Ten sa totiž na budúci rok začne posúvať o 76 dní za rok. Dnešní štyridsiatnici by mali ísť do penzie nie v 62 rokoch, ale už ako 65-roční.
Ak však budú mať dosť úspor v treťom pilieri, budú sa môcť už v šesťdesiatke dostať k určitej forme penzie – k preddôchodku. V Česku tento systém už funguje a úspory v treťom pilieri tam musia stačiť aspoň na mesačný príjem na úrovni 30 percent priemernej mzdy. Na Slovensku nie je zatiaľ vylúčené, že k preddôchodku sa dostane aj človek bez tretieho piliera, ale s dostatočnými úsporami.
Nateraz je isté, že Slovensko čaká veľká reforma III. piliera, ktorá zabezpečí tvrdo pracujúcim ľuďom možnosť skoršieho odchodu do penzie. „Pre postupné zvyšovanie veku odchodu do penzie pôjdu dnešní tridsiatnici do dôchodku pravdepodobne ako 66-roční. V takto vysokom veku nemajú ľudia šancu zvládnuť napríklad tvrdú pracovnú zaťaž pri vysokých tavných peciach,“ povedal Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO. Štát preto zvažuje umožniť ťažko pracujúcim ľuďom odísť do penzie skôr, napríklad ako 60-ročným. Vzniknutú 6-ročnú dieru v sociálnych odvodoch by za týchto ľudí zaplatili zamestnávatelia a samotní zamestnanci by až do penzie žili z úspor v III. pilieri. Išlo by hlavne o ťažko pracujúcich, ale je možné, že zmena sa bude týkať aj ďalších ľudí.
„Zavedenie preddôchodku spolu s väčšou podporou III. piliera patrí medzi priority ministerstva práce. Momentálne je všetko v štádiu príprav a zatiaľ nie je nič definitívne rozhodnuté,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška. V hre je totiž viacero variantov, ako by firmy získali dosť peňazí na vyplatenie sociálnych odvodov svojich zamestnancov a umožnili im tak skorší odchod do penzie. „V zahraničí pomerne úspešne funguje takzvané časové konto. Firmy svojim zamestnancom nepreplácajú nadčasy, ale peniaze použijú na vyplatenie sociálnych odvodov a napríklad v Nemecku ľudia vďaka tomu môžu odísť do penzie už o dva roky skôr,“ priblížil Machyna.
Firmy zatiaľ nemajú informácie o tom, ako by mal systém preddôchodku fungovať v praxi. „Zamestnávatelia dlhodobo podporujú zvýšenie atraktivity III. piliera pre ľudí aj firmy. K zavedeniu preddôchodku sa neviem vyjadriť, lebo táto téma vôbec nebola preberaná na tripartite, a preto nemáme žiadne informácie o tom, ako konkrétne by mal v praxi vyzerať. Reagovať tak môžem len všeobecne, a ja nevidím dôvod, prečo by práve firmy mali platiť odvody za ľudí, ktorí už pre ne nepracujú,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
V treťom pilieri má 736-tisíc Slovákov uložených viac ako 1,6 miliardy eur. Väčšina peňazí, až 1,54 miliardy eur, je investovaných v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch. Práve v nich si dnes pracujúci ľudia sporia na prilepšenie k penzií. Zvyšných 64,24 milióna eur je vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch. Už z názvu je jasné, že práve tieto fondy slúžia na vyplácanie dôchodku z III. piliera.
O konkrétnej podpore III. piliera rozhodne aj to, koľko peňazí bude súčasná koalícia ochotná dať na podporu skoršieho odchodu do penzie. Aktuálne majú ľudia možnosť znížiť svoj základ dane o príspevky zaplatené do III. piliera až do výšky 180 eur ročne. Reálna úspora na nižšej zaplatenej 19-percentnej dani z príjmu tak predstavuje 34,2 eura. Túto daňovú výhodu zaviedla druhá vláda Roberta Fica len pre ľudí poberajúcich peniaze z III. piliera až po nástupe do penzie. Štát sa takto snaží motivovať Slovákov k vytváraniu čo najväčších dôchodkových úspor.
