Spotreba piva klesla, ponuka však stúpa

, 27.05.2016 17:00

Slováci už druhé desaťročie za sebou znižujú spotrebu piva, ale na výber majú toľko druhov piva ako nikdy predtým.

Potvrdil to aj desiaty ročník Slovenskej pivnej korunky, na ktorej ocenili desať druhov špičkových pív a miešaných alkoholických aj nealkoholických nápojov typu radler. Súťažilo 29 veľkých, malých, remeselných a reštauračných pivovarov so 152 výrobkami.

Ešte v roku 2002 sa vypilo na Slovensku 92 litrov piva priemerne na jedného obyvateľa. Odvtedy spotreba klesá a v posledných rokoch sa ustálila na úrovni 70 litrov. No kým pred pol druha desaťročím dominovalo klasické svetlé pivo reprezentované desiatkou a dvanástkou, teraz si ľudia môžu vybrať pivo skutočne podľa svojho gusta.

Postarali sa o to nielen najväčší výrobcovia – spoločnosti Heineken Slovensko, Pivovary Topvar či vyhniansky Steiger, ktoré v rámci Slovenskej pivnej korunky predstavujú hlavný prúd výrobcov, ale aj a či najmä remeselné a reštauračné pivovary. Máme ich už na Slovensku 50 a do pivnej korunky si trúflo prihlásiť svoje produkty 26 malých pivovarov.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Zlaté, strieborné a bronzové korunky sú symbolom pivovarníckeho majstrovstva. Líder trhu pivovar Heineken Slovensko má majstra v kráľovskej ležiakovej disciplíne – najlepšia svetlá dvanástka je z Hurbanova. Zato v tmavých a polotmavých ležiakoch dominovali so Šarišom Pivovary Topvar. Ich Smädný mních zvíťazil aj medzi desiatkami. Heineken Slovensko potom vyrovnával skóre v čoraz populárnejších miešaných alkoholických nápojoch typu radler. Kým v Česku je o tento nemecký vynález zo začiatku minulého storočia minimálny záujem, na Slovensku sa radlery vo všetkých podobách tešia čoraz väčšej popularite.

Dvojici veľkých pivovarov konkuroval v súťaži len vyhniansky Steiger. Striebornou dvanástkou Stein pripomenul, že slávne bratislavské pivo našlo azyl v najstaršom slovenskom pivovare vo Vyhniach a jeho bronzový Gazda radler bol ozvenou na úspešné odštartovanie výroby tohto nápoja v hlavnom meste a na Slovensku vôbec.

Pivá oceňovalo 32 profesionálnych degustátorov. Boli medzi nimi sládkovia, experti zo štátneho potravinového dozoru, ale aj z dvoch slovenských univerzít – slovenskej technickej aj nitrianskej poľnohospodárskej.

"Slováci stále najradšej pijú spodne kvasené pivá, ale najmä mladšia generácia, ktorá viac cestuje za prácou do západnej Európy alebo aj USA, rada ochutnáva vrchne kvasené pivá, ktoré sú populárne v Belgicku, Írsku či v Spojených štátoch,“ opísal najnovšie trendy v konzumácii piva Roman Šusták. Tento pivovarník stál kedysi na čele dvoch pivovarov, jednej sladovne a dnes rozbieha ako technológ výrobu v malých pivovaroch v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a v Albánsku.

Šusták poukázal na nový spotrebiteľský trend. Na jednej strane sú to radlery a ochutené pivá z produkcie veľkých pivovarov, a na druhej strane vrchne kvasené pivá využívajúce neraz viac druhov chmeľu. Hoci väčšina spotrebiteľov pije klasiku, teda spodne kvasené pivá, ľudia neváhajú experimentovať a ochutnávajú ponuku malých, remeselných a reštauračných pivovarov. Tie jednorazovo uvaria od sto do tisíc až dva a pol tisíca litrov piva a ponúkajú množstvo špeciálov. Spodné kvasenie je pomalšie, v chladnejšom prostredí a kvasinky v závere klesajú na dno, kým pri vrchnom rýchlejšom kvasení zostanú na hladine.

"Úspech menších pivovarov je postavený na synergickom účinku dobrej kuchyne a kvalitného piva, jedlo si žiada pivo a pivo zasa povzbudzuje trávenie,“ vraví Roman Šusták.

Posledných desať-pätnásť rokov sa pivo čoraz viac pije doma a menej vo výčapoch. To podľa Šustáka súvisí so zmeneným životným štýlom. Viacej sa cestuje za prácou autami a dlhšie pracuje. Aj preto pustnú výčapy a konzumácia sa prenáša do bytov alebo do záhrad, kde je pivo jedným z hlavných hrdinov gril partičiek. A hoci pivovary ponúkajú šikovné malé súdky, mnohí sa uspokoja s pivom v litrových či jedenapollitrových fľašiach.

Aj tak však najlepšie pivo chutí v dobrom výčape. Ostatne 50 malých pivovarov, ktoré sú zväčša súčasťou reštaurácií, hovorí o tom, že pivo bolo, je a bude nápojom väčšieho či menšieho hlúčika ľudí diskutujúcich s krígľom v ruke o tom, čo ich práve v živote najviac trápi či, naopak, robí šťastnými.

Pivovarnícka sieň slávy

Slovenská pivovarnícka korunka má svoju sieň slávy. Tohto roku do nej pribudli tri veľké mená slovenského pivovarníctva a sladovníctva. Vo Veľkom Šariši vravia, že pivu dávajú iskru ľudia. Pivu Šariš ju nepochybne dodával svieži osemdesiatnik Štefan Bajus, ktorý sa začal učiť variť pivo v roku 1951. Sládok Karol France je zasa ukážkou vysokej profesionality a skvelej prezentácie hurbanovského Zlatého Bažanta. Napokon je tu Rudolf Zajac, šéf Osiva Zvolen, muž ktorý upozornil na výnimočnú kvalitu slovenského sladu. Ten pod značkou Levický slad získal Bruselom chránené zemepisné označenie pôvodu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #pivo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku