So zmenou už súhlasili všetci koaliční partneri, a tak rezort financií pripravuje novelu zákona. Štátna kasa tým získa časť zo súčasnej podpory na úrovni 33 miliónov eur ročne.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Vlani plnú alebo čiastočnú prémiu poberalo okolo 600-tisíc ľudí. Novinkou bude podmienka, že prémiu dostane len občan s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy na Slovensku a pri manželoch či partneroch bude hranica dvojnásobná.
Zmena by mala platiť od roku 2017. Znamená to, že ak jednotlivec zarába v hrubom viac ako 1 200 eur mesačne, štátnu prémiu nedostane. Pri manželoch bude v závislosti od tohtoročnej priemernej mzdy v hospodárstve hranica spoločného príjmu asi 2 400 eur za mesiac. Na získanie plnej stavebnej prémie musí sporiteľ tento rok vložiť 1 327,80 eura, ak dá menej, prémia sa mu pomerne kráti. Po zavedení spomínanej novinky tak celú prémiu získa len občan, ktorý odloží do stavebnej sporiteľne ročne viac ako jeden mesačný plat.
Na druhej strane podpora bývania, keď po šiestich rokoch sporenia môže občan získať výhodný úver na rekonštrukciu domu či bytu, sa zmenou nasmeruje na ľudí s nižšími príjmami na úkor bohatších občanov. Tým aj v tejto oblasti štát čiastočne zmierni príjmové nerovnosti medzi chudobnými a bohatými. Na rovnakom princípe hranice príjmu štát dotuje hypotéky pre mladých ľudí do 35 rokov. Ak občan zarába menej ako 1,3-násobok priemernej mzdy, môže dostať hypotéku nižšiu o tri percentuálne body. Problémom však je, že podpora sa často žiadateľovi o hypotéku nedostane celá, a o časť z nej si banka zvýši maržu. Podobne aj pri stavebnom sporení už Radičovej vláda sporiteľniam vyčítala a obmedzila poplatky.
Najväčšiu Prvú stavebnú sporiteľňu (PSS) možná zmena o naviazaní stavebnej prémie na príjem ľudí prekvapila. „Oficálne sme o tom neboli informovaní,“ reagoval Radovan Slobodník z odboru komunikácie PSS. „Ak by však tento údajný návrh vstúpil do platnosti, znamenal by enormný zásah aj do informačných systémov PSS najmä v súvislosti s každoročným zberom dát od klientov,“ dodal Slobodník k možnosti zisťovať v budúcnosti príjem klientov. Stavebná prémia by sa tiež stala menej dostupná. „Počet klientov, ktorí získajú maximálnu štátnu prémiu, by ešte viac poklesol. Z tohto pohľadu pôsobí uvedená údajná dohoda vládnej koalície antisociálne,“ dodal Slobodník. V ČSOB Stavebnej sporiteľni poberá stavebnú prémiu 72 percent klientov. „K navrhovanej možnosti či prípadnému dosahu sa v tejto chvíli nevieme vyjadriť, pretože pri uzatváraní zmluvy stavebného sporenia nezisťujeme príjem klienta," uviedol Juraj Štefanovič z ČSOB. Tretia stavebná sporiteľňa Wüstenrot sa nateraz k dosahom návrhu nevyjadrila.
Aj v prípade bonifikácie hypoték súčasná štvorkoalícia podobne ako pri stavebnom sporení uvažovala o škrtnutí podpory. Peniaze mali ísť radšej na nájomné bývanie. Napokon sa však štvorkoalícia na tom zatiaľ nezhodla. Naopak, podporu dostal návrh, aby banky zaplatili viac cez bankovú daň. Viac peňazí sa získa aj z osobitného odvodu pre regulované firmy, a najmä 15-percentnú daň z dividend. Naopak, firmám poklesne daň z príjmu z 22 na 21 percent, zrušia sa daňové licencie a živnostníkom zdvihnú paušálne výdavky.
„Treba si uvedomiť, že cena peňazí je veľmi nízka, a keď k tomu prirátame štátnu bonifikáciu, tak úrokové sadzby sa pohybujú okolo nuly. Niekedy platí, čo je zadarmo, si nie každý váži. Len uvažujeme o efektívnejšom využití týchto zdrojov. Ale vždy to pôjde na podporu bytovej politiky,“ povedal nedávno pre denník Pravda slovenský premiér Robert Fico. Následne však koaličná rada s presunom peňazí z bonifikácie hypoték napríklad na nájomné byty nesúhlasila a podpora sa tak zatiaľ nemení.
