Slovenské včelárstvo prežíva po hlbokom úpadku z prelomu minulého a začiatku tohto tisícročia obdobie rastu. Stúpa výroba aj spotreba medu a Slovensko sa zásluhou vynikajúcich výsledkov na medzinárodných súťažiach včelárov, keď slovenské medy a medovice získali v rokoch 2013 a 2015 tituly svetových šampiónov, stáva rešpektovanou včelárskou krajinou.
„Máme za sebou desať dobrých rokov, počas ktorých stúpla napríklad spotreba medu z 0,25 kilogramu na 1,2 kilogramu a počet včelstiev narástol z necelých 190-tisíc na súčasných takmer 280-tisíc,“ povedal predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál. Na medzinárodnom kongrese včelárov v Kyjeve v roku 2013 bolo Slovensko ziskom 15 medailí najúspešnejšou včelárskou krajinou na svete. O dva roky neskôr v Južnej Kórei bola lepšia ako Slovensko len Čína, ktorá je jedným z najväčších producentov medu na svete.
Na rozdiel od ázijského medového giganta, ktorý okrem výnimočných medov zaplavuje trh najmä lacným medom, majú slovenské medy vynikajúcu reputáciu vo svete. Veď napríklad medovicový med z Bardejova bol pred časom vyhlásený za etalón špičkového produktu svojho druhu a rovnako najlepšia medovina pochádza zo Slovenska z Dolnej Krupej.
Rub a líce obchodu s medom
Napriek zrejmým úspechom nemá slovenské včelárstvo na ružiach ustlané. Čelí rovnako ako v iných vyspelých krajinách rýchlo pokračujúcej intenzifikácii poľnohospodárstva, ale aj uvoľneniu stavidiel vo svetovom obchode s potravinami. Jeho dôsledkom nie je iba výskyt medov s nejasným označením pôvodu, keď na etikete býva napísané, že med pochádza z krajín Európskych spoločenstiev. Med nejasného pôvodu nepodkopáva iba ekonomiku slovenských včelárov, ale nie je ideálnou potravinou ani pre spotrebiteľov.
"Med za dobrú cenu môže byť pritom pre slovenského spotrebiteľa koncentrátom alergénov, pretože obsahuje peľové zrná z nám cudzieho prostredia,“ upozornili pred časom vedci z VÚ včelárskeho v Liptovskom Hrádku. "Viac než inokedy predtým potrebujeme zreteľné a jednoznačné označenie pôvodu potravín. Pri mede predovšetkým už aj s ohľadom na zdravie spotrebiteľa,“ povedal včelár Richard Dabous.
Celosvetová výmena tovaru a spolu s ňou prebiehajúce klimatické zmeny prinášajú do Európy aj nových nebezpečných predátorov včiel. Okrem rozšíreného klieštika to môže byť onedlho aj úľový chrobák a ázijské sršne. Ako upozornil medzinárodne uznávaný slovenský včelár Pavel Fiľo, rýchlo postupujú z Francúzska a Talianska do strednej Európy. Oba škodcovia sú obrovskou hrozbou. Len na ilustráciu: 30 sršňov je schopných v priebehu troch hodín znivočiť 30-tisíc včiel. Sršne už doleteli takpovediac na priedomie Slovenska, keď ich zaznamenali v rakúskom Linci.
Odkaz Tisícročnej včely
Základom úspešného včelárenia sú polia s pestrou skladbou poľnohospodárskych plodín a bohato zakvitnuté lúky. "Žiaľ, už nemáme krajinu s výraznou farebnou mozaikou malých polí, na ktorých rástlo to i ono. Pamiatkou na ňu zostal iba román Tisícročná včela,“ povedal šéf včelárskeho zväzu Ľudovít Gál. Lenže práve krajina s pestrou ponukou plodín je vynikajúcou pastvou pre včely. Namiesto plodinovo pestrých polí sú však realitou monokultúry v podobe obilnín, kukurice, repky alebo slnečnice.
Hoci posledné dve plodiny sú výborne medujúcimi hospodárskymi rastlinami, včelári narážajú pri ich pestovaní hneď na dva problémy. Prvý predstavuje chemická ochrana. Nie všetci pestovatelia totiž dodržiavajú optimálnu dobu postrekov a likvidujúc škodcov a choroby rastlín ničia aj včely. Ďalším problémom je, že po období hojnosti nastáva čas hladu včiel, pretože na poliach nenachádzajú medujúce rastliny a včelári ich musia prikrmovať.
Pred vstupom na branovský Gazdovský dvor upúta každého okoloidúceho lán nežne modrej facélie. Na Slovensku je to už zriedkavo pestovaná plodina, podobne ako lucerna, významná krmovina. Lenže kto by ich pestoval, keď stáda hospodárskych zvierat zredli na jednu tretinu. Facélia aj lucerna kvitnú práve v čase, keď už repka dozrieva, ale slnečnica ešte nekvitne. Pre včely sú tieto rastliny teda akýmsi potravinovým mostíkom medzi oboma plodinami.
"Zabúdame na základné pravdy, a to, že roľník nemôže existovať bez včelára,“ hovorí Stanislav Becík, predseda družstva ZAD Dvory nad Žitavou, ktoré vybudovalo Gazdovský dvor, kde chovajú nielen dobytok, ovce, kozy, ale aj sliepky husi, kačice. Tieto zvieratá potrebujú pestrý kŕmny lístok, čo ovplyvňuje štruktúru pestovaných plodín na poli.
Partneri sa neignorujú
"V nedávnej minulosti sa poľnohospodári natoľko sústredili na priemyselnú intenzifikáciu rastlinnej výroby, že úplne zabudli na včely. Pritom keď včielka sadne na kvet, farmár má z jej práce mnohonásobne väčší úžitok ako včelár,“ pripomína Stanislav Becík a zdôrazňuje, že bez kvalitného opelenia niet dobrej úrody, čo si dnes najviac uvedomujú ovocinári. "Nemôžeme sa na včelárov pozerať ako na kohosi, kto nám v chotári zavadzia, preboha, veď je to náš prirodzený spojenec,“ podčiarkuje význam partnerstva Stanislav Becík.
Včelár Pavel Fiľo prirovnal vzťah poľnohospodárov a včelárov k manželstvu, z ktorého vyprchalo všetko opojenie a potešenie. "Niekedy pripomíname manželov, ktorí síce zdieľajú jedno lože, pijú tú istú vodu a jedia to isté jedlo, a napriek tomu sa nerozprávajú. Potrebujeme dialóg a som rád, že ho sprostredkovala nová ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Spája ním brehy jednej a tej istej rieky.“
Hospodárenie na pôde prinášalo roľníkovi po tisícročia živobytie. Dvadsiate storočie ho začalo nemilosrdne premieňať na biznis, v ktorom sa zabudlo na to, že podnikanie sa odohráva v prírode a že peniaze, ktoré prinášajú dorobené potraviny vrátane medu, by nemali byť na prvom mieste. V Branove poľnohospodári urobili ústretový krok k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Budúcnosť ukáže, či šlo o gesto, alebo sa slovenské polia naozaj zmenia a porastie výroba kvalitného medu.