Zdravotníctvo a školstvo sa zlepšia, ak daniari zatočia s podvodníkmi

Jeho úrad čelí kauze bytových vratiek DPH, ale napriek tomu tvrdí, že počas jeho štvorročného pôsobenia na poste prezidenta Finančnej správy SR zvýšil dôveryhodnosť tejto inštitúcie. František Imrecze v rozhovore pre Pravdu povedal, že daňové podvody v štáte menia svoj charakter. Kým ešte pred pár rokmi si špekulanti pýtali neoprávnene peniaze od štátu cez fiktívne vratky DPH, momentálne si cez nastrčené zahraničné firmy znižujú svoju daňovú povinnosť. Štát prichádza pri DPH ročne o viac ako miliardu eur, ktorá končí u podvodníkov a potom chýba v zdravotníctve či školstve.

30.05.2016 06:00
František Imrecze Foto: ,
František Imrecze
debata (37)

Pred takmer troma rokmi ste zaviedli kľúčové opatrenie v boji s daňovými únikmi DPH – elektronický kontrolný výkaz pre všetkých platcov DPH. Ako to pomohlo?
V roku 2012 sme registrovali veľké daňové podvody od limitovaného počtu skupín s nadmernými odpočtami na dani z pridanej hodnoty. Inými slovami, málo subjektov v tzv. karuselových podvodoch si pýtalo od štátu neoprávnene nadmerný odpočet DPH v stámiliónových hodnotách. Keby sme vtedy mali nástroje na boj s daňovými únikmi, ako máme teraz, napríklad spomínaný kontrolný výkaz DPH, tak podvody „likvidujeme“ jeden za druhým. Neskôr sa však začal meniť celkový charakter daňových podvodov.

Ako?
V rokoch 2014 a 2015 sme zaznamenali veľký počet skupín s malými nadmernými odpočtami DPH. Od minulého roka do súčasnosti sa nám už znižujú tieto typy podvodov. Objem rizikových nadmerných odpočtov mal v roku 2012 hodnotu viac ako miliardu eur, dnes je to okolo 60 miliónov eur. To je dramatický rozdiel. Všetky podvody teraz smerujú k znižovaniu vlastnej daňovej povinnosti.

Čo to v praxi znamená?
V tomto prípade ide napríklad o cezhraničné zlučovanie firiem v rámci okolitých krajín, najčastejšie sú to Rumunsko a Maďarsko, na nekontaktné osoby. Potom máme problém dostať sa k dokladom, a teda aj k peniazom, keďže v okolitých štátoch končí naša jurisdikcia, a teda aj možnosti finančnej správy. Úlohou finančnej správy je v tomto prípade získať z daňových podvodov naspäť finančné zdroje do štátneho rozpočtu, ktoré sú neoprávnene optimalizované. Proti tomuto mechanizmu podvodov sa bojuje oveľa ťažšie. Ak firmu prevediete na nekontaktný daňový subjekt a zbavíte sa majetku firmy, k peniazom sa štát následne ťažko dostane.

Ako proti tomu bojovať?
Chceme zaviesť superzaisťovací príkaz, ktorý platí v Českej republike. Osobne by som bol rád, keby vstúpil do platnosti už od januára budúceho roka. Ide o rozšírenie predbežného opatrenia na úroveň, že už v prípade objektívneho podozrenia z daňového podvodu bude môcť štát cez finančnú správu siahnuť daňovému subjektu, ktorý celý podvod realizuje, na peniaze alebo majetok.

Ako vyzerá znižovanie daňovej povinnosti zo strany firiem?
Stretávame sa v tomto prípade so schémou podvodu, keď sa simulujú finančné toky. Napríklad subjekt vloží do banky hotovosť, následne prebehne transakcia medzi subjektmi, hotovosť sa zase vyberie, neskôr opäť vloží na bankový účet, a s touto masou peňazí sa neskôr deklaruje oveľa väčší objem transakcií. My tú masu peňazí potrebujeme z obehu stiahnuť skôr, ako po vykonaní daňových kontrol. Keď sa nám to podarí, máme v rukách riešenie tohto veľkého problému. Ide vlastne o to, že daný podnikateľ si uplatní fiktívny vstup z finálnej spotreby a zníži si tým vlastnú daňovú povinnosť. Výsledkom nie je nadmerný odpočet DPH, ale nižšia daňová povinnosť, ktorá napríklad klesne z niekoľko stotisíc na pár desiatok eur. Následne danú firmu zlúči s fiktívnymi subjektmi v Maďarsku, Českej republike či Rumunsku. Urobí to však veľmi rýchlo, preto aj my musíme v tomto prípade ako finančná správa konať veľmi rýchlo. Niekedy sa do obchodov týchto obchodných sietí zapoja renomované spoločnosti, ktoré o tom ani netušia.

