Čo rok, to preplatky

Ľudia v bytoch len v týchto dňoch dostali preplatky za minuloročné kúrenie a už sa im črtá, že dostanú ďalšie peniaze. Doteraz ušetrili aj vďaka počasiu, posledné zimy vrátane tej poslednej boli totiž mimoriadne teplé.

10.06.2016 07:00
debata (4)
zväčšiť Zvyčajný priebeh kúrenia počas roka. Foto: SHUTTERSTOCK, Pravda
infografika, kurenie, Zvyčajný priebeh kúrenia počas roka.

S preplatkami za tento rok môžu počítať domácnosti, ktoré zároveň zatepľujú. Peniaze ľudia pritom dostali späť aj za roky 2014 a 2015. Vlani, keď sa kúrilo menej až o štvrtinu, išlo až o stovky eur.

Situácia láka znižovať preddavkové platby, ľudia by to však robiť nemali. Stačí jedna silná zima či zdraženie ropy, plynu a tepla a namiesto preplatkov prídu na rad nedoplatky. Súčasná situácia je ideálna na to, aby ľudia vrátené peniaze investovali do úsporných opatrení, ako je zateplenie, výmena okien, strechy či dvier. „V prípade zmien v zálohových platbách treba byť opatrní. Prvý polrok môže byť síce teplejší, ale môže sa zároveň stať, že druhý polrok, hoci len jeden mesiac, klesne teplota výraznejšie a tento rozdiel sa dorovná. Preto zálohové platby väčšinou upravuje správca bytového domu podľa dlhšieho predchádzajúceho obdobia, kde prihliada na zmenu klimatických podmienok, ako aj stav bytového domu a jeho energetickú spotrebu,“ hovorí Peter Porubský z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Podobne aj plynári po teplých zimách neobjednávajú z Ruska výrazne menej plynu, aj keď teraz sa im hromadí v zásobníkoch. Dôkazom toho, že máme za sebou opäť skutočne teplú zimu, sú štatistiky výrobcov tepla. Domácnosti v bytoch od úvodu roka spotrebovali o päť percent menej tepla oproti už tak teplému minulému roku. Najteplejšími mesiacmi boli z pohľadu teplárov február a apríl. Naopak, tohtoročný január bol v priemere o 11 percent chladnejší ako vlani. Tieto fakty prispeli k zníženiu spotreby tepla. "To, ako sa to prejaví v konečnom vyúčtovaní za rok 2016, závisí však od toho, aký bude vývoj počasia do konca tohto roku,“ povedal Miroslav Obšívaný, šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Štatistiky tak môže negatívne ovplyvniť prípadný studený november a december. Preplatky za teplo môžu využiť na obnovu bytovky, keďže len zateplením dokážu podľa odhadov natrvalo klesnúť náklady na kúrenie približne o polovicu. „Pred dvoma rokmi sme sa rozhodli zatepliť panelák. Hoci prispievame viac do fondu opráv, vráti sa nám to v nižších účtoch za kúrenie. Okrem toho nás teší aj teplejšie počasie. Len vlani som dostal preplatok 300 eur a tento rok je to až 700 eur. Výšku zálohových platieb sme pritom nemenili,“ potešil sa Igor, majiteľ 3-izbového bytu v Malackách.

Najväčšie preplatky za kúrenie dostali ľudia vlani, keď sa zúčtovala spotreba tepla za rok 2014. Spotreba plynu vo viacerých domácnostiach v daný rok medziročne klesla o takmer 20 až 25 percent. Bol to nielen dôsledok zatepľovania, ale najmä miernych zím. Za rok 2014 platilo, že ak dlhodobo 3-izbový byt v nezateplenom dome prekúri 9 720 kWh tepla a zaplatil zaň 1¤050 eur, v daný rok však rodina len vplyvom teplejšieho počasia prekúrila 7¤219 kWh v sume 860 eur. Platilo pritom, že z ušetreného tepla (2¤501 kWh) ušetrila domácnosť palivovú zložku ceny (70 percent). Pri nižšej spotrebe sa zároveň zvyšuje podiel fixnej zložky na cene a celkové cena tepla nemusí ísť dole napriek tomu, že cena plynu išla dole.

Štyri preplatky za šesť rokov

Oproti tomu v modelovom rodinnom dome sa pokles cien plynu na platbách prejavuje výraznejšie. Kombinácia nižších cien plynu a miernej zimy v roku 2014 spôsobila, že v priebehu vlaňajška dostávali ľudia vysoké preplatky pri zúčtovaní dodávok plynu. Ak bežný jednogeneračný nezateplený rodinný dom prekúri z hľadiska dlhodobých priemerov ročne plyn asi za 1¤555 eur, v roku 2014 len vplyvom miernej zimy ušetril asi 25 percent plynu a domácnosť čakal preplatok až 400 eur.

