Firmy sú tradične proti a ak medzi sociálnymi partnermi nepríde k nájdeniu zhody, rozhodnúť za nich bude musieť už tradične vláda.
„Nárast minimálnej mzdy v budúcom roku na 442 eur v hrubom odzrkadľuje súčasný ekonomický rast, zvyšujúcu sa produktivitu práce a pracujúcim ľuďom zaručuje život nad hranicou chudoby,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Pod hranicou chudoby žil v roku 2015 človek s čistým mesačným príjmom pod 346,5 eura. Keďže vo viacčlennej domácnosti je nízky príjem delený medzi viac ľudí, v chudobe sa môže ocitnúť aj slobodná matka s jedným dieťaťom zarábajúca v čistom 600 eur za mesiac. „Práve pre posilnenie boja proti chudobe je naším dlhodobým cieľom dosiahnuť minimálnu mzdu aspoň na úrovni 60 percent priemernej mzdy. Ak sa nám minimálnu mzdu podarí v roku 2017 zdvihnúť na 442 eur v hrubom, stále to je len približne 47 percent z priemernej mzdy, ale zástupcovia firiem ju už aj tak považujú za príliš vysokú,“ dodal Kollár.
Podnikatelia protestujú hlavne proti z ich pohľadu razantnému zvyšovaniu minimálnej mzdy. „V rámci rokovaní s odbormi sa snažíme viesť širšiu diskusiu a otvorili sme aj otázky regionálnej a odvetvovej minimálnej mzdy. Tiež sa chceme baviť o fungovaní až šiestich stupňov minimálnych miezd a navrhujeme zavedenie pevného mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy v prípade, ak sa s odbormi nedokážeme zhodnúť na zvýšení minimálnej mzdy,“ priblížil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.