Národná diaľničná spoločnosť (NDS) takto zvýšila projektovanú rýchlosť v tuneli Ovčiarsko dlhom takmer 2,4 kilometra na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka z 80 na 100 km/h, čo si vyžiadalo niekoľko miliónov eur navyše. To, že diaľnica je drahšia, vyvolalo podozrenia z toho, že si niekto chcel uliať peniaze.
Diaľničiari tvrdia, že navýšenie je oprávnené. Okrem toho sa zároveň objavili podozrenia z príliš drahého archeologického prieskumu na diaľnici D3 pri Žiline. Na zvyšovanie navrhovanej rýchlosti v tuneli pri Žiline upozornili zamestnanci NDS v anonymnom otvorenom liste. V ňom tvrdia, že zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti v tuneli o 20 km/h si vyžiada dodatočných 30 miliónov eur.
„V záujme minimálneho obmedzovania najvyššej povolenej rýchlosti jazdy z dôvodu navrhovanej rýchlosti v tuneli, a tým dosiahnutia plynulej jazdy na celej trase realizovanej stavby, odporučilo Prezídium Policajného zboru SR prehodnotiť a zmeniť navrhované prvky tunela a súvisiacich jazdných pásov diaľnice tak, aby sa zvýšila rýchlosť jazdy na 100 km/h,“ uvádza hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.
Tunel má zdražieť o 3 milióny eur
Anonymný list napísali zamestnanci NDS v máji tohto roka. Nepodpísaný list hovorí o tunelovaní a rozkrádaní verejných prostriedkov v NDS. Z bytčianskej pošty bol odoslaný ministrovi dopravy Romanovi Brecelymu (Sieť), šéfovi NDS Róbertovi Auxtovi (Sieť), prezidentovi Andrejovi Kiskovi, premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a do niekoľkých médií. Na nepodpísaný dokument následne listami reagovali teraz už bývalý investičný riaditeľ spoločnosti Pavol Kováčik a vedúci odboru výstavby Pavel Takáč.
O celkovej sume peňazí navyše, ktoré si zvýšenie rýchlosti vyžiada, v súčasnosti ešte nie je rozhodnuté. Pavol Kováčik, ktorý v priebehu mája na svojej pozícii skončil, v odpovedi na anonymný list zamestnancov uviedol, že v súčasnosti nie je uzatvorené projektovanie, a teda nie je známa ani cena navyše. Predpokladá však zvýšenie nákladov o 2,5 až 3 milióny eur.
„Podľa dostupných informácií je tunel Ovčiarsko projektovaný ako dvojrúrový tunel v kategórii 2T-8,0/100 s prejazdnou výškou 4,80 m. Šírka vozovky medzi obrubníkmi bude 8 metrov. Podľa STN 73 7507 je navrhovaná rýchlosť pre tunel tejto kategórie 100 km/h,“ hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
Diaľničné tunely spravidla skracujú trasu diaľnice, pretože umožňujú trasovanie priamo popod pohorie, ktoré štvorprúdovka nemusí obchádzať. Z hľadiska socioekonomických benefitov, ako je ušetrený čas alebo pohonné látky, predstavujú tunely prínos.
Problémom tunelov sú výjazdy, ktoré sú v podzemí značne obmedzené. Zjazdy a výjazdy na diaľnicu musia byť spravidla realizované pred vstupom do tunela alebo po jeho opustení. Diaľničný úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s celkovou dĺžkou 11,3 kilometra sa nachádza južne od Žiliny. S výstavbou sa začalo v roku 2014.
Štvorprúdovka má byť hotová v roku 2018. Jej výstavbu zabezpečuje Združenie Ovčiarsko zložené zo spoločností Doprastav, Strabag, Váhostav a Metrostav. Zmluvná cena výstavby dosahuje 427,2 milióna eur, predpokladaná cena výstavby bola 487,61 milióna eur.
