Michael Sommer: Z minimálnej mzdy 1 400 eur sa v Nemecku žiť nedá

, 09.07.2016 12:00
DGB, Michael Sommer, nemecko
Obavy z prepúšťania po zvýšení minimálnej mzdy sú mýtus, tvrdí bývalý dlhoročný šéf nemeckej konfederácie odborových zväzov (DGB) Michael Sommer. Autor:

Pracujúcim ľuďom dokáže najsilnejšia európska ekonomika poskytnúť najnižší hrubý príjem 1 400 eur, čo je v čistom 1 200 eur za mesiac. "Pred zavedením minimálnej mzdy zamestnávatelia rovnako ako na Slovensku strašili odchodom firiem do zahraničia. Týmto hlúpym argumentom dlhé roky strašia firmy ľudí po celej Európe. U nás v Nemecku ho počúvam od svojho narodenia, ale výška mzdy závisí od produktivity práce a tá nijako nevzrastie škrtaním platov zamestnancov,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda bývalý dlhoročný šéf nemeckej konfederácie odborových zväzov (DGB) Michael Sommer.

Minimálna mzda je na Slovensku v súčasnosti 405 eur v hrubom a v priebehu štyroch rokov súčasnej vlády má stúpnuť na 500 eur. V Nemecku je hrubá minimálna mzda 1 400 eur v hrubom. Ako to zvládla vaša ekonomika?
V Nemecku sa nám podarilo dohodnúť na minimálnej mzde 8,5 eura za hodinu, čo je v hrubom približne 1 400 eur za mesiac. Po zaplatení odvodov a daní ostane ľuďom približne 1 200 eur na mesiac, čo je plat, z ktorého v Nemecku nemôžete žiť dobre. Ešte pred zavedením minimálnej mzdy som za hlúpe považoval argumenty o presune nemeckých firiem do zahraničia. Vo výrobnom sektore boli totiž už pred zavedením minimálnej mzdy tarifné platy na úrovni 20 až 25 eur za hodinu a nízke mzdy boli prevažne v sektore služieb. Lenže služby ťažko presuniete do krajín s nižšími mzdami, lebo tam nenájdete dostatočnú kúpnu silu na ich zaplatenie. V každom prípade, obavy firiem zo zavedenia minimálnej mzdy sa nesplnili, a jediné čo sa stalo, že 3,5 milióna ľudí zarába oveľa viac. Dnes, keď idem po ulici, sa mi bežne stane, že ma zastavia ľudia, ktorí mi ďakujú za presadenie minimálnej mzdy.

V Európe prebieha diskusia o jednotnej minimálnej mzde pre všetky štáty Európskej únie. Môže si Európa vôbec niečo také finančne dovoliť?
V princípe je možné zavedenie jednotnej minimálnej mzdy v celej Európskej únii. Najväčší problém pri jej zavádzaní vidím v rozdielnej produktivite práce, ktorá je úplne iná v Nemecku ako napríklad v Španielsku. Ak by som si zobral za príklad Slovensko, tak aj vo vašej krajine pôsobia nemecké firmy, ktoré by tu nevyrábali komponenty do automobilov, ak by ste nemali dostatočnú kvalitu aj produktivitu práce. V tomto konkrétnom prípade je namieste rozmýšľať o zavedení porovnateľnej minimálnej mzdy, ktorá zabráni vytváraniu obrovských rozdielov životnej úrovne v jednotlivých štátoch Európskej únie. Ako reálne vidím zavádzanie rôzne vysokých minimálnych miezd v závislosti od sektora ekonomiky. Tiež treba povedať, že rozdiely v platoch budú existovať vždy a aj dnes poberajú ľudia rozdielne mzdy v závislosti od toho, či pracujú vo východnom, alebo v západnom Nemecku. Úlohou minimálnej mzdy je totiž pracujúcim poskytnúť akési platové minimum a zabezpečiť ľuďom slušný životný štandard.

