Poklesu nezamestnanosti hrá do karát nateraz azda všetko. Svet zatiaľ nečelí novej kríze, na Slovensko prichádzajú veľké investície, ekonomika silno rastie, je nízka inflácia, lacnejú energie a palivá, platy reálne rastú, pôžičky na bývanie sú lacné, obyvateľstvo starne a firmy sa čoraz viac bijú o voľnú pracovnú silu.
„V horizonte 2–3 rokov by v kontexte chystaných veľkých investícií mala byť nezamestnanosť na úrovni okolo 7 percent,“ povedal Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. Vláda pripravuje rekvalifikačné kurzy pre dlhodobo nezamestnaných, sprísnenie kritérií na poberanie dávok pre tých, čo nechcú pracovať, či stimuly pre hladové doliny. Odborníci však upozorňujú na 80-percentnú nezamestnanosť medzi Rómami, ktorých vrátane detí, dospelých, ale aj dôchodcov žije v krajine vyše 300-tisíc.
Zamestnávatelia varujú, že štát musí do pracovného režimu zaradiť ešte viac ľudí. „Do prvých ročníkov stredných škôl prichádza iba polovičný počet študentov v porovnaní s rokom 1990. Oproti tomu silná generácia kvalifikovaných zamestnancov začína odchádzať do penzie. Dopyt firiem po zamestnancoch ale rastie, takže firmy budú mať stále väčšie problémy s nájdením vhodných zamestnancov,“ povedal Jiří Halbrštát z personálnej agentúry Manpower.
Ekonomika rastie a je obava, aby nedošlo pri nedostatku zamestnancov k jej prehriatiu. Národná banka Slovenska včera navýšila svoje odhady rastu slovenskej ekonomiky. Vo svojej najnovšej predikcii očakáva, že v tomto roku hospodárstvo krajiny porastie o 3,3 %, čo oproti predchádzajúcej prognóze z marca znamená navýšenie o 0,1 percentuálneho bodu. Na rok 2017 centrálna banka navýšila svoje odhady o 0,2 percentuálneho bodu, na 3,5 % a na rok 2018 ponechala prognózu bez zmeny na úrovni 4,2 %. Razantné zlepšovanie životnej úrovne zrazením nezamestnanosti na sedem percent majú zabezpečiť nové investície ťahané napríklad vybudovaním štvrtého automobilového závodu Jaguar Land Rover v Nitre.
Pretrvávanie dobrých časov môže rovnako ako v minulosti zastaviť jedine vypuknutie globálnej ekonomickej krízy. Aktuálne je najväčším strašiakom spomaľujúci ekonomický rast Číny, obavy vyvolávajú aj vysoké ceny akcií a otázniky vyvoláva aj zvyšovanie základnej úrokovej sadzby v Spojených štátoch amerických. Odchod veľkej Británie z Európskej únie môže už tento mesiac naštartovať najväčšie politické riziko v podobe rozpadu Európskej únie. Veľké otázniky vyvoláva aj schopnosť Európy vyrovnať sa s veľkým množstvom utečencov.
O dobrej kondícii trhu práce hovoria aj skúseností ľudí. „Posledné tri roky som bol nezamestnaný a externe som si dokončil učiteľstvo anglického jazyka. No mňa práca s deťmi nebaví, a tak som si hľadal iné zamestnanie,“ povedal Ivan Kováč z Čadce. V jazykovej škole o neho nemali záujem pre slabšiu výslovnosť, a tak začínal mať obavy o svoje budúce zamestnanie. „Nakoniec ma napriek nulovým znalostiam zobrali do predajne stavebného materiálu. Šéf povedal, že mu stačí, ak chcem pracovať, a všetko ostatné ma naučí,“ pokračoval Kováč. Podobné skúsenosti má aj Tomáš Lošanský zo Žiliny. „Napriek ukončenej priemyslovke som pár rokov nemohol zohnať žiadnu prácu. Až pred dvoma mesiacmi sa mi konečne podarilo nájsť prácu v elektropriemysle. Aj od kolegov viem, že firmy konečne začali dávať šancu na prácu aj dlhodobo nezamestnaným,“ uviedol Lošanský.