Vlani išlo na bonifikáciu úverov pre mladých 26 miliónov eur a štát tým podporil vyše 64-tisíc úverov. Tento rok je v rozpočte na bonifikáciu vyčlenených 33 miliónov eur. Za túto sumu by sa na Slovensku v priebehu roka dalo postaviť vyše 500 nájomných bytov. V prípade zrušenia hypoték pre mladých by ešte dobiehali už uzatvorené zmluvy, a tak v prvom roku by do výstavby nájomných bytov išlo približne šesť miliónov eur.
„Bez štátnej podpory majú hypotéky pre mladých vyššie úroky ako štandardné trhové hypotéky. V realite preto štátna podpora začala strácať význam a výhodná je hlavne vtedy, ak priemerné trhové úroky sú vyššie ako dve percentá za rok,“ povedal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas. „Aj napriek poklesu úrokových sadzieb záujem o hypotéku so štátnym príspevkom pre mladých medziročne stúpa. Vo VÚB banke je každá tretia účelová hypotéka so štátnym príspevkom pre mladých. Okrem finančnej úspory umožňuje hypotéka pre mladých odložiť splátky istiny alebo znížiť splátky na polovicu po dobu troch rokov pri narodení dieťaťa. Výhodou dotovanej hypotéky je aj to, že akúkoľvek jej časť možno kedykoľvek počas prvých piatich rokov splatiť bez poplatku,“ priblížila Angelika Farkašová, vedúca oddelenia úverov vo VÚB banke.
Na slovenskom finančnom trhu aktuálne pri hypotékach zúri historicky najtvrdšia vojna o klientov. Aktuálne si ľudia na vlastnú strechu nad hlavou požičiavajú s úrokom nemenným na tri roky v priemere 1,69 percenta ročne. Dva roky dozadu sa pritom hypotéky s trojročnou fixáciou predávali s úrokom 3,68 percenta. „Sadzby úverov na bývanie sa na Slovensku dostali na historické minimá a aktuálne sú už pod priemerom eurozóny. Vzhľadom na historicky nízke úrovne úročenia slovenských dlhopisov, ktoré sú jedným z kľúčových aspektov vývoja úrokov úverov na bývanie, očakávame ich zotrvanie blízko historických miním,“ povedal Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky.
Razantné zníženie úrokov ľuďom splácajúcim hypotéku mesačne ušetrí desiatky až stovky eur. Napríklad mesačná splátka úveru vo výške 120-tisíc eur pri 30-ročnej dobe a úroku vo výške 3,68 percenta vyjde na 556 eur. Za tridsať rokov klient finančnému domu vráti 200 160 eur. Splátka tej istej hypotéky pri úroku 1,69 percenta klesne na 425 eur za mesiac. Pri udržaní takto nízkeho úroku klient banke za 30 rokov vráti „len“ 153-tisíc eur. V tomto konkrétnom prípade mesačná úspora na znížení úrokov predstavuje 131 eur a celková úspora môže v prípade dlhodobého udržania nízkych úrokov dosiahnuť až 47 160 eur.
Hypotéky vs. nájomné byty
Vládna koalícia zvažovala presunúť peniaze z bonifikácie hypoték pre mladých na nájomné byty. Napokon sa v koalícii zatiaľ na to nenašla zhoda. Štátom podporované úvery na bývanie majú mať o tri percentá nižšie úroky ako bežné hypotéky, ale nie je to tak. Využili by sa lepšie na nájomné byty? Napríklad v Rimavskej Sobote je k dispozícii 24 sociálnych bytov pre sociálne slabších obyvateľov. Okrem toho sú v pláne ďalšie dva projekty nájomného bývania pre mladé rodiny s deťmi. V meste by malo pribudnúť ďalších 34 a 48 nájomných bytov. Rozpočet na nový bytový komplex s 34 bytmi by nemal prekročiť 2 milióny eur. Na nájomné bývanie získalo mesto až 50-percentnú štátnu podporu. Zvyšnú sumu plánujú pokryť bezúročným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V prípade sociálneho bývania je však štátna dotácia ešte vyššia, a to až do 75 percent z ceny projektu.
Podľa primátora Rimavskej Soboty Jozefa Šimka takýto druh bývania považujú mladé páry za štartovacie byty. Finančné domy aktuálne valcujú trh s rekordne lacnými úvermi, no popri vysokých cenách nehnuteľností si niektorí obyvatelia stále nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Mesačné nájomné vo výške najviac 55 eur je podľa primátora nižšie, ako keby si mala rodina vziať hypotéku z banky. „Hoci máme v ponuke dostatok bytov, makléri ich predávajú za 25– až 30-tisíc eur a mladí ľudia na úver nemajú. Aj preto je o nájomné bývanie taký vysoký záujem. Od obyvateľov v súčasnosti registrujeme 53 žiadostí,“ dodal Šimko.