Veľa sa hovorí o zavedení priemyselnej revolúcie 4.0. Tá prináša do výrobného procesu čoraz viac robotov a napríklad v karosárni bratislavského Volkswagenu už dnes pripadá tisíc ľudí na tisíc robotov. Neohrozí to odbory, ak pracovať budú väčšinou stroje?
Odbory sú deťmi kapitalizmu, pokroku a zmeny. Toto platí už od čias priemyselnej revolúcie a nástup robotov vo výrobe sa nedá zastaviť. Moja manželka je tiež novinárka a spoznali sme sa počas interview. Dodnes si pamätám, ako si celý rozhovor zaznamenávala do poznámkového bloku, a vy tu dnes sedíte len s mobilným telefónom. Technológie aj v prípade novinárov úžasne zmenili prácu a dnes si už nikto z mladých žurnalistov nevie predstaviť časy, keď sa celé texty diktovali ľuďom, ktorí ich prepisovali na písacích strojoch. Pokrok už dnes úžasne mení pracovný trh a o tridsať rokov nás čakajú zmeny, ktoré si ani nevieme predstaviť. Jedno je isté, roboty raz nahradia manuálnu prácu, ale dnes nevieme povedať, kedy presne sa to stane a ani ako ďaleko sme v tomto procese. Nástup robotov zároveň vytvorí nové pracovné miesta, lebo stále ich bude musieť niekto programovať a aj opravovať prípadné poruchy. Odbory v tomto procese budú spolu s firmami hľadať riešenia, ako najlepšie naučiť existujúcich zamestnancov nové pracovné zručnosti potrebné na ovládanie robotov.

Váš osobný tip. Budú musieť ďalšie generácie vôbec pracovať po tom, čo ľudskú prácu úplne nahradia stroje?
Byť v práci a nemusieť pracovať je snom každého odborového hnutia (smiech). No ja sa toho určite nedožijem, a ani moja dcéra. Pre zdravé fungovanie spoločnosti vždy bude treba, aby ľudia chodili do práce, dostávali za ňu mzdu a následne si mohli plniť svoje životné túžby. Preto podľa mňa nikdy nepríde k zrušeniu ľudskej práce. Otázne je, ako v budúcnosti bude vyzerať čas strávený v práci, a celkom dobre si viem predstaviť zavedenie kratšieho pracovného času, dlhšej dovolenky či víkendu. To sa už však bavíme o ďalekej budúcnosti, keď väčšinu práce budú vykonávať roboty.

V súčasnosti napriek čoraz väčšej automatizácii narastá tlak na predlžovanie veku odchodu do penzie a na znižovanie dôchodkov. Ako tieto dva problémy riešite u vás v Nemecku?
Tu treba v prvom rade povedať, že jedine vysoké platy dokážu ľuďom v starobe zabezpečiť dôstojné dôchodky. No aj napriek vysokým nemeckým mzdám začínajú dôchodky čoraz viac klesať. Časom sa tak aj nemeckí dôchodcovia dostanú do chudoby, a preto je treba aj firmy viac zapojiť do udržania penzijného systému. Udržať výšku dôchodkov na úrovni porovnateľnej so súčasnosťou je jednou z dôležitých úloh nemeckých odborov. U nás v Nemecku všetci pracujúci odchádzajú do penzie v 67 rokoch a jedinú výnimku majú baníci.

Dokážu tvrdé pracovné tempo za výrobným pásom alebo pri vysokej peci zvládnuť aj ľudia po šesťdesiatke?
Pri riešení tohto vážneho problému sa nám podarilo dosiahnuť veľmi veľký úspech. Ak ľudia odpracujú v Nemecku 45 rokov, môžu ísť do penzie už ako 63-roční. Takto priznaný dôchodok im nebude nijako krátený. Toto je zatiaľ najväčší úspech odborov pri nastavovaní dôchodkového systému. Samozrejme, systém je nastavený veľmi prísne a stále neumožňuje skorší odchod do penzie napríklad tvrdo pracujúcim ženám s deťmi a naplno ho využijú len ľudia, ktorí začali pracovať už od 18 rokov. Tiež ak niekto naplno manuálne pracuje až od 25 rokov, nedokáže už splniť podmienku 45 odpracovaných rokov. Tieto spomínané veci považujeme za problém a na ich vyriešení budeme pracovať.

Viaceré firmy podnikajúce na Slovensku sa prostredníctvom zamestnaneckých rád snažia zrušiť podnikové odbory. Zamestnanecká rada v slovenskej praxi väčšinou pozostáva z ľudí blízkych vedeniu firmy a nemá problém odsúhlasiť napríklad vyššie normy práce bez zvyšovania platu zamestnancov. V Nemecku tiež prebiehajú takéto konflikty medzi zamestnaneckými radami a odbormi?
V Nemecku vznikli odbory už v roku 1860 a zamestnanecké rady až v roku 1920. Zamestnanecké rady sú tak o 60 rokov mladšie ako odbory a začínali ešte v časoch Weimarskej republiky. V tom čase aj u nás existovali snahy o zlikvidovanie odborov a ich postupné nahradenie zamestnaneckými radami. Situácia sa upokojila až po prvej svetovej vojne, keď sa v zákone jasne vymedzilo, o čom všetkom môžu v podnikoch rokovať zamestnanecké rady a odbory. Čisto v kompetencií odborov ostalo právo vyjednávať o zvyšovaní platov, čo značne upokojilo situáciu a dnes sú odbory aj zamestnanecké rady v podnikoch takpovediac na jednej lodi. Dnes predsedovia predstavenstiev veľkých podnikov ako Volkswagen, Mercedes sedia aj v predstavenstve najväčšieho nemeckého odborového zväzu IG Metall.

