Z týchto údajov vyplýva, že vlani grécka daňová správa vymohla iba 45 percent očakávaných príjmov z daní. Nedoplatky dosahovali 87 miliárd eur, čo je asi polovica hrubého domáceho produktu. Od roku 2010, keď Grécko pre krízu vstúpilo do záchranného programu finančnej pomoci dohodnutého s medzinárodnými veriteľmi, ukazovateľ vymáhateľnosti vytrvalo klesá. V roku 2010 to bolo ešte 70 percent, v roku 2014 už len 50 percent.
Neschopnosť vyberať dane je v Grécku zďaleka najvyššia v Európskej únii. Druhá Malta prekonala 15-percentnú hranicu. Zvyšok krajín únie je pod desiatimi percentami.
Ďalšie údaje MMF ukazujú, že približne 55 percent domácností v Grécku neplatí vďaka najrôznejším sociálnym úľavám žiadne dane, čo je zďaleka najviac v Európskej únii. Na druhom mieste je Španielsko, ktoré ako jediné tesne prekračuje 20-percentnú hranicu.
V oblasti miezd sa v Grécku neplatia dane pri zhruba 9000 eurách ročného príjmu. Grécko je tak tretie za Francúzskom a Rakúskom, kde sú však platy v priemere oveľa vyššie.
Tieto ukazovatele sú podľa MMF dokladom toho, že ak Grécko nepodnikne zásadné reformy vo výbere daní, ťažko dosiahne optimistické ciele v prípade rozpočtových prebytkov v najbližších rokoch.