Vládna štvorkoalícia Smeru, SNS, Mosta a Siete to chce obmedziť a získané peniaze dať do školstva, výstavby diaľnic, penzistom a formou poklesu daní domácim firmám a živnostníkom. Zaistiť to má nová 15-percentná daň z dividend, ktorá má podľa návrhu zákona štátu v roku 2018 priniesť až 226,2 milióna eur.
Ide o najsilnejšie konsolidačné opatrenie za posledné roky a je otázne, aké bude mať dosahy. Dividendy na jednej strane vyplácajú najmä stredné a veľké firmy so zahraničnou účasťou. Opatrenie sa však dotkne aj časti domácich podnikov a môže mať vplyv na chuť investovať. Na druhej strane Slovensko stále ponúka investorom kvalitnú a lacnú pracovnú silu a vylepšuje tiež infraštruktúru. Vláda tiež argumentuje, že znižuje daň z príjmu pre firmy z 22 na 21 percent či ruší daňové licencie. Firmám tiež odpustí zdravotné odvody z dividend, z ktorých však štátna kasa mala len necelých 20 miliónov eur.
Vláda upraví hore aj bankovú daň a osobitný odvod pre veľké regulované firmy. Pocítia to banky, firmy podnikajúce v energetike, mobilní operátori či zdravotné poisťovne. Niektorým bežným ľuďom sa s príchodom nového roka zdania viac jedine neresti, a to cigarety a hazard. Škatuľka cigariet zdražie od januára asi o 10 až 20 centov.
Pritvrdenie pri zdaňovaní hazardu
Súčasná vláda pritvrdí aj v zdaňovaní hazardu, z ktorého už v tomto roku vyberie 145 miliónov eur, vďaka ročnému zdaneniu každého jedného hracieho automatu vo výške 1500 eur. Aktuálne je na Slovensku až 180 spoločností prevádzkujúcich hazardné hry. Po zvýšení súčasných poplatkov za licencie štát počíta už v budúcom roku, že od každého jedného prevádzkovateľa s platnou licenciou vyberie navyše 55-tisíc eur. V prípade, ak o nové licencie požiadajú všetci prevádzkovatelia hazardných hier, štát si ročne prilepší o 9,9 milióna eur.
Priplatia si najziskovejšie firmy
Viac si na daniach priplatia aj firmy pôsobiace v najziskovejších odvetviach slovenskej ekonomiky. V ich prípade sa špeciálny odvod dvojnásobne zdvihne od 31. decembra 2016. Bulharská konštanta zo súčasnej hodnoty 0,00363 stúpne na 0,00726. Vďaka tejto na prvý pohľad kozmetickej zmene zákona si štátna pokladnica každý rok prilepší o 76 miliónov eur. Milióny eur navyše tak každý rok do štátneho rozpočtu pošlú firmy podnikajúce v energetike, poisťovníctve, vo verejnom zdravotnom poistení, v elektronickej komunikácii, vo farmácii, v poštových službách, železničnej doprave, vo verejných vodovodoch a v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Od začiatku roka 2017 zase štát všetkým firmám pridá znížením dane z príjmu zo súčasných 22 na 21 percent. Zníženie dane z príjmu firiem o jeden percentuálny bod štátnu pokladnicu len v budúcom roku pripraví o 132 miliónov eur. Ako čiastočnú kompenzáciu z pohľadu štátnej kasy vláda v roku 2018 navrhuje nahradiť platenie zdravotných odvodov z dividend pevnou daňovou sadzbou vo výške 15 percent. Nové zdaňovanie dividend má o dva roky do štátnej pokladnice priniesť až 226,2 milióna eur. Štát tak v praxi pritvrdí v zdaňovaní príjmov úspešných podnikateľov, ktorí po znížení dane z príjmu 22 na 21 percent, zrušením platenia odvodov z dividend a zavedením pevnej 15-percentnej daňovej sadzby na dividendy zvýšia príjmy štátnej pokladnice v roku 2018 o 66,5 milióna eur.
Zamerané na boj proti daňovým únikom
Ešte vyššiu daň zaplatia firmy, ak dividendy vyplatia schránkovej firme sídliacej v daňovom raji. „Podiely na zisku vyplatené právnickej osobe z nezmluvného štátu alebo daňovníkovi – tuzemskej právnickej osobe z nezmluvných štátov sa zdania daňou vo výške 35 percent. Ide o opatrenie zamerané na boj proti daňovým únikom a schránkovým spoločnostiam,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Schránkové spoločnosti registrované v daňových rajoch totiž v krajine pod Tatrami bežne vyberajú dividendy napríklad zo stavebných firiem stavajúcich slovenské diaľnice či zo súkromnej zdravotnej poisťovne. „Aj opatrenia v novele daňového poriadku sú súčasťou pokračovania akčného plánu boja proti daňovým únikom. Dochádza k úprave inštitútu predbežného opatrenia, vytýkacieho konania, dochádza aj k zmene ustanovenia o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. Zavádza sa inštitút skráteného vyrubovacieho konania, ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane,“ pokračovala Gogová.
