Vo vojne sankcií vedie Rusko

Vojna sankcií medzi úniou a Ruskom, ktorá sa začala v auguste 2014 ako európska odpoveď na anexiu Krymu zo strany Ruska, z ekonomického pohľadu poškodila za posledné dva roky viac Európu samotnú ako Rusko.

01.06.2016 12:00
obchod, mlieko, nákup, supermarket, potraviny Foto:
Vývoz európskych potravín do Ruska klesol od zavedenia sankcií o takmer polovicu na 6 miliárd eur. Ilustračné foto.
debata (986)

Nemecko si to začína uvedomovať, keďže vládni predstavitelia už vystupujú s vyhláseniami, že by sa sankcie proti Rusku mali zmierniť. O ich osude sa rozhodne v najbližších týždňoch. Rusi už stihli „pritlačiť“ na úniu vyhlásením, že sú pripravení predĺžiť embargo na potraviny z krajín EÚ až do konca roka 2017, ale aktuálny zoznam zakázaných položiek sa zrejme rozširovať nebude.

Devastačné účinky ruských protisankcií pociťujú najmä európski mliekari. Aktuálne je na európskom trhu enormný prebytok mlieka. Slovenskí mliekari zažívajú v súčasnosti druhú mliečnu krízu za posledných šesť rokov. Tento rok môže podľa odhadov skončiť 100 zo 468 fariem. Moskva v roku 2014 zakázala dovoz mäsa, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov či ovocia a zeleniny zo štátov EÚ a z ďalších západných krajín po tom, čo EÚ pribrzdila pre Rusko úvery v eurách, a tým aj ruské investície v únii. EÚ aj USA tiež po ruskej anexii Krymu a podpore separatistov na Ukrajine zastavili dovoz ruských zbraní a zaviedli čiernu listinu konkrétnych Rusov.

Podľa Rakúskeho inštitútu ekonomických vied stratili štáty únie za posledné dva roky viac ako 90 miliárd eur v dôsledku zavedenia sankcií. Naopak, Rusi prišli v rozpočte za rovnaké obdobie v prepočte zhruba o 25 miliárd eur. Ak by sankcie trvali minimálne ďalšie dva roky, únia by stratila ďalších 34 miliárd eur, v horizonte piatich rokov až 92 miliárd eur. Zároveň by o prácu podľa spomínaného inštitútu prišlo 2,2 milióna Európanov. Napríklad v prípade zániku 100 slovenských fariem sa hovorí o prepustení 4-tisíc ľudí.

Rusko je tretím najväčším obchodným partnerom únie. Tá sa od zavedených sankcií začala viac orientovať na krajiny, ako sú USA, Čína, Švajčiarsko, Hongkong, Severná Kórea či na ázijský trh, no napriek tomu pociťuje ekonomické negatíva rusko-úniovej sankčnej vojny. Až 73 percent európskych potravín má momentálne ruské embargo.

„Nariadil som, aby boli pripravené návrhy na rozšírenie sankcií nie o jeden rok, ale až do konca roku 2017,“ uviedol nedávno podľa agentúry Reuters ruský premiér Dmitrij Medvedev v súvislosti s potravinovým embargom. Príslušné návrhy ešte musí schváliť prezident Vladimir Putin. Vlani v lete boli ruské sankcie na potraviny z krajín EÚ predĺžené o jeden rok. Ich platnosť vyprší v auguste. Sankcie zo strany EÚ proti Rusku sa končia oficiálne v júli tohto roka. Doteraz EÚ obnovovala reštriktívne opatrenia každých šesť mesiacov.

Trpia nielen potravinári

Kým Rusi sú pre úniu tretím najdôležitejším obchodným partnerom po USA a Číne, EÚ je pre Rusov tým najväčším partnerom v obchode, s podielom až 48 percent. Je zároveň ich najdôležitejším zahraničným investorom, keďže 75 percent investícií v Rusku pochádza práve z členských štátov EÚ. Hlavnými európskymi exportnými artiklami smerom do Ruska sú autá, elektronika, potraviny, ale aj lieky. V roku 2014 dosahoval tento export hodnotu 103 miliárd eur. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat až 75 percent ruského vývozu do Európy tvoria minerálne palivá. Ruský vývoz do únie dosahoval v roku 2014 celkový objem 182 miliárd eur. Svetová banka uvádza, že v prípade potravinárskeho sektora zaniklo po uvalení sankcií v Európe 130-tisíc pracovných miest. Podľa odhadov približne 300-tisíc pracovných miest v Nemecku existuje práve vďaka hospodárskym vzťahom s Ruskom.

