Financie najprv vláda nemala, ak chcela dodržať rozpočtové ciele. Napokon sa rozhodla zdaniť viac tabak, hazard a najnovšie aj banky. Tým sa nájdu peniaze nielen na podporu mlieka, ale aj na penzie, ktoré sa majú od januára 2017 valorizovať až o osem eur.
Prebytok mlieka v Európe spôsobil, že slovenskí mliekari sú v strate, aj keď spotrebiteľ v obchode je spokojný. Denník Pravda upozornil, že reťazce v akciách predávali liter mlieka už za 29 centov, čo bolo menej ako cena minerálnej vody. Dlhoočakávanú injekciu štátu ohlásil premiér Robert Fico (Smer) po dvojmesačných vyjednávaniach medzi rezortmi financií a pôdohospodárstva. Ešte v máji vyhlásil, že "radšej dá peniaze na mlieko ako na zbrane“ Pri striktne určených pravidlách Spoločnej poľnohospodárskej politiky však nebolo jednoduché nájsť spôsob, ako poskytnúť pomoc, aby nebola Bruselom označená za neoprávnenú.
Napokon sa našlo šalamúnske riešenie. Poľnohospodári uchádzajúci sa o štátnu podporu nahlásia š. p. Plemenárske služby súbor údajov poskytujúcich komplexný obraz o chove dojníc a výrobe mlieka na farme. Za poskytnutie informácií zaplatí ministerstvo mliečnym farmárom zhruba 260 eur v prepočte na jednu dojnicu.
Ako povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS), "farmári získajú peniaze na udržanie chovov a zamestnanosti a rezort zasa údaje umožňujúce nastaviť systémové opatrenia, aby sa o rok neopakovala tohtoročná dramatická situácia“.
Nehasiť, pracovať systémovo
Poľnohospodári žiadali od vlády intervenciu v rozsahu 43 miliónov eur, napokon dostali o desať miliónov eur menej, čo je necelých 80 percent. "Táto injekcia nám pomôže, ale musia prísť ďalšie systémové opatrenia,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.
Štát by napríklad mohol pomôcť poľnohospodárom presne určenými intervenciami. Ministerka Gabriela Matečná v tejto súvislosti spomenula také opatrenia, ako je čiastočná úhrada nákladov za liečivá, podpora poistného za hospodárske zvieratá či podpora zamestnanosti. Pravda, túto formu štátnej pomoci treba odsúhlasiť s Bruselom. "Ak všetko dobre pôjde, dočkajú sa jej poľnohospodári v roku 2017,“ myslí si šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Medzitým sa situácia na trhu s mliekom naďalej komplikuje. V Európskej únii vzniklo nadbytočne jazero mlieka, v ktorom sa v dôsledku zrušenia mliečnych kvót a ruského embarga na mliečnu produkciu štátov EÚ nazbieralo 3,7 miliardy litrov mlieka. A práve táto obrovská nadprodukcia v hodnote päťnásobku slovenskej ročnej výroby mlieka prudko znižuje cenu mlieka. To momentálne farmári predávajú do mliekarní po 22 centov, teda so stratou najmenej desať centov na každom litri.
Nemecko len za prvý štvrťrok 2016 zvýšilo výrobu o 530 miliónov litrov, Holandsko dokonca o 550 miliónov litrov.Milan Semančík, predseda poľnohospodárskej samosprávy
Európska komisia zatiaľ stále situáciu na trhu s mliekom iba monitoruje, aby pripravila vhodné riešenie. Kým vlani našla na dôsledky ruského embarga kompenzačný balíček 420 miliónov eur, z ktorého sa ušlo Slovensku 2,4 milióna eur, tohto roku nepríde pomoc zrejme v takomto rozsahu. Filozofiu, ktorú zastáva eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rybolov Phil Hogan, možno zhrnúť do slov: "Nemali by sme podporovať to, čoho je nadbytok.“
Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej možno očakávať, že Brusel prijme reštrikčné opatrenia. Mali by sa týkať tých, čo najviac zvýšili výrobu po zrušení kvót. Aká však bude prax, to ukáže až život.
