Najneskôr na budúci týždeň by sa mala uzavrieť otázka, koľko dojníc a spolu s nimi aj ľudí pracujúcich vo výrobe mlieka pôjde z kola von. V utorok na stretnutí lídrov slovenského poľnohospodárstva ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS) zdôraznila, „že nie je naším cieľom rušiť chovy, ale udržať ich“. Dodala, že selekcia slovenského stáda 130-tisíc dojníc je nevyhnutnosťou. Z fariem bude treba s najväčšou pravdepodobnosťou vyradiť 8 až 10 percent kráv.
Toto rámcové číslo dáva predstavu o očistci, ktorým budú musieť farmy prejsť. Bude sa treba zbaviť zrejme 10 400 až 13-tisíc zvierat. Otázku, koľko ľudí môže prísť o prácu, označil šéf Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek za predčasnú. Selekcia sa podľa neho dotkne všetkých chovov, niekde však postačí vyradiť desať percent dojníc, inde však možno až 50 percent.
„Hľadáme spôsob, ktorý čo najmenej ublíži chovateľom, ale bezbolestné to pre nikoho nebude. Ten, kto stratí desať percent dojníc, môže ešte udržať zamestnanosť, ale tí, čo dostanú podporu len na polovicu súčasného stáda, budú stáť pred otázkou: Vieme to robiť efektívne či nie? Máme pokračovať v chove alebo nie?“ povedal Alexander Pastorek.
Spotreba mlieka je nízka
Slovenské mlieko a mliečne výrobky udrží na trhu ich verný spotrebiteľ. Slováci však skonzumujú v prepočte na hlavu len 163 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov ročne, čím sa zaraďujú na koniec európskej tabuľky v spotrebe produktov z mlieka. Odporúčaná ročná spotreba na obyvateľa je pritom 220 kilogramov. Prekračujú ju napríklad v susednom Česku, pričom v západnej Európe dosahuje ročná spotreba na hlavu až vyše 300 kilogramov mliečnych výrobkov a mlieka dovedna.
„Slovenský spotrebiteľ musí vedieť, prečo sa mu oplatí kupovať slovenské potraviny,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Ľuďom treba stále pripomínať, že sú čerstvé, zdravé a ich výroba zamestnáva ich príbuzných, priateľov či známych. „Mlieko je zdravím krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú, aj preto treba stabilizovať výrobu a spotrebu,“ zdôraznila Matečná a dodala, že v tejto súvislosti ráta aj s vytvorením marketingového fondu.
Sto mliečnych kráv dáva prácu podľa analýzy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v závislosti od technologického vybavenia mliečnych hospodárstiev od 0,5 do, 2,5 človeka priamo v maštali, s ďalšími dvoma pracovníkmi treba rátať v rámci výroby krmív a ostatných obslužných činností. Teoreticky by o prácu pri výrobe mlieka, ktorá teraz zamestnáva okolo 10-tisíc ľudí, mohlo prísť od 200 do 400 ľudí, ale jedno je teória, druhé prax.
Jedno je však isté, výroba mlieka je posledného pol druha roka natoľko stratová, že niektoré podniky už začali s redukciou stád dobytka, a teda aj so znižovaním počtu pracovníkov. Aj po znížení stavov mliečneho dobytka si môže Slovensko uchovať sebestačnosť vo výrobe mlieka. Podmienkou však bude trvalý rast úžitkovosti dojníc, inými slovami povedané, ak teraz farmári nadoja priemerne od jednej kravy necelých sedemtisíc litrov mlieka ročne, od zúženého výberu lepších dojníc by mali dosiahnuť ročnú dojnosť okolo 8 500 litrov. Podľa Pastoreka je to vzhľadom na doterajší rast úžitkovosti dosiahnuteľný cieľ.
Poľnohospodári však potrebujú, aby im denne viac pomáhali slovenskí spotrebitelia. V dôsledku prebytku mlieka na európskom trhu klesli ceny najpredávanejšieho trvanlivého mlieka na pultoch obchodných reťazcov o desať centov na liter. „Pri priemernej ročnej spotrebe 55 litrov konzumného mlieka na hlavu ušetrí spotrebiteľ 5,5 eura do roka. Nepredpokladám, že táto suma výrazne vylepší ročný rodinný rozpočet, ale na farmárov a mliekarne má pokles cien doslova likvidačné účinky,“ povedal predseda predstavenstva najväčšej slovenskej mliekarne Rajo Bratislava Erwin Horvath.