Koľko štát stráca ročne na takýchto daňových podvodoch?
V prípade dane z pridanej hodnoty hovoríme o ročnej strate na úrovni 800 miliónov až jednej miliardy eur. Môžem potvrdiť, že táto medzera je tu hlavne z dôvodu znižovania vlastnej daňovej povinnosti daňových subjektov.

Ako majú bežní ľudia dôverovať daniarom, keď sa objavujú rôzne kauzy, naposledy kauza Bašternák, s ktorou je spájaná aj vaša osoba?
V prípade kauzy Bašternák treba oddeliť medializovanú a vecnú rovinu. Prípad sa stal v úvode roku 2012. Subjekt, o ktorom sa rozprávame, dostal registráciu na DPH vo februári 2012. Zhodou okolností ide o obdobie, keď finančná správa skolabovala a pracovala manuálne. Neexistovali žiadne informačné systémy, menilo sa viac ako 100 daňových úradov. V tomto období bolo veľa subjektov, ktoré využili neprehľadnú situáciu, a teda to, že registrácia na DPH sa „rozdávala“ na počkanie. My sme následne urobili opatrenia. Zaviedli sme zábezpeku na registráciu DPH v prípade rizikových subjektov. Pokiaľ ide o medializovanú „kauzu“, kontrolórky, ktoré v tom čase vykonávali kontrolu subjektu, skonštatovali, že v tomto prípade nastalo zdaniteľné plnenie. Inšpekcia ešte v roku 2014 preverila činnosť kontrolórov a konštatovala, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Rovnako preverila aj obvinenie z údajného ovplyvňovania výkonu kontroly zo strany Finančnej správy SR. Nikto v tomto procese ovplyvňovaný nebol. Nechcem sa teraz vyjadrovať k tomu, či nejaký podvod nastal, alebo nie. My na každú novú informáciu k tomuto prípadu reagujeme a preverujeme ju. Takýchto prípadov sa však v roku 2012 stalo mnoho. Tomuto sa venuje mediálna pozornosť len preto, že premiér si od pána Bašternáka prenajíma byt v bytovom dome, za ktorý mal developer pýtať od štátu neoprávnený nadmerný odpočet DPH. Naším záujmom je preveriť každé podozrenie z daňového podvodu, nech sa týka kohokoľvek.

V akom štádiu je vyšetrovanie?
Vyšetrujeme momentálne všetky podnety, ktoré v tejto súvislosti prišli smerom k finančnej správe. Sú otvorené daňové kontroly, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu.

Podľa vášho názoru sa zvýšila dôveryhodnosť finančnej správy pod vaším vedením?
Myslím si, že áno. Minimálne o tom hovoria prieskumy spokojnosti verejnosti. Finančná správa je dôveryhodnejšou inštitúciou, ako bola kedysi. Najmä z dôvodu, že sme dramaticky zlepšili našu komunikáciou s daňovými subjektmi. Zaviedli sme portál, ktorý je funkčný, máme povinnú jednosmernú elektronickú komunikáciu s platiteľmi DPH, zaviedli sme obojsmernú elektronickú komunikáciu pre agendu spotrebných daní a budeme pokračovať v zavádzaní obojsmernej komunikácie pre všetky subjekty a celú agendu finančnej správy. Musíme dokončiť projekt Unitas, aby subjekt komunikoval s menším počtom inštitúcií v podobných agendách – teraz hovorím o Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Chcem, aby finančná správa bola modernou štátnou inštitúciou. Musím povedať, že za posledné štyri roky sme priniesli do štátneho rozpočtu vďaka boju proti daňovým únikom 2,5 miliardy eur. Spochybňovať dôveryhodnosť finančnej správy pri takýchto výsledkoch je nekorektné a neadekvátne.