Slovensko na chvoste peletónu
Zatiaľ je realitou, že sa formuje blok štátov, ktoré enormne zvyšujú výrobu mlieka, čím likvidujú konkurenciu v štátoch, ktoré nedokážu držať krok nielen s výkonnými západoeurópskymi farmami, ale aj s prúdom skrytých dotácií, ktoré posielajú svojim farmárom tamojšie vlády. "Nemecko napríklad len za prvý štvrťrok 2016 zvýšilo výrobu o 530 miliónov litrov, Holandsko dokonca o 550 miliónov litrov,“ povedal predseda poľnohospodárskej samosprávy Milan Semančík.
Možno si položiť otázku, aký zmysel malo zrušenie mliečnych kvót. Brusel ho síce zavčasu ohlásil, ale už v roku 2009, keď sa únia spamätúvala z poslednej mliečnej krízy, muselo byť jasné, že v Európe s nerovnakými podporami vznikne peletón so supervýrobcami na čele s Nemeckom, Holandskom, Írskom, Francúzskom, Dánskom, ale aj Poľskom a s odpadlíkmi. Slovensko sa, žiaľ, čoraz viac prepadá do skupiny zaostávajúcich mliečnych cyklistov.
Je to aj preto, že Slováci dlhodobo patria v Európe medzi najslabších spotrebiteľov mliečnych výrobkov. Kým v západnej Európe sa ročná spotreba v prepočte na obyvateľa blíži k 300 kilogramom mlieka a mliečnych výrobkov, na Slovensku už viac ako pol druha desaťročia stagnuje na úrovni 160 kilogramov.
V pondelok si premiér Robert Fico symbolicky pripil pohárom mlieka s ministerkou Gabrielou Matečnou. "Rád by som povzbudil ľudí k ešte väčšej spotrebe mlieka, pretože to môže byť významná pomoc poľnohospodárom,“ povedal predseda vlády. Naozaj najväčšími spojencami poľnohospodárov môžu byť práve verní spotrebitelia slovenských potravín, mlieka, jogurtov a syrov predovšetkým. Konzumujeme ich totiž o 60 kilogramov ročne menej, ako je lekármi odporúčaná spotreba.
Pi mlieko, pomôžeš krajine
Ak si má krajina uchovať sebestačnosť a jej prostredníctvom zamestnanosť na vidieku, ak chceme chodiť po Slovensku s pokosenými lúkami a obrobenými poľami, musíme sa viac solidarizovať s poľnohospodármi. Vo všednej spotrebiteľskej praxi to neznamená nič iné, len cielene nakupovať slovenské potraviny. Oproti konkurencii majú jednu nespornú výhodu – sú čerstvé, teda najviac prospešné ľudskému zdraviu.
Na pomoc poľnohospodárom sa skladajú všetci daňoví poplatníci. Tieto prostriedky nejdú, ako si niektorí mylne vysvetľujú, na kravské chvosty, ale spolu so stabilizáciou posledných vyše 400 veľkých mliečnych stád dobytka udržiavajú aj zamestnanosť v odľahlých územiach Slovenska. "Na farmách síce pracujú neraz ľudia s nižším vzdelaním, ale so špecifickou, pritom cennou chovateľskou zručnosťou. Je ľahko zatvoriť farmy, ale ťažko zamestnať – rekvalifikovať – týchto ľudí,“ pripomenula ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
V konečnom dôsledku teda nejde len o mlieko a výrobky z neho, ale ako pripomína Gabriela Matečná, aj o budúcu podobu Slovenska. To sa potrebuje rozvíjať rovnomerne a nielen v centrách, kde sa sústreďujú automobilky, ale aj na ostatných územiach. Ich prírodná a čoraz viac cenená rekreačná hodnota závisí aj od chovu dobytka. Ten dáva, ako to vidíme napríklad v alpskom Rakúsku, nielen prácu miestnym ľuďom, ale aj komplexnú pridanú hodnotu danému územiu a celej krajine vôbec.