Pri produktoch s týmto označením ide takmer o stopercentný obsah domácich surovín mimo ingrediencií. Tieto podniky sú preverené. Ak niekto predáva hovädzie mäso zo slovenskej farmy, spotrebiteľ môže mať istotu, že je pod veterinárnou kontrolou. Pôvod tohto mäsa a výrobkov z neho je garantovaný.
Od 1. apríla 2014 už nielen pri hovädzom, ale pri všetkých druhoch mäsa je povinnosť uvádzať pôvod – cestovnú mapu – mäsa. Spotrebiteľ by teda nemal kupovať mačku vo vreci. Je to tak?
Spomínaná povinnosť síce ukladá doložiť cestovnú mapu mäsa, ale vzťahuje sa na čerstvé, chladené a mrazené mäso, pri výrobkoch nemusí byť udávaná.
Z toho teda vyplýva, že povedzme tá či oná saláma alebo klobása, hoci nesie dobre známy slovenský názov, nemusí byť vyrobená z mäsa, ktoré „narástlo“ na slovenských farmách.
Nuž priemyselné mäsové výrobky môžu byť „vyskladané“ aj zo zahraničného mäsa a takýto výrobca neporuší pravidlá. Keď však tento výrobca požiada, aby jeho výrobok niesol označenie Značka kvality SK, zaväzuje sa, že bude spracúvať slovenské mäso. Na základe dokladovej dokumentácie preveríme výrobný postup spätne rok dozadu a zisťujeme, či bravčové mäso je naozaj vždy zo Slovenska. Nie vždy sa to podarí potvrdiť a v takom prípade sa daný produkt nemôže na trh uvádzať ako slovenský výrobok.
Dôveruj, ale preveruj. Preverujú však napríklad postupy slovenského štátneho potravinového dozoru bruselské inštitúcie?
Vlani nám robili audit na vysledovateľnosť pôvodu inšpektori z Európskej únie. Vybrali si obchody, nakúpili salámy, syry, všetko slovenské výrobky, a kontrolovali, či údaje z etikety zodpovedajú skutočnosti. Prišli aj k výrobcom, ktorí museli predložiť dodacie listy na suroviny. Európska komisia vlani preverila deväť krajín a Slovensko dopadlo spomedzi nich najlepšie. Bolo to náhodné, ad hoc, a vyšli sme dobre.
Vráťme sa k označovaniu pôvodu mäsa. Prečo cestovná mapa platí len pre mäso a nie aj pre výrobky? Nie je to čudné? Akoby v Európskej komisii chceli uspokojiť spotrebiteľov, ale aj ľudí z biznisu, pretože im ponechali voľné zadné vrátka.
Brusel to robí diplomaticky. Dané opatrenie odráža rozloženie síl a pozície jednotlivých členských krajín, sú totiž štáty, ktoré o jednoznačnosť identifikácie výrobkov nebojujú.
Ktoré sú to?
Najmä ekonomicky silné krajiny, ktoré dominujú na európskom trhu, teda staré krajiny EÚ-15.
Ale veď v starých členských krajinách sú spotrebitelia najnáročnejší a hocičo si nekúpia. Má to vôbec logiku?
Napokon ide o záujmy v obchodnej politike. Ak niektorí vedia, že vyvezú 50 percent produkcie bravčového mäsa a malo by platiť, že v každej saláme musí byť uvedené, odkiaľ mäso pochádza, nehrá im to do karát. Veď národný výrobca by musel uvádzať, z ktorého kúta Európy je mäso v jeho klobáse. A to už nie je po chuti ani jemu. Ide skrátka o obchodné záujmy.
Nie je to čudný stav, veď na prvom mieste by malo ísť o spotrebiteľa?!
Lobovanie v týchto otázkach je veľmi ťažké a hlas každej krajiny závisí aj od jej ekonomickej pozície celkove a, samozrejme, aj od jej "váhy“ vo výrobe a obchode s potravinami. Keď povieme, že dovozy prevažujú nad domácou produkciou a robí nám to problémy, tvária sa, že nechápu, o čom hovoríme. Keď som rokoval o statuse slovenskej potraviny, čudovali sa, načo nám to je, veď v Európe je toľko mäsa. Vravím im: Poctiví slovenskí výrobcovia si ho žiadajú, je to na dobrovoľnej báze. Chcú garantovať spotrebiteľovi, že klobása, saláma sú naozaj slovenské so všetkým, čo k tomu patrí, že sú vyrobená na Slovensku a ľudia to chcú nakupovať. Nemohli to neuznať, pretože sami radi zdôrazňujú originalitu svojich výrobkov.