Veľká časť slovenskej spoločnosti vníma odbory ako brzdu v tvorbe nových pracovných miest a rozvoja súkromných firiem. Ako vnímajú odbory ľudia v Nemecku?
Pre úzku previazanosť s podnikom sú u nás odbory považované za výhodu a nie brzdu brániacu rozvoju firmy. Dobrým príkladom je úspešná nemecká automobilka Volkswagen, kde až 80 percent zamestnancov je v odboroch a zabezpečenie sociálneho zmieru prispieva k zvyšovaniu produktivity práce.

Takým špecifikom Slovenska je, že odbory nie sú atraktívne pre mladých ľudí, čo je možno spôsobené aj dlhým obdobím socializmu. Študenti na vysokých školách veria, že sa po skončení štúdia dokážu bez problémov postarať o seba, a len minimum z nich láka pôsobenie v odboroch. Sú nemecké odbory atraktívnejšie pre mladých ľudí?
Aj v Nemecku sme nie tak dávno mali časy, keď v odboroch boli hlavne starší tvrdo pracujúci ľudia s nižším vzdelaním. Práve pre veľké zastúpenie ľudí s vyšším vekom sa počet našich členov znížil z osem miliónov na šesť miliónov. V spoločnosti dokonca začínali zaznievať hlasy, ktoré tvrdili, že postupom času vymrieme. Neboli sme totiž dosť atraktívni pre mladých ľudí a ženy, čo bol vážny problém. Situácia sa začala meniť po prasknutí takzvanej technologickej bubliny v roku 2000 a nepriaznivý trend sa definitívne otočil nástupom svetovej ekonomickej krízy v roku 2008. Veľmi nám pomohlo, že v časoch krízy sa odbory stali súčasťou riešenia problému a nie brzdou. Ak má firma málo zákaziek, odbory môžu prísť a povedať, všetko je zlé, alebo ponúknuť riešenie situácie. My sme sa nakoniec rozhodli začať ľuďom vysvetľovať, že v časoch krízy je pre nich lepšie ostať doma za nižší plat. Firmám sme zas ponúkli, že ľudia čas strávený doma odpracujú v lepších časoch formou nadčasov, a tak sa zrodilo flexikonto.

Takže dnes ste už pre ľudí opäť atraktívni?
Situácia sa zlepšuje a počet členov rastie, aj keď stále sme sa ešte nevrátili k ôsmim miliónom členov. No dnes sme už oveľa viac atraktívni pre mladých, ženy aj vedcov. Záujem ľudí pomohlo zvýšiť aj presné rozdelenie kompetencií odborov. Konfederácia odborových zväzov zastrešuje politické rokovania a jednotlivé odborové zväzy riešia problémy ľudí priamo v podnikoch. Vtiahnutie zamestnancov do riešenia problémov firiem zvýšilo atraktivitu odborov a na to som veľmi hrdý. Tiež som hrdý na to, že po desiatich rokoch tvrdých rokovaní sa nám konečne v Nemecku podarilo presadiť minimálnu mzdu.

Michael Sommer (64)

Vyštudoval politológiu na univerzite v Berlíne. Pracovnú kariéru rozbiehal ešte popri štúdiu ako zamestnanec berlínskej pošty. Od roku 2002 do roku 2014 bol predsedom Nemeckej odborovej federácie (DGB). V rozmedzí rokov 2010 až 2014 tiež pôsobil ako prezident Medzinárodnej odborovej konfederácie (ITUC). V súčasnosti je podpredseda nadácie nesúcej meno Friedricha Eberta, ktorá je založená na počesť prvého demokraticky zvoleného prezidenta v Nemecku. Michael Sommer je ženatý a má jednu dcéru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odborový zväz #Nemecko #minimálna mzda #Michael Sommer
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Perla tulip violet

Perla tulip violet

52,46
Passion Ruža Red

Passion Ruža Red

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk