Tvrdia, že súd im vyhovel. Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík však oponuje, že má informácie, že súd rozhodol opačne, a preto si úrad chce počkať na písomný verdikt. Ak by sa poplatok zrušil, 1¤000 spoločností, ktoré v rôznych typoch elektrární vyrábajú elektrinu a platia daný poplatok, by ušetrilo.
Distribučné podniky však majú náklady súvisiace s tým, že ak sa napríklad podniková elektráreň zastaví, musí sa pustiť rezervný zdroj, aby sa zaistila stabilita celej sústavy. Za rezerváciu kapacít sa platí. Ide o desiatky miliónov eur ročne. Ak tieto náklady nebudú platiť rôzne tepelné, slnečné či podnikové elektrárne, rozložia sa do vyšších cien pre všetkých.
S návrhom dodatočne zdaniť vlastníkov najmä slnečných elektrární prišiel ÚRSO v roku 2014. Zavedením poplatku za pripojenie do distribučnej siete pre výrobcov elektriny chcel regulátor odbremeniť domácnosti, ktoré sa už dnes skladajú na dotácie obnoviteľných zdrojov v cenách elektriny. Úrad preto zaviedol pre výrobcov elektriny takzvaný G-komponent, ktorý mal čiastočne pokryť náklady na údržbu a prevádzku elektrických vedení. V prípade zdrojov, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy, sa platí suma vo výške 30 percent z ceny rezervovanej kapacity v sieti. Tento poplatok sa týkal všetkých elektrární bez ohľadu na to, či s elektrinou ďalej obchodovali, alebo nie.
„Ústavný súd rozhodol o tom, že ten, kto nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, nemá prečo platiť tento poplatok. Znamená to, že za pripojenie do distribučnej sústavy majú platiť len výrobcovia, ktorí ju využívajú na obchodovanie alebo majú zmluvný vzťah s distribučnou spoločnosťou,“ uviedla Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.
„Úrad si počká na oficiálne doručenie rozhodnutia Ústavného súdu. Dovtedy nebudeme záležitosť komentovať,“ odkázal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Proti G-komponentu namietali najmä Slovenské elektrárne, ktoré vlastnia 2 tepelné, 2 jadrové, 2 fotovoltické a 31 vodných elektrární. Varovali, že budú musieť zavrieť napríklad Tepelnú elektráreň Vojany na východe krajiny. „Slovenské elektrárne budú analyzovať rozhodnutie Ústavného súdu o Vyhláške ÚRSO, ktorá zaviedla diskrimináciu domácich výrobcov elektriny na jednotnom európskom trhu,“ dodala hovorkyňa Slovenských elektrární Jana Burdová.
G-komponent najvýraznejšie prekážal výrobcom elektriny zo slnečnej energie, ktorí v roku 2010 získali od štátu nárok na štedrú finančnú podporu. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie garantuje výrobcom elektriny podporu vo forme doplatku na 15 rokov. Zavedením G-tarify sa nárok na podporu znižoval. "G-komponent bol u nás zavedený transparentne, plne v súlade s platným nariadením Európskej komisie. Slovensko nie je ani zďaleka jediná krajina, kde G-komponent platí. Platia ho všetci výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy,“ odpovedal vo svojom stanovisku ÚRSO.
Snaha dotovať malé zelené elektrárne vyplýva z cieľa EÚ vyrábať do roku 2020 najmenej 20 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Zariadenia, ktoré by inak neboli konkurencieschopné, čiastočne podporujú aj domácnosti v účtoch za elektrinu. Svoju položku zhltne takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je tento rok na úrovni 22,90 eura za megawatthodinu. Okrem vyrobenej elektriny platí zákazník v celkovom účte aj za distribúciu po nízkonapäťových úrovniach, prenos po linkách vysokého napätia, straty v sieťach, poplatok za udržanie frekvencie v sieti či dotácie na obnoviteľné zdroje energie, podporu baníctva a poplatok za likvidáciu vyradených jadrových reaktorov. Odberateľ musí tiež platiť stály mesačný poplatok.