Povedali ste vyrobené na Slovensku. Lenže vyrobené na Slovensku ešte neznamená stopercentnú istotu, že musí ísť o slovenský výrobok. Ako spotrebiteľ bezpečne spozná, že ide naozaj o slovenský výrobok?
Ak chcem ako obchodník a výrobca získať spotrebiteľa, potom uvediem na etiketu, že aj mäso pochádza zo Slovenska. No ako som vravel, je to na dobrovoľnej báze.
Je zárukou domáceho pôvodu označenie SK potravina?
Je, pretože preverujeme všetky závody, ktoré to deklarujú, vrátane pôvodu suroviny.
Akí sú slovenskí spotrebitelia? Naozaj nakupujú cielene slovenské výrobky, alebo svoje potravinové vlastenectvo deklarujú len v prieskumoch a inak sa správajú, keď vojdú do obchodu? Čo hovoria vaše skúsenosti?
Treba sa na to pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Slovenská spoločnosť nie je jednoliaty monolit, čoraz viac sa diferencuje, rozvrstvuje. Nákupné zvyklosti ovplyvňujú príjmy, životné skúsenosti, zdedené potravinové návyky, vzdelanie, životný štýl. Ide teda o veľa vplyvov. Isteže stále veľa spotrebiteľov nakupuje potraviny len cez prizmu toho, koľko stoja.
Je to väčšina spotrebiteľov?
Myslím si, že aj s ohľadom na to, čo som povedal, nie. Lenže príjmy a cena jedla vždy ovplyvňovali a aj budú ovplyvňovať ľudí pri výbere, ktoré z ponúkaných potravín si kúpia. Ak je cena veľmi lákavá, mnohí ľudia neodolajú pokušeniu. Teraz sa v Európe nahromadili prebytky bravčového mäsa aj mlieka a mliečnych výrobkov. To na jednej strane prinieslo pád farmárskych cien a na druhej zlacnenie potravín živočíšneho pôvodu pre spotrebiteľov. Mäso cestuje za spotrebiteľom, čo sa na Slovensku prejavuje zvýšením ambulantného predaja. Mimoriadne aktívni sú poľskí obchodníci.
Máte ambulantný predaj pod kontrolou?
Nemáme toľko inšpektorov, aby dovideli do každej slovenskej obce, veď ich je takmer tritisíc. Každá obec má však starostu a ten je povinný ohlásiť príchod ambulantnej predajne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Plnia si svoju povinnosť?
Ako ktorí, ale ambulantný predaj narastá. Netvrdím, že starostovia sú závislí od sieťky klobás, ale sú takí, čo predaj mäsa z áut ignorujú. Tým sa de facto podporuje sivá ekonomika, unikajú peniaze štátu aj obciam. Nejde však len o daňové úniky či destabilizáciu domácej chovateľskej a spracovateľskej základne, ale aj o to, že cez potraviny neznámeho pôvodu sa môže rozšíriť nákaza. Kto bude za ňu brať zodpovednosť?
Čo s tým mienite robiť?
Už som vydal mimoriadne opatrenia pre všetky regionálne správy, aby zvýšili kontrolu na cestách a pri predaji. Budeme opäť spolupracovať s policajtmi, zmeníme celkom systém a zvýšime neohlásené kontroly po dedinách. Okrem toho pripravujeme novelu zákona o potravinách, do ktorej chceme dostať ustanovenie spresňujúce zodpovednosť starostov obcí za ambulantný predaj.
V akom zmysle?
Starostovia majú povinnosť hlásiť ambulantný predaj potravín, ale ak tak neurobia, nič sa im nestane, lebo za neohlásenie chýba v zákone sankcia…
Vráťme sa ešte k požiadavke uvádzať pôvod krajiny aj pri mlieku a mliečnych výrobkoch. Vypočuje Európska komisia poslancov Európskeho parlamentu?
Európa sa topí v prebytkoch mlieka, ktoré pendluje hore-dolu po celom kontinente. Je najvyšší čas, aby nastala zmena a postupovalo sa rovnako ako pri každej inej živočíšnej potrave.
Ako rýchlo príde príslušné rozhodnutie?
Obávam sa, že to nejaký čas potrvá. Teraz riešia v Bruseli najmä to, či nájdu nejaké peniaze pre krachujúcich mliečnych farmárov.
Je pre slovenských spotrebiteľov dostatočnou zárukou pôvodu syra, jogurtu či tvarohu, ak je na etikete napísané, že výrobok je produktom tej či onej slovenskej mliekarne?