Sankcie proti Rusom sa minuli účinku

Podľa štúdie amerického Petersonovho inštitútu v prípade veľkej krajiny, akou je Rusko, majú sankcie akéhokoľvek typu úspech len s približne 20-percentnou pravdepodobnosťou. Ekonómovia z inštitútu sa pozreli na dokopy 115 prípadov uvalenia sankcií od prvej svetovej vojny až do roku 2000. S čiastočným úspechom sa skončila ani nie tretina z nich. „Veľkosť cieľovej krajiny negatívne koreluje s úspešným dosahom sankcií. Súvisí to s ekonomickou teóriou, ktorá hovorí, že veľké krajiny sú schopné absorbovať sankcie lepšie ako menšie. Nie sú tak odkázané na export,“ opisuje v analýze z roku 2007 jeden z jej autorov, ekonóm Gary Clyde Hufbauer. Poukazuje aj na fakt, že najprínosnejšie sa sankcie ukázali v prípadoch, keď mali splniť vcelku nenáročný cieľ, ako je napríklad prepustenie politického väzňa. Tieto sankcie sa ukázali ako úspešné až v polovici prípadov. „Čím má donucovaná krajina intenzívnejšie obchodné a priateľské zahraničné vzťahy so štátmi, ktoré uvalili sankcie, tým sa sankcie stávajú úspešnejšími,“ opisuje Hufbauer. Ekonomické sankcie pritom platia viac pre demokratické režimy ako pre autokratické. Únia pri troch kolách uvaľovania sankcií proti Rusku zvažovala, ako ich čo najcitlivejšie zaviesť, aby nepoškodili hospodársky rast samotných európskych štátov. Ako sa po dvoch rokoch ukázalo, poškodila tým najmä sebe.

Komentátor nemeckého týždenníka Die Zeit Michael Thumann tvrdí, že by sankcie mali byť cielené, a nie plošné. To tvrdí vo svojej štúdii aj Petersonov inštitút. Z výsledkov vyplýva, že účinnejšie sú v tomto prípade embargá a bojkoty. Tie majú predovšetkým obmedziť potreby najbohatších a politických elít. Embargo a bojkot postihujú napríklad vojenský materiál, luxusný tovar a iné komodity, aby nepostihli najnižšie vrstvy obyvateľov. Efektívnym je hlavne zmrazenie aktív v zahraničí.

„Sankcie sú neefektívne, pokiaľ sa nevyrieši príčina samotného konfliktu,“ tvrdí Hufbauer v štúdii. Ako príklad uvádza rok 1988 a pokus prezidenta USA Ronalda Reagana zosadiť uvalenými sankciami z prezidentského kresla Panamy Manuela Noriegu. Drogový obchodník a diktátor si totiž za svoje vládnutie nelámal hlavu s ľudskými právami, ktoré neprestajne porušoval pri výkone moci. Reaganova vláda zmrazila bankové kontá Panamy v amerických bankách a dala inštrukcie, aby americké firmy a občania v Paname neplatili dane. Nariadila aj zákaz importu panamského cukru do USA.

„Sankcie boli uložené postupne a potom boli aj postupne oslabené radom výnimiek. Na konci sa sankcie ukázali ako nedostatočné na odstránenie problému a v Paname bola použitá vojenská sila,“ uvádza v štúdii. V roku 1989 vyše 27-tisíc amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde nakoniec zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa potom ujal nový prezident. Hufbauer však upozorňuje, že vojnový konflikt riešením nie je a účinnou cestou majú byť aj diplomatické rokovania, prípadne uvalenie aj diplomatických sankcií v podobe vyhostenia veľvyslancov v krajinách či pozastavenie medzinárodných rokovaní v kľúčových otázkach donucovanej krajiny.

Rusov ekonomicky ťahá dole najmä súčasná lacná ropa a nie sankcie. Ešte pred dvoma rokmi sa cena čierneho zlata pohybovala na úrovni 115 dolárov za barel. Ropná vojna medzi ropnými veľmocami, ktoré nechcú obmedziť svoju nadprodukciu v obave zo straty trhového podielu, spôsobila, že cena ropy dosahuje aktuálnu hranicu pod 50 dolárov za barel. Ešte začiatkom roka však jej cena klesla prudko nadol na úroveň 30 dolárov za barel. Ak sa ceny ropy tento rok udržia pod 50 dolármi za barel, ruský štátny rozpočet príde o viac ako jeden bilión rubľov. Rusi preto musia škrtať v rozpočte, keďže príjmy z predaja ropy a plynu tvoria zhruba polovicu štátneho rozpočtu. Už začiatkom roka ruský minister financií Anton Sulianov vyhlásil, že v rozpočte je diera vo výške 3 bilióny rubľov, čo predstavuje asi pätinu rozpočtu, v dôsledku nižšej ako rozpočtovanej ceny ropy.

© Autorské práva vyhradené

986 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Rusko #sankcie #embargo