Ďalšie, v poradí už šieste celkové zdraženie za sedem rokov hospodárskej krízy, vyvolalo podľa agentúry Reuters u obyvateľov krajiny nové rozhorčenie.
„Zdaňujú peniaze, ktoré neexistujú. Kde tie peniaze zoženieme? To je nezmyselné. Práve preto to opatrenia zlyhá a vráti nás zase späť,“ posťažoval si učiteľ na dôchodku Pavlos Asteriu.
Kritikou opatrenia nešetrí ani predseda gréckej obchodnej konfederácie Vasilis Korkidis. Aj priemyslu a obchodu je podľa neho zaťažko prenášať ďalšiu záťaž na spotrebiteľov. „Každé zvýšenie znižuje spotrebu a tým pádom aj verejné príjmy,“ upozornil.
Grécko zvýšilo DPH v rámci presadzovania zložitých a bolestivých reforiem v parlamente, aby mohlo vyjsť v ústrety požiadavkám medzinárodných veriteľov a dostať ďalšiu finančnú pomoc na splácanie svojich obrovských dlhov.
Medzinárodný menový fond však v týchto dňoch konštatoval, že Grécko síce v posledných rokoch stále zvyšuje dane, ale zároveň stále menej sa mu ich darí vyberať. Viac ako polovica gréckych domácností navyše neplatí priame dane vôbec.
Z týchto údajov vyplýva, že vlani grécka daňová správa vymohla iba 45 percent očakávaných príjmov z daní. Nedoplatky dosahovali 87 miliárd eur, čo je asi polovica hrubého domáce produktu. Od roku 2010, kedy Grécko kvôli kríze vstúpilo do záchranného programu finančnej pomoci dohodnutého s medzinárodnými veriteľmi, ukazovateľ vymáhateľnosti vytrvalo klesá.
Ďalšie údaje MMF ukazujú, že približne 55 percent domácností v Grécku neplatí vďaka najrôznejším sociálnym úľavám žiadne dane, čo je výrazne najviac v Európskej únii. V oblasti miezd sa v Grécku neplatia dane pri zhruba 9000 eur ročného príjmu a menej.