Za 22 rokov našetrených 23-tisíc eur
Ešte do konca roka 2013 existovala možnosť čerpania peňazí z III. piliera už po desiatich rokoch sporenia. Ľavicová vláda túto výhodu už pri uzatvorených zmluvách nemohla zrušiť, a tak možnosť daňovej úľavy pri nových zmluvách poskytla len ľuďom čerpajúcim peniaze z III. piliera až po odchode do penzie. V praxi dostali výnimku ľudia pracujúci na rizikových pracoviskách, ktorí môžu peniaze z III. piliera čerpať už po oslávení 55. roku života. Ostatní zamestnanci až po odchode do penzie, čo je dnes vo veku 62 rokov. Zároveň pri zmluvách uzatvorených už od začiatku roka 2014 neexistuje možnosť skoršieho čerpania peňazí z III. piliera. V rámci vtedajšej reformy III. piliera prišlo aj k okresaniu poplatkov.
„Maximálna výška odplaty za správu, na ktorú má nárok doplnková dôchodková spoločnosť, v roku 2015 predstavuje 1,6 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v prípade príspevkového doplnkového dôchodkového fondu a 0,8 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v prípade výplatného doplnkového dôchodkového fondu,“ priblížil Martin Višňovský, člen predstavenstva za NN Tatry – Sympatia. Maximálna výška odplaty za správu bude v zmysle zákona naďalej z roka na rok klesať. „Od roku 2020 si budú môcť doplnkové dôchodkové spoločnosti za správu nárokovať maximálne 1,2 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v prípade príspevkového doplnkového dôchodkového fondu a 0,6 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v prípade výplatného doplnkového dôchodkového fondu,“ dodal Višňovský.
Aj firmy si môžu znižovať svoj základ dane z príjmu o príspevky odvedené za zamestnancov do III. piliera. Štát však v tomto prípade stanovil strop na získanie daňovej úľavy vo výške šesť percent zo zúčtovanej mzdy a z náhrady mzdy zamestnanca. Napríklad ak zamestnanec vo firme zarábal priemernú mzdu 883 eur, môže si firma daňový základ mesačne znižovať najviac o 53 eur. Ak túto sumu firma venuje zamestnancovi, ten si spolu so svojím príspevkom na úrovni 15 eur odloží mesačne do III. piliera 68 eur. Podľa dôchodkovej kalkulačky Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Stabilita bude mať 40-ročný človek pri mesačnom príspevku 68 eur do 62 rokov našetrených 22¤949,54 eura. V tejto sume je započítaný aj vernostný bonus za neopustenie spoločnosti Stabilita vo výške 54,72 eura.
Niektorí stavebníci III. pilier obchádzajú
Doplnkové dôchodkové spoločnosti navrhujú viacero zmien pre zatraktívnenie III. piliera. „K výhodám a atraktivite, ktoré III. pilier v súčasnosti zamestnávateľom ponúka, by jednoznačne v prvom kroku prispelo zrušenie odvodov na zdravotné poistenie z príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie,“ povedal Višňovský. Ďalej by doplnkové dôchodkové spoločnosti privítali rozšírenie daňových úľav pre ľudí aj firmy a podporujú aj zavedenie preddôchodku. „Ďalej by napríklad pomohlo oslobodenie výnosov pri výplate dávok doplnkového dôchodkového sporenia od dane,“ dodal Višňovský. V súčasnosti sa žiadna daň z príjmu neplatí len z výnosov dosahovaných v II. pilieri.
„Doplnkové dôchodkové sporenie je povinný platiť zamestnávateľ svojim zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu v rizikovej kategórii 3, 4, tanečným umelcom alebo hráčom na dychovom nástroji. V ostatných prípadoch je III. pilier na báze dobrovoľnosti,“ priblížil Marián Melichárek, podpredseda predstavenstva a výkonný riaditeľ DDS Stabilita. V tretej a vo štvrtej kategórií sa nachádzajú všetky práce ohrozujúce zdravie zamestnanca. Na príplatok tak od firiem majú nárok napríklad ľudia pracujúci vo výškach, s karcinogénnymi látkami, nebezpečnými chemikáliami či v prašnom prostredí vyžadujúcom používanie rúška. V praxi tak na peniaze majú nárok napríklad lešenári, zvárači, taviči kovov, brúsiči piesku z veľkých železných odliatkov či obrábači kovov usadzujúcich sa v pľúcach. Hlavne stavebné firmy sa však zvýšenej ochrane o zamestnanca vyhýbajú zamestnávaním ľudí na živnosť.