Akú rýchlosť umožňujú slovenské tunely
Objavili sa informácie, že podobná situácia nastala aj v prípade pripravovaného najdlhšieho tunela na Slovensku. Podľa autorov anonymného listu mala byť dodatočne zvyšovaná rýchlosť aj v 7,5-kilometrovom tuneli Višňové na nadväzujúcom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý je v súčasnosti vo výstavbe.
V tomto prípade si zvýšenie rýchlosti malo vyžiadať dodatočných 100 miliónov eur. Kováčik však tvrdenia vyvracia s tým, že s navrhovanou rýchlosťou 100 km/h v tuneli Višňové počítali už aj súťažné podmienky a zhotoviteľ stavby, ktorým je konzorcium Dúha, má danú rýchlosť započítanú v cene.
Rýchlosť, akou môžu vozidlá v tuneloch jazdiť, má vplyv na rozmery samotného tunela, šírku jazdných pruhov a podobne. „Vo všeobecností platí zásada, že čím je vyššia navrhovaná rýchlosť v tuneli, tým väčšie je šírkové usporiadanie jazdných pásov, resp. cestnej komunikácie medzi zvýšenými obrubníkmi v tuneli.
So zvýšenou rýchlosťou sa rozširujú jazdné pruhy, prípadne vodiace prúžky a núdzové prvky. Preto musí byť širšia i tunelová rúra. Znamená to, že šírka vozovky a parametre tunelov sú závislé od dĺžky a druhu tunela a rýchlosti a naopak. Treba však uvažovať i s navrhovanou a výhľadovou intenzitou. Tunely s obojsmernou premávkou majú navrhovanú rýchlosť nižšiu. Všetko je otázka bezpečnosti,“ dodáva Palčák.
V súčasnosti máme na Slovensku v prevádzke 5 diaľničných tunelov, pričom dva z nich sú pre vodičov dostupné len v polovičnom profile. V tuneli Sitina s dĺžkou 1,44 kilometra vodiči môžu jazdiť rýchlosťou 80 km/h.
V takmer 1 kilometer dlhom tuneli Bôrik pri Svite sa jazdí rýchlosťou 100 km/h, pričom v zimných mesiacoch je znížená na 80 km/h. Navrhovaná rýchlosť v tuneli Branisko, ktorý je v súčasnosti v prevádzke len v polovičnom profile, dosahuje 80 km/h.
Minister chce preveriť podozrenia v liste
V porovnaní s okolitými krajinami sa v našich diaľničných tuneloch jazdí primeranou rýchlosťou. Palčák uvádza, že legislatívny a normatívny rámec projektovania cestných tunelov je podobný aj v okolitých krajinách, postavený predovšetkým na princípoch bezpečnosti. Vo väčšine tunelov pritom platí obmedzenie rýchlosti na 80 km/h.
Podľa anonymného listu v NDS malo dôjsť k výraznému zvýšeniu nákladov aj na archeologický prieskum na úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno. Pôvodne mali diaľničiari na túto činnosť vynaložiť 15 450 eur a po novom vraj až 901 660 eur.
„Suma za archeologický prieskum realizovaný v súlade so zmluvou o dielo bola vo výške 47 840 eur. Pred začatím prác sa uskutočnilo rokovanie s Krajským pamiatkovým úradom Žilina, z ktorého vyplynula zmena lokalít archeologického prieskumu. Po vykonaní archeologického prieskumu zhotoviteľ predložil NDS nárok na zvýšenie rozsahu archeologického prieskumu. Nárok bol zhotoviteľovi vrátený na prepracovanie. Prepracovaný nárok zhotoviteľ zatiaľ Národnej diaľničnej spoločnosti nepredložil na schválenie,“ dodáva Michalová.
Ministerstvo dopravy chce podozrenia prezentované v anonymnom liste prešetriť. "Minister Roman Brecely (Sieť) po svojom nástupe do funkcie odvolal generálneho riaditeľa NDS Milana Gajdoša a poveril vedením firmy Róberta Auxta.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja očakáva, že nové vedenie NDS preverí informácie z údajného listu zamestnancov NDS a v prípade potreby bude konať, vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti," uviedol odbor komunikácie ministerstva.