Spoločný európsky blok bude pociťovať najmä politické dosahy brexitu, keďže výsledky britského referenda môžu podporiť nacionalistické chúťky politických subjektov naprieč európskymi štátmi, čo bude v rozpore s jeho plánmi na zbližovanie krajín tak v politickej, ako aj v ekonomickej rovine.
„Už len z ekonomického hľadiska bude odchod Británie pre všetkých v Európe stratovým obchodom, ale predovšetkým pre samotnú Britániu. Okrem hospodárskych dôsledkov to však bude tvrdý úder pre európsku integráciu rovnako ako úlohu, ktorú Európa hrá vo svete,“ uviedol šéf nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung Aart De Geus, ktorá zároveň vypracovala štúdiu dosahov brexitu na európske štáty.
Britský premiér David Cameron cez referendum nastolil kľúčové otázky, na ktoré musia európski lídri klásť väčší dôraz, ak nechcú, aby podobné scenáre ako v Británii nastali v krátkom čase aj inde v Európe. Ekonomicky a politicky môže únia doplatiť napríklad na nekontrolovateľný prílev migrantov, podcenenie bezpečnostných otázok, ale aj prebyrokratizované a málo konkurencieschopné prostredie, ktoré nemusí stačiť na veľkých globálnych hráčov aj napriek tomu, že únia teraz tvorí najväčšiu ekonomiku sveta.
Odplata Britom by Európu poškodila
Aj keď akcie európskych firiem sa včera prepadli asi o päť percent, výrazné ekonomické šoky kvôli výsledkom britského referenda v najbližších mesiacoch ekonómovia neočakávajú, keďže nové nastavenie obchodných pravidiel medzi Britmi a úniou bude trvať minimálne dva roky. Dovtedy by malo obchodovanie pokračovať v doteraz nastavených pravidlách.
„Pokiaľ európski predstavitelia stratia hlavu a budú sa snažiť vymyslieť Britom ,odplatu', tak by to poškodilo ekonomiku EÚ natoľko, že by sa to dalo porovnať s krízou, ktorá nastala po páde investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008. Pravdepodobnosť tohto scenára odhadujem na 5 až 10 percent,“ povedal Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen. Podľa odhadu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) však odchod Británie z EÚ zníži následne v roku 2018 hospodársky výkon celej únie o jedno percento a EÚ by túto stratu cítila ešte ďalších päť rokov.
Podľa britského ministerstva financií do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii dokopy 736 miliárd dolárov. Naopak, Briti investovali v európskych krajinách 809 miliárd dolárov. V roku 2014 až 48 percent priamych zahraničných investícií (496 libier) v Británii pochádzalo práve z únie. Napríklad v prípade Slovenska sú Briti ako investori na 15. priečke. Vlani u nás preinvestovali zhruba 400 miliónov eur. Najvýznamnejšia britská investícia ešte len do krajiny príde, a to v podobe štvrtej automobilky Jaguar Land Rover.
Stratoví Nemci či Belgičania
Brexit bude pre Britov znamenať obmedzenie investícií, ako aj vstupu na 500-miliónový jednotný európsky trh. Svetová obchodná organizácia (WTO) nedávno uviedla, že odchod krajiny z únie bude stáť britských spotrebiteľov deväť miliárd libier ročne kvôli dodatočným dovozným clám. Vývoz z Británie potom podľa WTO bude zaťažený novými clami v zahraničí vo výške zhruba 5,5 miliardy libier.
Čo sa týka Európy, najviac na brexit doplatia Nemci, Íri, Luxemburčania, Belgičania a Švédi, s ktorými najviac obchodujú. Británia je pre Nemecko treťou najdôležitejšou vývoznou destináciou, vlani nemecké spoločnosti vyviezli do krajiny tovar za 89 miliárd eur. Nemecko je pritom najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj domácej ekonomike a naopak. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom HDP dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.
Na Slovensku o 5-tisíc pracovných miest menej
Nemecké firmy zamestnávajú v Británii takmer 400-tisíc ľudí. Smeruje tam približne pätina nemeckej produkcie áut. Hodnota tohto exportu sa pohybuje okolo úrovne 18 miliárd eur, vďaka čomu patrí Británia medzi najväčšie trhy pre nemecké automobilky. Pri akomkoľvek menšom narušení obchodu medzi Britmi a Nemcami by mohol nastať problém aj pre Slovensko. Nemci už vyrátali, že po brexite krajina príde do konca budúceho roka až o 45 miliárd eur, najmä v oblasti vývozu.
Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by v dôsledku brexitu úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,34 percenta menej v porovnaní s aktuálnym odhadom, čo by orientačne mohlo znamenať približne o 5 300 menej vytvorených pracovných miest. Ceny v obchodoch by sa mohli zvýšiť o 0,4 percenta.
„Pre rok 2016 ani 2017 neočakávam negatívne dosahy ani z nedoriešeného Grécka, ani z odchodu Británie z Európskej únie, ktorého dosah by sa prejavil až po roku 2018,“ povedal nedávno pre Pravdu Ivan Šramko, šéf nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Briti ako noví Nóri
Británia v nasledujúcich mesiacoch začne vyjednávať, ako si zachovať prístup k európskemu trhu. Je viacero možností, no najviac sa doteraz skloňoval tzv. nórsky scenár. Na základe platnej Lisabonskej zmluvy by proces vystúpenia krajiny z únie trval približne dva roky. Potom, v prípade spomínaného nórskeho scenára, by sa Briti automaticky stali členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorý združuje aj Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by však aj tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie, niektoré sektory podliehajú až v 93 percentách diktátu z Bruselu. Mali by, paradoxne, v tomto scenári menej suverenity, ako majú teraz v únii.
Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier). Priemerná britská domácnosť by v prípade nórskeho scenára stratila za 15 rokov zhruba 2,6 tisíca libier.
Britské príspevky si krajiny EÚ rozdelia
Bez Britov v únii poklesne aj celkový objem finančných prostriedkov v spoločnom európskom rozpočte. Slovensko vlani poslalo do úniového rozpočtu 625 miliónov eur, naopak, z eurofondov pritieklo do štátnej kasy 1,6 miliardy eur. Po brexite by sa pozícia Slovenska ako čistého príjemcu rozpočtu znížila zhruba o 63 miliónov eur ročne. Celkovo by členské krajiny únie museli totiž namiesto Británie doplácať do rozpočtu EÚ viac ako 10 miliárd eur.
Rozpočet Európskej únie predstavuje jedno percento hrubého domáceho produktu všetkých 28 členských krajín. Veľká väčšina z neho sa vynakladá na európske programy v tých istých štátoch. Veľká Británia doň prispieva o čosi menej ako ostatní, keďže v roku 1984 vybojovala pre krajinu na bruselskej pôde vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ. Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu únie sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliardy na 12,9 miliardy libier (0,47 percenta britského HDP). Britom sa ich príspevok vrátil cez eurofondy, ktorých objem predstavoval 4,5 miliardy libier.
Nemcom ročný príspevok do úniového rozpočtu po brexite vzrastie o 2,5 miliardy. Británia patrí k najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ (tzv. čistí prispievatelia), keďže má aj jeden z najvyšších HDP. Británia, naopak, vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 – 5 percent britského HDP. Pre Slovensko sú peniaze z Bruselu kľúčové pri výstavbe rýchlostných ciest a diaľnic, modernizácii nemocníc či škôl a škôlok.