V poslednom období najmä fenomén El Niňo spôsobuje na celom svete skôr oblačné, premenlivé aj nevyspytateľné počasie, ktoré však nie je príliš náročné na kúrenie. Mimoriadne teplé z pohľadu nákladov na kúrenie boli roky 2014, 2015 a zatiaľ aj prvá polovica roka 2016. Naopak, rok 2013 patril z hľadiska nárokov na kúrenie z posledných rokov k chladnejším a podobne tak aj rok 2012. Preplatky za kúrenie dostali ľudia ešte v roku 2012 po teplom roku 2011 a pohybovali sa v desiatkach eur.

Domácnosti môžu zatepľovať paneláky so štátnou pomocou. Štátny fond rozvoja bývania poskytuje pri kombinácii viacerých účelov obnovy nulovú úrokovú sadzbu. Bytovky môžu tiež cez program Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry požiadať o podporu na kúpu solárnych kolektorov alebo kotla na biomasu. „Pokiaľ ide o solárne systémy využívané na podporu vykurovania, tie dokážu pokryť približne 15 – 30 percent ročnej potreby tepla. Zároveň dokáže solárny ohrev pokryť až 60 percent ročnej spotreby teplej vody. V letných mesiacoch to môže byť dokonca celých 100 percent, čo znamená, že mimo vykurovacej sezóny nie je takmer vôbec potrebné zapínať kotol,“ dodal Martin Fábry zo spoločnosti Robert Bosch.

Zatepľovaciu dotáciu najviac vo výške 6500 eur môžu cez ministerstvo dopravy získať aj vlastníci rodinných domov. Podmienkou je, aby bol dom starší ako desať rokov a obnova bola kompletná od podláh cez steny, okná až po podkrovie. „Trend globálneho otepľovania sa prejavuje aj na Slovensku, čo však neznamená, že v zime nebudeme musieť kúriť. Ak budú letá teplejšie, je potrebné investovať do kvalitného zateplenia, ktoré zabráni prehrievaniu interiérov a vstupu tepla do miestnosti. Súčasne bude narastať potreba chladenia bytov a administratívnych priestorov,“ myslí si Peter Robl, predseda Slovenskej rady pre zelené budovy.

Chystá sa zmena v rozúčtovaní tepla

Ak vlastníci bytov platia neprimerane vysoké účty za kúrenie, problémom môže byť aj nesprávne zvolená metóda rozpočítavania nákladov za teplo. V súčasnosti má až 90 percent bytoviek na Slovensku nainštalované pomerové merača tepla. Tie však neberú do úvahy skutočnú spotrebu tepla v byte, ale len teplo odovzdané radiátormi do bytov. Vypnutím radiátorov sa odber tepla nezníži na nulu, keďže teplo môže prejsť do bytu aj cez steny paneláka. Aby si susedia „nekradli teplo cez stenu“, je dôležité správne nastaviť základnú zložku tepla. Teraz je zaužívaný pomer 60 percent fixná zložka a zvyšných 40 percent je rozpočítavanie podľa hodnôt nameraných na radiátoroch.

„V súčasnosti sa pripravuje vyhláška ohľadom rozúčtovania nákladov tepla, v ktorej sa uvažuje o pomere variabilnej a fixnej zložky 50 : 50. Platí, že čím je vyššia fixná zložka, tým viac sa potláča pomerný spôsob zavedenia meracej regulačnej techniky. Cieľom je, aby fixná zložka bola čo najnižšia, aby si každý zaplatil za to, čo skutočne spotrebuje,“ myslí si Vojtech Molnár, predseda predstavenstva Slovenského zväzu bytových družstiev.

Ceny tepla sa odvíjajú od cien plynu. Regulačný úrad nedávno oznámil zníženie cien plynu pre domácnosti od 4. júla v priemere o 4,87 percenta, pre malé podniky o 6,59 percenta ročne. Nižšie ceny plynu však automaticky nemusia znamenať aj pokles cien tepla. Dôvodom sú špecifické kontrakty, ktorými sa teplári zaväzujú nakúpiť plyn minimálne rok dopredu.

S cenami plynu sú previazané ceny ropy, ktoré vyskočili nad 51 dolárov za barel. Ešte začiatkom marca sa na trhoch obchodovalo s ropou na úrovni 35 dolárov za barel. „Cenu tlačia nahor informácie o obmedzovaní produkcie mimo kartelu OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. redakcie), a to najmä v USA, Číne a Nórsku. Na druhej strane, svetová spotreba ropy prudko rastie, keďže ekonomický rast je stále silný a domácnosti majú peniaze. Počas leta by sa cena ropy mohla zvýšiť až na úroveň 60 dolárov za barel,“ pokračoval analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #otepľovanie #plyn #zatepľovanie #preplatky