V princípe áno. Vieme, koľko máme mliekarní, aj od koho nakupujú mlieko. Etiketa slovenského závodu potvrdzuje, že spracúva slovenské mlieko. Pochybujem však o záruke pôvodu za výrobky, ktoré sa predávajú popri cestách, čo sa nemá vôbec robiť. Ľudia si neuvedomujú, že "oravské a liptovské“ korbáčiky nemusia byť vždy vyrobené z domácej suroviny. Máme informácie, že niektorí drobní výrobcovia vozia mlieko alebo polotovar zvonku, z Poľska.
Ako to robia?
Svoj zdroj mlieka sa snažia zahmliť vytvorením odbytového družstva. Na Slovensku nevieme, čo s mliekom, kravy sa posielajú na bitúnok a do krajiny sa ešte potajomky vozí mlieko. Vyrobia z neho akože slovenské výrobky, to nemôžeme tolerovať.
Lenže máme veľkú mliekareň v hlavnom meste a maslo, hoci nesie jej názov, sa vyrába v Bavorsku.
Áno je to tak. Je to výsledok toho, že na Slovensku sú už medzinárodné spoločnosti, ktoré v rámci deľby práce špecializujú výrobu svojich mliekarní. Na etikete je uvedené, kde bolo maslo vyrobené. Z toho vplýva: Čítajte informácie o výrobku za každých okolností.
V porovnaní s minulosťou ponúkajú pulty veľký, prv nepredstaviteľný, výber potravín. Prečo sa oplatí vybrať si domáce potraviny?
Najlepšia potravina je čerstvá. Ak sú potraviny vyrobené na Slovensku, majú najbližšie k spotrebiteľovi, veď mu vyrástli doslova za chrbtom, na poli či lúke, alebo na farme, okolo ktorej, ani si to neuvedomujeme, chodíme denne do práce. Tieto potraviny nemuseli byť upravované, aby vydržali dlhý transport naprieč Európou. O týchto potravinách vieme viac než o dovážaných, pretože slovenskí inšpektori sú na bitúnkoch, v mliekarňach, na farmách. Vidíme teda dovnútra, kým pri dovoze sa spoliehame iba na papier, že všetko je, ako má byť. Ale koľko bolo škandálov? Všetky, ktoré sa dotkli Slovenska, boli importované.
Nedávno ste povedali, že pri nákupoch potravín sa netreba ponáhľať. Na čo sa má spotrebiteľ sústrediť?
Väčšina nákupov sa dnes odohráva vo veľkých obchodných sieťach. Zdá sa, že nie je nič jednoduchšie, ako tam urobiť veľký nákup potravín. Je to pohodlné. V obrovskej ponuke sa ľudia neraz strácajú. Kto potravinám nerozumie, nakúpi rýchlo, práve tak ako ten, kto sa nestará o zdravie svojej rodiny a seba samého. Kto má aspoň základný prehľad o zdravej výžive, tak nákup neurobí za pár minút, pretože venuje pozornosť potravine, ktorú si vkladá do košíka.
Celý druhý polrok 2016 bude Slovensko ako predsednícka krajina hostiť množstvo zahraničných delegácií. Nevyvolalo to zvýšenú pozornosť Bruselu, čo sa týka kvality a zdravotnej neškodnosti slovenských potravín?
Inštitúcia, ktorá má na starosti ochranu verejných činiteľov, prišla za nami so žiadosťou, aby sme odporučili výrobcov, ktorí by dodávali potraviny na hostiteľské stoly. Povedal som, vyberte si kohokoľvek, žiadny výrobca nemôže na Slovensku fungovať s tým, že je rizikový. Môžeme ho prekontrolovať, ale nemáme zoznam, kde by sme preferovali jedného pred druhým.
Skladali ste verejný odpočet. Ako ste dopadli?
Účinnosť a efektívnosť kontrol sa prejavila a prejavuje. V roku 2015 bola miera porušenia predpisov o štyri percentá nižšia ako pred troma rokmi, keď bola 14 percent. Niekto povie, že je to málo, ale v celom potravinovom reťazci ide o významné zlepšenie. Trend lepšej kvality, zdravotnej bezpečnosti a vôbec poctivého prístupu potravinárov je zrejmý, a to je kľúčové. Peniaze, ktoré dostáva naša inštitúcia, sú dobrou investíciou spoločnosti, pretože sú investíciou do jej zdravia, veď to sa odvíja aj od toho, aké potraviny jeme.