"Veľkú úlohu zohrávajú aj médiá. Možno aj vďaka ich správam priemerný Brit verí, že 34 percent obyvateľov Británie tvoria cudzinci. V skutočnosti je ich len zhruba 12 percent. Je pravda, že niektoré odvetvia v krajine sú výraznejšie obsadzované práve imigrantmi. Neviem si predstaviť fungovanie niektorých služieb, napríklad hotelierstva či stravovacích zariadení, bez prisťahovalcov.
Britský štatistický úrad napríklad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja," povedal pre Pravdu Martin Ruhs, profesor politickej ekonómie a riaditeľ Katedry Ekonomických štúdií na Oxfordskej univerzite.
Ak do Británie príde nový prisťahovalec, jedného musíme poslať preč. Aj takéto výroky počuť v predreferendovej britskej kampani o zotrvaní alebo odídení krajiny z Európskej únie. Najdôležitejšie referendum v histórii únie bude už tento štvrtok. Najradikálnejší v otázke migrácie, ktorá hrá kľúčovú úlohu v agitácii voličov, je líder nacionalistickej a protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage, ktorý sa netají svojím „odporom“ k migrantom.
„Ani ja nie som rodený Brit. Som rakúsky prisťahovalec, ktorý dlhé roky žije a pracuje v Británii. Som presvedčený, že jednak referendum o riešení migrácie, ako aj o zotrvaní krajiny v únii je dobrý nápad. Tlačí to na poriadnu verejnú diskusiu, a dúfam, že sa riešenie týchto problémov "usadí“ v domácej politike aspoň na chvíľu, a nebude to iba predmetom predvolebnej politickej kampane. Bude o tom potrebné diskutovať nielen na národnej, ale aj celoeurópskej úrovni," dodal Ruhs.
Každoročne do Británie prichádza 300-tisíc nových prisťahovalcov. Momentálne pracuje na Britských ostrovoch okolo 100-tisíc Slovákov, a každým rokom tento počet rastie. Zástancovia brexitu tvrdia, že sa kvôli prisťahovalcom neúmerne zvyšujú výdavky na britské zdravotníctvo, pričom podľa nich krajina rovnako dopláca aj na zvyšok Európy svojím mimoriadne vysokým príspevkom do spoločného európskeho rozpočtu, z ktorého nedostáva naspäť adekvátny podiel.
Bývalý londýnsky starosta Boris Johnson poukazuje v predreferendovej kampani na to, že Británia posiela každý týždeň do spoločného európskeho rozpočtu 350 miliónov eur, pričom nad tým, ako sa minú, nemá kontrolu. Johnson však zároveň vyhlásil, že aj napriek tomu, že Briti vystúpia z únie, budú môcť aj naďalej čerpať peniaze z eurofondov, minimálne do roku 2020. Johnson, ako aj ďalší odporcovia Bruselu si myslia, že brexit je najschodnejšie riešenie pre Britov, po ktorom by už únii nemuseli poslať „ani euro“.
„Suma 350 miliónov týždenne v prípade príspevku Britov je trochu nadsadená. Čistý ročný príspevok Británie do európskeho rozpočtu je 12,9 miliardy libier, čo je 16,7 miliardy eur ročne, teda 320 miliónov týždenne. Ak by sa odhlasoval brexit, tak sa z technického hľadiska nič nemení, záväzky by plynuli ďalej. Kým by sa všetko nastavilo na nový systém, tak by uplynulo niekoľko rokov. Počas nich by stále do Británie prúdili finančné prostriedky z únie. Británia je však čistý prispievateľ, takže pre ňu by v tomto prípade bolo dobré čo najrýchlejšie vzájomné fondové vzťahy zrušiť,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Ak by došlo k brexitu, podľa Johnsona to bude jeden z prvých krokov, ktorý musí britská vláda vykonať.
Briti by chceli len výhody
Zástancovia brexitu v kampani opomínajú v prípade príspevku Británie do rozpočtu únie fakt, že od roku 1984 majú zavedený tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ. Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu EÚ sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliardy na 12,9 miliardy libier. "Britský príspevok do rozpočtu EÚ je nižší najmä vďaka rabatu, ktorý vyjednala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová.
Veľká Británia mala v 80. rokoch veľkú ekonomickú a politickú silu. Ostatné krajiny Európy ju potrebovali, preto boli ochotné pristúpiť na takýto ústupok. Bez rabatu by bol príspevok na úrovni Francúzska," komentuje Tomčiak. Zaujímavé v tomto kontexte sú aj údaje Európskej komisie, podľa ktorých príspevok do rozpočtu únie na jedného obyvateľa v roku 2014 bol najvyšší v prípade Luxemburska, nasledovalo Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Nemecko. Briti boli vzhľadom na celkový počet obyvateľov až na 14. priečke. Najväčšími čistými prispievateľmi do úniového rozpočtu sú v rámci krajín Nemci, potom Francúzi či Taliani.
Je migrácia naozaj taký problém?
Nezávislý think tank Migration Observatory pri Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii uvádza, že v roku 2013 bol počet rezidentov v Británii, ktorí sa tam nenarodili, na úrovni 8,3 milióna. Z nich viac ako tri milióny je z členských štátov únie, zvyšných vyše päť miliónov z ostatných krajín sveta. To predstavuje 12 percent populácie krajiny. Najviac prisťahovalcov je z Indie, Poľska, Pakistanu, Nigérie, Rumunska, Írska, Bangladéša, Jamajky, Talianska a zo Srí Lanky.
Cameron ešte stále deklaruje snahu znížiť celkové číslo prisťahovalcov o viac ako polovicu. Britský premiér, ktorý vo vlaňajších májových voľbách získal druhý mandát na zostavenie vlády, čelí dlhodobo tlaku ohľadom naplnenia svojich sľubov z roku 2010, že zníži ročné migračné saldo v Británii pod 100-tisíc osôb. Daný záväzok mal za cieľ upokojiť obavy verejnosti zo záťaže kladenej na verejné služby a ubrať vietor z plachiet odporcom Bruselu a únie ako takej. Migranti z Európy však boli doteraz z ekonomického pohľadu pre krajinu viac prínosom ako záťažou. Teda viac prispeli do štátnej kasy na daniach, ako z nej na sociálnych benefitoch odčerpali. Podporovatelia brexitu však verejnosť zavádzajú, keď tvrdia, že Briti na migrantov iba doplácajú a treba to zastaviť.
Podľa Migration Observatory do roku 2011 odviedli migranti z EÚ do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac, ako z neho dostali vo forme služieb. Naopak, prínos migrantov z neeurópskych štátov bol v rokoch 1995 – 2011 negatívny. Presnejšie po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995 – 2011 vyšlo záporné číslo –118 miliárd libier.
Príspevok občanov Británie v rokoch 1999 – 2011 bol tiež záporný. Dosiahol –591,5 miliardy libier. Celkovo v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier, neeurópski prisťahovalci päť miliárd libier a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli, a vytvorili schodok –615,5 miliardy libier.