Pre potrebu nízkeho verejného dlhu štát odloží samozdaňovanie tovaru dovezeného z takzvaných tretích krajín. Firmy tak najbližšie roky nebudú môcť odviesť daň z dovezeného tovaru až v daňovom priznaní, ale hneď po privezení na Slovensko z neho tak ako doteraz zaplatia clo. Dôvodom odloženia daňovej zmeny presadzovanej Európskou úniou je zákon o dlhovej brzde. V roku 2017 má byť totiž verejný dlh Slovenska na úrovni 52 percent hrubého domáceho produktu a prípadné zavedenie samozdaňovania by ho vystrelilo až na 53 percent HDP.
„Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na aktuálny výnos DPH, ale znížil by sa hotovostný výnos DPH v roku 2017 vo výške 592,6 milióna eur,“ napísalo v doložkách vplyvov zákona o dani z pridanej hodnoty ministerstvo financií. Zároveň štát by musel podnikateľom vracať nadmerné odpočty DPH zaplatené colným orgánom do konca roka 2016. Výsledkom by bol nedostatok hotovosti v štátnej pokladnici a Slovensko by muselo vydať nové dlhopisy. „Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov,“ dodalo ministerstvo financií.
Pri zdaňovaní vozidiel sa zohľadní ich vek
Podnikateľov má potešiť, že ak im daňová kontrola zadrží nadmerný odpočet DPH dlhšie ako pol roka, budú mať od štátu nárok na vrátenie peňazí aj s úrokom. Ten má byť vo výške 1,5 percenta za rok a v tomto prípade ide o opatrenie s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Štát vracanie nadmerných odpočtov DPH aj s úrokom ročne vyjde na 4,25 milióna eur. V hospodárstvach všetkých štátov Európskej únie, okrem výnimiek, platí DPH až konečný spotrebiteľ. V praxi napríklad krajčírska fabrika predá módnemu butiku oblečenie aj s odvedenou daňou z pridanej hodnoty. Tú si však následne od štátu pýta naspäť, keďže oblečenie nepredala bežným ľuďom, ale ďalšiemu obchodu. V praxi mnohé firmy takto nastavený daňový zákon využívajú na takzvané karuselové podvody a len Slovensko na neoprávnených vratkách DPH ročne prichádza približne o jednu miliardu eur. Štát preto podozrivé vratky DPH často zadrží a dôsledne kontroluje.
V rámci pripravovaných zmien štát zmení firmám aj zdaňovanie vozidiel. Po novom výška dane nebude závisieť len do výkonu automobilu, ale zohľadní sa aj jeho vek. Najnižšie dane zaplatia podnikatelia využívajúci ekologické vozidlá s nižším výkonom. Naopak, viac si priplatia firmy jazdiace na starších vozidlách s vysokým výkonom motora. Minimálna výška registračného poplatku pri novom vozidle s nízkym výkonom motora je stanovená na 33 eur za rok.
Krabička cigariet zdražie od januára o 20 centov
Načrieť viac do peňaženiek fajčiarov plánuje ministerstvo financií vyšším zdanením jednej z najväčších nerestí Slovákov. S príchodom budúceho roka škatuľka 20 kusových cigariet zdražie o 10 až 20 centov. Miernejší nárast ceny čaká lacnejšie cigarety a, naopak, viac si priplatia fajčiari preferujúci drahšie značky.
Dnes fajčiar za jednu škatuľku značkových cigariet zaplatí 3,20 eura. Zvýšenie daní cenu tých istých cigariet zvýši na 3,40 eura. Drahšie cigarety v priebehu roka 2017 prinesú do štátnej pokladnice 32,3 milióna eur. Štát pritom podobné zdražovanie o 10 až 20 centov plánuje aj v roku 2019. O tri roky tak bežné ceny značkových cigariet na Slovensku budú vo výške 3,60 eura za krabičku. V porovnaní so súčasnosťou si štát zvyšovaním daní v roku 2019 prilepší o 68,4 milióna eur.
„Viacročný plán zvyšovania sadzieb sa osvedčil i v iných štátoch Európskej únie. Aj tak v rámci konzultácií zastávame názor, že navrhnuté dvojkrokové zvyšovanie by bolo lepšie rozdeliť do štyroch miernejších nárastov dane,“ reagoval Petr Šebek, hovorca Philip Morris. Ide o najväčšieho predajcu cigariet na Slovensku.
V tomto roku štát vyberie na spotrebnej dani z tabaku 665 miliónov eur. Ak si fajčiar kúpi jednu škatuľku cigariet za 3 eurá, z tejto sumy do štátnej pokladnice poputuje až 2,4 eura. Aj v ostatných štátoch Európskej únie je rovnako ako na Slovensku bežné, že dane tvoria až 80 percent z ceny cigariet.