Diera vo výbere DPH je napriek všetkým doterajším opatreniam stále vysoká.
Úniky na daniach možno sledovať naprieč všetkými sektormi v ekonomike. Chceme určite zelektronizovať všetky fungujúce registračné pokladnice na Slovensku, aby nám na spotrebe neunikali peniaze. Finančná správa musí mať všetky finančné transakcie daňových subjektov na Slovensku pod drobnohľadom.

V roku 2013 bol veľký mediálny ošiaľ okolo bločkovej lotérie. Priamo však mala do rozpočtu priniesť len 7 miliónov eur.
Zaviedli sme to preto, aby sa ľudia naučili pýtať si v obchodoch a za služby bločky, aby upozorňovali na stav, keď obchodníci vydávajú falošné účtenky alebo ich zákazníkom nedávajú vôbec. Za tie roky môžem povedať, že sa nám táto časť „edukácie“ verejnosti podarila a dnes to už nemusíme riešiť. Našou úlohou je teraz zamerať sa na elektronizáciu registračných pokladníc. Vďaka bločkovej lotérii sme stiahli z trhu množstvo pokladníc, ktoré v sebe mali fiškálny modul umožňujúci skresľovať údaje, na základe čoho obchodníci obchádzali platenie DPH.

Ale čo sa týka priameho finančného prínosu bločkovej lotérie, je zanedbateľný.
Nestotožňujem sa s vyhodnotením prínosu bločkovej lotérie zo strany Inštitútu finančnej politiky. Nemôžeme to určiť takto čisto matematicky podľa nejakého vzorca. Určite sa dá prínos vyčísliť na mnohonásobne vyššie číslo, ako je spomínaných 7 miliónov eur. Pozitívne dosah lotérie vo finálnej spotrebe boli dramatické. Zoberte si len podnety od občanov v súvislosti s bločkami a registračnými pokladnicami, od nulového počtu v roku 2012 sme sa dostali k tisícom podnetov o porušení zákona o registračných pokladniciach. Keď si ľudia nevedeli zaregistrovať bloček do lotérie, ihneď to nahlásili finančnej správe. Aj vďaka bločkovej lotérii klesol počet podvodov na elektronických registračných pokladniciach.

Do všetkých prevádzok ste následne posielali a posielate daňové kontroly?
Áno. Vo väčšine prípadov sme išli na miestne zisťovanie, teda za samotným obchodníkom a preverili sme jeho pokladnicu a účtovné záznamy.

Už pred dvoma rokmi ste chceli zaviesť verejné hodnotenie firiem. Prečo to stále nefunguje?
Realizujeme pilotný projekt, v rámci ktorého pracujeme na tzv. ratingu firiem. Cieľom je, aby firma, ktorá platí dane načas, vykazuje finančnú stabilitu, dostala od štátu úľavy. Finančná správa by sa k takýmto podnikateľom mala správať „nadštandardne“. Inými slovami, nemala by ich obťažovať administratívnou náročnosťou. Benefitom za dobré daňové správanie by mohli byť napríklad nižšie preddavky na daň či nižšia, alebo žiadna zábezpeka. Uvažujeme napríklad o nižšej periodicite daňových kontrol. Nateraz máme údaje o firmách v našej databáze na interné účely.

Kedy by to malo byť prístupné verejnosti, a teda samotným podnikateľom?
Bol by som rád, keby sme to zverejnili v budúcom roku. Musíme si byť istí, že sme kritériá spoľahlivosti zadefinovali správne. Musíme aj kapacitne nastaviť našu internú analytiku, aby sa nestalo, že príde k pochybeniu z našej strany.

Vláda plánuje takisto obmedziť hotovosť. Teraz je limit pri fyzických osobách 15-tisíc eur, pri právnických osobách, teda v obchodnom styku 5-tisíc eur.
Limitovanie hotovostných transakcií je dobrý nástroj na boj s daňovými únikmi. Pomáha pri zamedzení optimalizácie daní. Ide nám o to, aby každá finančná transakcia, najmä v obchodnom styku, bola daňovo podchytená.

Vidíte reálne, že by sa hranica pri hotovostných platbách v obchodnom styku znížila na polovicu, teda 2,5 tisíca?
Áno, viem si to predstaviť. Hranicu určíme v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky.

Svetom nedávno otriasol najväčší daňový škandál desaťročia, keď sa prevalili Panamské dokumenty. Ide o zoznam klientov firmy Mossack Fonseca, ktorá mnohým z nich údajne takmer 40 rokov pomáhala prať špinavé peniaze. Ako slovenskí daniari prešetrujú mená osôb a firiem zo Slovenska, ktoré sa na zozname objavili tiež?
V tejto fáze sa snažíme dosledovať všetky finančné transakcie. Našou úlohou je zistiť, či tieto transakcie súvisia so zdaniteľným plnením, ktoré prebehlo medzi relevantnou krajinou a daňovým rajom. Teda v našom prípade medzi Slovenskom a daňovým rajom napríklad na Bahamách. Preverujeme, či boli daňové plnenia reálne alebo fiktívne. Daniari sú v tomto prípade súčinní s políciou. Celej kauze sa venuje kriminálny úrad finančnej správy. Pred týždňom sme zriadili aj špecializovaný tím, ktorý má na starosti analyzovať všetky informačné zdroje.

Pravosť Panamských dokumentov sa doteraz nepotvrdila. S akými údajmi pracujete?
Po prepuknutí kauzy sme dostali informácie, že by v tejto veci mala byť naším partnerom nemecká finančná správa. Od nej sme mali získať relevantné informácie a údaje o daňových subjektoch. Nakoniec sa ukázalo, že to tak nebude. Ani finančná správa v Nemecku, ani žiadna iná nedisponuje relevantnými materiálmi ohľadom kauzy Panama papers. Finančná správa v Nemecku sa zaoberá prípadom podobným spôsobom ako my, a teda, že čerpá údaje z Medzinárodného konzorcia pre investigatívnu žurnalistiku.

Takže sa spoliehate na údaje od novinárov?
Momentálne analyzujeme údaje zo spravodajského serveru britskej televíznej stanice BBC, kde sú uverejnené zoznamy. Dáta čerpáme aj z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku.

Už sa potvrdili niektoré z medializovaných informácií, podľa ktorých majú mená v zoznamoch napojenie na vplyvných slovenských podnikateľov?
Zatiaľ nie.

Na Slovensku máme v rámci daňových zákonov takú zvláštnosť, ktorá inde v Európe nie je, tzv. inštitút účinnej ľútosti. A teda, ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške 10 percent z vyrubenej dane. Navyše, ak uplynie zákonom stanovená päťročná premlčacia lehota, previnilci nebudú môcť byť postihnuteľní.
Hlavnou úlohou finančnej správy je prinášať peniaze do štátneho rozpočtu. Ak v prípade Panama papers došlo k daňovému deliktu, tak uplatnenie inštitútu účinnej ľútosti bude znamenať príjem do štátneho rozpočtu. Ale napríklad pri daňovom podvode účinná ľútosť nemôže byť uplatnená. Ak sa niekto niečím previnil, bude dôležité najskôr určiť, o aký typ trestného činu ide. Môže to byť krátenie alebo neodvedenie dane, alebo daňový podvod. Nemôžeme však teraz paušalizovať, že každá transakcia, ktorá prebehne medzi Slovenskom a krajinou, ktorá má charakter daňového raju, je podvod.

František Imrecze

absolvoval v roku 1995 Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobil na viacerých pozíciách v spoločnostiach Oracle Slovensko a T-Mobile Slovensko. Od marca 2008 bol obchodným riaditeľom pre SR a Českú republiku v spoločnosti SAP Slovensko. Následne postúpil na funkciu obchodného riaditeľa pre strategické odvetvia na úrovni strednej a východnej Európy a od januára 2010 pôsobil ako generálny riaditeľ SAP Slovensko. Od mája 2012 je prezidentom Finančnej správy SR.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Finančná správa #František Imrecze