Brexit poškodí všetkých viac, ako sa čakalo

Trhy na referende najprv spadli, akoby mala prísť kríza. Potom sa zotavili, akoby sa nič nedialo. V skutočnosti len reagovali na to, že Veľká Británia z EÚ ešte neodchádza a bude sa ďalej rokovať o podmienkach.

30.06.2016 17:00
Mario Drahgi, ecb, Foto: ,
Prezident Európskej centrálnej banky Mario Drahgi očakáva pokles rastu ekonomiky eurozóny od 0,3 do 0,5 percenta v nasledujúcich troch rokoch.
debata (94)

Ekonomické dosahy odchodu Veľkej Británie z únie budú však v skutočnosti pre obe strany väčšie, ako sa pôvodne očakávalo. O pesimistickejšej prognóze rastu ekonomiky eurozóny najnovšie hovorí aj prezident Európskej centrálnej banky Mario Drahgi. Agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov Európskej únie tvrdí, že Draghi vystúpil na utorňajšom summite európskych lídrov v Bruseli s vyhlásením, že očakáva pokles rastu ekonomiky eurozóny od 0,3 do 0,5 percenta v nasledujúcich troch rokoch. Pred konaním samotného referenda hovoril o miernejšom prepade, a to niekde na úrovni maximálne 0,2 percenta.

Negatívne dosahy brexitu najmä na krajiny používajúce euro budú väčšie aj podľa svetovej banky Goldman Sachs. Tá predpokladá, že v najbližších dvoch rokoch by mal hrubý domáci produkt eurozóny priemerne vzrásť o 1,25 percenta. Pred odhlasovaním brexitu však rátala s tempom rastu na úrovni 1,5 percenta. „Neistota, samozrejme, nie je pre investorov dobrou správou a môže znižovať hospodársky rast únie. Hlavnou prioritou politikov by preto malo byť uistenie investorov rýchlym predložením plánov upravujúcich budúce vzťahy medzi Veľkou Britániou a úniou. Scenár novej finančnej krízy je však podľa môjho názoru vylúčený. Investori si sú dobre vedomí, že súčasná situácia nemá nič do činenia s krízou v rokoch 2007 až 2008. Európsky bankový sektor je pevný, a to najmä v kľúčových krajinách,“ povedal Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank. Podľa odhadu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) odchod Británie z EÚ zníži hospodársky rast celej únie o jedno percento až v roku 2018, pričom by tento pokles mal trvať ďalších päť rokov.

Prísnejšia rozpočtová politika

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble ešte pred časom povedal, že brexit by bol ekonomickým jedom nielen pre samotných Britov, ale aj celú Európu. „Nastali by roky najťažších rokovaní, ktoré by boli veľmi náročné aj pre EÚ. Roky by sme mali neistotu, ktorá by bola jedom pre ekonomiku Veľkej Británie, európsky kontinent a tiež globálnu ekonomiku,“ povedal Schäuble pre britskú televíznu stanicu BBC. Na včerajšom dvojdňovom summite v Bruseli však mal podľa denníka Handelsblatt predložiť európskym partnerom reformný plán únie, ktorý reaguje na brexit aj prísnejšou rozpočtovou politikou. Nemeckí experti podľa denníka zvažujú vytvorenie panelu nezávislých expertov s úlohou dozerať na plnenie rozpočtových pravidiel EÚ v členských štátoch. Do úvahy prichádza aj zoštíhlenie Európskej komisie, ktorá čelí kritike pre svoj rozsiahly byrokratický aparát.

„Členské štáty sa nesmú zbaviť zodpovednosti za stabilitu rozpočtov a štrukturálne reformy podporujúce rast,“ cituje z návrhu Handelsblatt. Vďaka striktnej politike ozdravovania verejných financií dokázalo Nemecko za ministra Schäubleho prvýkrát od roku 1969 vyrovnať svoj štátny rozpočet. Plány na sprísnenie rozpočtových pravidiel však narazili na odpor krajín ako Francúzsko a Taliansko, ktoré chcú podporiť hospodársky rast zvyšovaním verejného dlhu.

Ako z toho vyjde Slovensko?

Takmer polovica britského exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. Dosahy na Slovensko v prípade brexitu by mohli byť z tohto dôvodu len minimálne a podľa ekonómov by sa mali na domácej ekonomike prejaviť až v roku 2018. Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,34 percenta menej (v porovnaní s aktuálnou predikciou), čo by orientačne mohlo znamenať približne o 5,3 tisíca menej vytvorených pracovných miest. Ceny by mohli byť vyššie o 0,4 percenta.

Slovensko pritom nepríde v dôsledku brexitu ani o jednu z najväčších investícií posledných rokov od britského Jaguaru Land Rover, ktorý chce pri Nitre postaviť svoj ďalší závod. Pre Slovensko to bude v poradí už štvrtá automobilka. „Krátkodobé problémy vyplývajúce z brexitu nemenia záväzky automobilky Jaguar Land Rover voči existujúcej výrobe vo Veľkej Británii a voči budovaniu závodu na Slovensku,“ potvrdil v stredu riaditeľ skupiny Jaguar Land Rover pre stratégiu Adrian Hallmark. „Dodržiavame záväzky voči Británii a budeme žiť s rozhodnutím krajiny odísť z Európskej únie,“ doplnil Hallmark. Jaguar Land Rover plánuje v prvej etape na Slovensku preinvestovať takmer 1,5 miliardy eur a vytvorí 3-tisíc priamych a 15-tisíc nepriamych pracovných miest.

Britov čakajú ťažké roky

Podľa viacerých ekonómov čakajú Britániu ťažké ekonomické časy, pričom nie je vylúčené, že opätovne upadne do recesie. Tamojší minister financií George Osborne však nateraz trhy upokojuje vyhláseniami, že britská ekonomika je na tom dobre a výkyvy prameniace z neistoty ďalšieho politického vývoja v krajine zvládne. Napriek tomu tvrdí, že krajina bude musieť pristúpiť k zvyšovaniu daní a ku škrtom. „Prispôsobujeme sa životu mimo EÚ, ktorý nebude ekonomicky taký ružový, ako bol v únii,“ povedal v utorok Osborne pre britskú verejnoprávnu televíznu stanicu BBC.

Medzinárodné ratingové agentúry v tomto smere odhadujú, že citeľný bude najmä pokles investícií v krajine. Budúci rok by mali byť investície v britskej ekonomike podľa agentúry Fitch nižšie o päť percent. Do roku 2018 by sa mali zraziť až o 15 percent. Osborne nedávno odhadol, že každoročne by Británia mala prísť pri investíciách o 200 miliárd libier. Británia už prišla o dobré úverové ratingy a libra sa od referenda oproti euru prepadla o vyše osem percent.

© Autorské práva vyhradené

94 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #Európska únia #Veľká Británia #Mario Draghi #Brexit