Štát od júla sprísnil bič na podnikateľov

Oddnes platí na Slovensku takzvaná priama trestnoprávna zodpovednosť firiem, ktorá má prísnejšie trestať nepoctivých podnikateľov. Napríklad ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie daní, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy.

01.07.2016 15:00
debata (22)

Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.

Ak by súd rozhodol, že firmu zruší a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ už nemôže v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy by však mali v tomto prípade pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. Navyše, už počas predsúdneho konania nemôže podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Zákon však nefunguje retrospektívne, inými slovami, nevzťahuje sa na prípady, ktoré sa stali pred jeho vstupom do platnosti.

Zákon z dielne rezortu spravodlivosti má však podľa odborníkov nedostatky. Spomína sa v ňom totiž tzv. nevyhnutné minimum. Týmto sa vyhovelo požiadavkám zástupcov zamestnávateľov, aby bola trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb minimálna z dôvodu obáv z jej zneužívania na konkurenčný boj medzi podnikateľmi. V susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. „Medzery sú aj v oblasti pokút. Tu bol zákon kritizovaný z dôvodu, že výška pokuty nie je odstupňovaná podľa zásadnosti trestného činu a nie je sprísnená v prípade opakovaného páchania trestnej činnosti,“ povedal Ján Gajan, partner v advokátskej kancelárii HMG Advisory Group. "Výška pokuty závisí od kvalifikovanej úvahy súdu v konkrétnom prípade.

Na druhej strane, plusom nového zákona je, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezanikne ani vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť firmy, ktorá bola zrušená, prejde na jej právnych nástupcov," doplnil Gajan.

Ako bude zákon fungovať v praxi, ukážu najbližšie mesiace. „Myslím, že zákon by sa v praxi mohol naplno prejaviť najskôr o štyri až šesť rokov. Naše súdy a orgány činné v trestnom konaní sa s ním musia zžiť. Je dôležité, ako na tento zákon budú pripravení a ako s ním budú pracovať samotní policajti, prokurátori či sudcovia,“ povedala v rozhovore pre denník Pravda Lucia Kurilovská, rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorá stála pri zrode tohto zákona, keď bola za bývalej Ficovej vlády poradkyňou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Napríklad už šesť rokov platí tzv. nepriama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok. Prijať priamu trestnoprávnu zodpovednosť firiem sa na Slovensku podarilo až po 17 rokoch ako poslednej krajine v rámci Európskej únie. Do jej zavedenia štát tlačila najmä Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #pokuta #podnikanie #podnikatelia