Skúseností ľudí potvrdzujú aj štatistiky úradov práce, ktorý ešte apríli 2014 evidoval takmer 213-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Nepríjemne vysoké číslo už v apríli 2015 kleslo na 196-tisíc a aktuálne je viac ako rok bez práce okolo 160-tisíc ľudí. Rozbehnutá slovenská ekonomika tak za dva roky dokázala zamestnať 53-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Firmy k zamestnávaniu ľudí viac ako rok bez práce motivuje aj štátna podpora. V takzvaných hladových dolinách zaplatí štát súkromným firmám až 80 percent z mzdových nákladov na nového zamestnanca. Strop tohto príspevku je aktuálne stanovený na 687,2 eura za mesiac a po vyčerpaní 12-mesačnej podpory musí firma minimálne ešte ďalší jeden rok udržať podporené pracovné miesto. Podmienkou je tiež zamestnanie ľudí, ktorí nikdy predtým nepracovali, a štát takto motivuje firmy zamestnávať ľudí aj s nevhodným vzdelaním.
„Firmám rekvalifikáciou ľudí s nevhodným vzdelaním vznikajú zbytočné náklady. Navyše z pohľadu praxe nevhodným nastavením systému vzdelávania prichádza slovenské školstvo ročne približne o 140 miliónov eur,“ povedal Jaroslav Holeček, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu. Predstavitelia firiem pôsobiacich v automobilovom priemysle preto navrhujú zavedenie ročných rekvalifikačných kurzov. V nich by štát s pomocou súkromných firiem za rok urobil z mladého človeka napríklad kvalitného frézara.
Pre nedostatok ľudí s kvalitným vzdelaním očakávajú ekonómovia tlak na zvyšovanie miezd. „Zvýšený dopyt po pracovnej sile so sebou prináša aj tlak na mzdy. Tie nám podľa mesačného výkazníctva rástli v prvom kvartáli v priemysle o šesť percent,“ uviedol Fojtík. Priemerne ľudia v priemysle zarábali 950 eur mesačne v hrubom za prvé tri mesiace roku 2016. Viac eur v peňaženkách ľudí v ekonomike ukazuje vývoj reálnych miezd v celej ekonomiky. Tie za prvé tri mesiace tohto roka podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR vzrástli o 3,8 percenta a dosiahli úroveň 867 eur v hrubom.
Slovenská sporiteľňa na tento rok pôdovne odhadovala rast ekonomiky na úrovni 3,5 percenta, ale odhad znížila. "Po veľmi slabej dynamike zahraničného obchodu z prvého štvrťroka 2016 je málo pravdepodobné, že by to čisté vývozy počas roka dobehli a výraznejšie prispeli k rastu. Preto, zohľadňujúc taktiež spomínané externé riziká, sme znížili náš odhad rastu na tento rok o 0,3 percentuálneho bodu na 3,2 %,"povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa skúseností personálnych agentúr sa na pracovnom trhu nemajú problém zamestnať ľudia s technickým vzdelaním a obrovský dopyt je hlavne po expertoch v IT oblasti. „Naopak, stále väčšie problémy majú absolventi humanitných odborov, ktorí po ukončení univerzity hľadajú prácu v odboroch nesúvisiacich s ich odborom štúdia. Veľmi často vidíme napríklad mladých pedagógov, ako hľadajú prácu v personalistike alebo obchode,“ priblížil Halbrštát. V prípade stredných škôl je záujem hlavne o ľudí so vzdelaním vhodným do priemyselnej výroby a logistika.
„Žiadaní sú operátori výroby, kontrolóri kvality, zvárači, elektrikári, obrábači kovov, CNC nastavovači, skladníci a podobne,“ priblížil Branislav Holík, manažér v personálnej agentúre McROY. V praxi je veľký záujem aj o šoférov vysokozdvižných vozíkov, pri ktorých firmy dokonca zaplatia aj vodičský kurz nezamestnaným, ktorí podpíšu, že vo firmách ostanú aj po získaní potrebného vzdelania.