Historické prepady libry spôsobujú predraženie importu, čo sa odráža na cenách množstva tovarov, najmä v IT oblasti. Napríklad spoločnosť OnePlus už ohlásila, že v dôsledku slabšej libry pôjde cena pri nových modeloch smartphonov hore z 309 na 329 libier. Pred referendom bol kurz 1,50 dolára za libru, po referende spadol až na 1,29. Včera libra po oznámení centrálnej banky, že nezníži úrokové sadzby, poskočila na kurz takmer 1,35, ale neskôr sa vrátila na 1,33, pre slabú dôveru trhov v britskú ekonomiku.
Mnohé spoločnosti tiež zastavili stavebné projekty v krajine. Očakáva sa, že ceny nehnuteľností poklesnú až o 20 percent. Navyše, pokým sa nezačnú vyjednávania o brexite, britskí výskumníci sa nedostanú k európskym fondom. Podľa prieskumu spoločnosti Russell Group universities už boli viaceré univerzity požiadané zo strany EÚ, aby opustili európske projekty alebo sa vzdali ich vedenia, nakoľko predstavujú finančné riziko. Inými slovami, britský podiel spolufinancovania je v týchto časoch ohrozený. Týka sa to prestížnych univerzít v Cambridge, Edinburgu či Oxforde. Britské univerzity z európskych programov, ako je napríklad Horizont 2020, čerpali na výskum ročne okolo 1 miliardy libier. Denník The Guardian píše, že nastáva obdobie diskriminácie britských výskumníkov a ich projektov.
Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, Warwicku či Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridskej univerzite, pre Pravdu povedal, že súčasná kríza, ktorú Británia zažíva, môže byť štartovacím motorom, aby ešte viac zabrala. „Krízy sú potrebné na to, aby sme zreformovali to, čo nefunguje, poučili sa, a robili veci lepšie. Či už zostaneme súčasťou únie, alebo nie, verím, že krajina bude ekonomicky napredovať a prekoná problémy, ktoré po referende vypukli,“ povedal Rich. Eurokomisár pre ekonomiku Pierre Moscovici však na základe predbežného posúdenia nákladov brexitu v pondelok povedal, že zvýšená neistota súvisiaca s odhlasovaním odchodu Británie z EÚ zredukuje hrubý domáci produkt krajiny do konca budúceho roka o 1 až 2,5 percenta.
Naozaj bude brexit?
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno povedala, že Británia si pri vyjednávaní nových vzťahov s úniou po brexite nebude vyberať hrozienka z koláča. Ak Briti neakceptujú voľný pohyb osôb, EÚ na nich môže uvaliť clá. „Vyčíta sa nám, že sme si počas členstva len vydobýjali ústupky, a z členstva ťažili. No pozrime sa na to reálne. Kto by vstupoval do takéhoto zväzku s tým, že z toho nebude mať výhody?“ pýta sa Rich.
Mnoho Britov verí, že odchod Británie z Európskej únie ešte nie je definitívna záležitosť. Nick Clegg, šéf liberálnych demokratov, prišiel nedávno s vyhlásením, že by sa v septembri mohli v Británii konať predčasné parlamentné voľby. Nová vláda, ktorá by z volieb vzišla, by podľa neho nemusela prijať výsledky britského referenda z júna tohto roka, keď si Briti tesnou väčšinou zvolili brexit. Britániou sa však nateraz šíri mierny optimizmus po tom, ako sa do premiérskeho kresla v stredu posadila Theresa Mayová, druhá premiérka v histórii krajiny, ktorá vystriedala Davida Camerona. Mayová vyhlasuje, že najskôr v budúcom roku začne vyjednávať s úniou nové podmienky vzájomnej spolupráce na politickej a ekonomickej úrovni so zvyškom únie.
Rich tvrdí, že únia sa tak skoro odtrhnutia Británie nedočká. „Hovorí sa síce o dvoch rokoch vyjednávania, ale očakávam, že to bude oveľa dlhšie obdobie. Pokým Briti vystúpia z únie, prejde ešte veľa rokov, a situácia sa upokojí,“ povedal. Podľa neho nie je reálne, že by akákoľvek vláda tento proces zvrátila. Predčasné parlamentné voľby ho však môžu na určité obdobie pozastaviť.
„Jediná možnosť, aby Británia mohla zostať súčasťou únie, je, že by sa počas vyjednávacieho procesu zreformovala únia ako taká natoľko, že by krajina na čele s novou vládou nakoniec chcela zostať. Ak by došlo k tomu, že sa stane menej byrokratickou, nebude zasahovať do národných záujmov, a rozšíri sa dohoda, ktorú Cameron vyjednal pred pár mesiacmi v Bruseli, je možné, že únia bude mať naďalej 28 členov,“ tvrdí Rich.
Dohady môžu trvať až 6 rokov
Mnoho jeho kolegov je podobného názoru. Únia by podľa Richa mala ustúpiť najmä v otázke migrácie. Cameron si už prednedávnom v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina by mohla škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Táto dohoda mala platiť v prípade, že Británia zostane členom EÚ. Rich však pripomína, že bežní Briti by radi videli aj to, že sa každoročný počet nových prisťahovalcov (300-tisíc) zoseká na polovicu. Napríklad aj opatrením, aby sa tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, museli vrátiť tam, odkiaľ prišli a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. „Únia by však musela prestať s väčším prehlbovaním v politickej a ekonomickej rovine. Briti odmietajú spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a prijatie eura. Ak by sme boli mimo toho a únia by začala robiť poriadne reformy, šanca na naše zotrvanie tu je,“ hovorí Rich.
Theresa Mayová ešte ako ministerka vnútra pod vedením svojho straníckeho šéfa Camerona podporovala ku koncu kampane zástancov zotrvania Británie v únii. Predtým však v Konzervatívnej strane zastávala euroskeptické názory. Mayová si však vybrala za svoju pravú ruku Chrisa Graylinga, šéfa dolnej snemovne britského parlamentu, ktorý bol výrazný podporovateľ brexitu počas britskej predreferendovej kampane. Ten chce výrazne okresať počet prisťahovalcov v Británii. Práve jeho nekompromisné postoje môžu podľa odborníkov spomaliť vyjednávania medzi Britmi a úniou, no nie ich úplne zastaviť. Prekvapenim však v stredu bolo, keď Mayová vymenovala za ministra pre brexit konzervatívca Davida Davisa, a nie Graylinga, ktorý mal na miesto zálusk.
„Dostal som však od Theresy Mayovej prísľub, že brexit znamená naozaj brexit,“ povedal v stredu Grayling pre dennik The Guardian. Podľa neho bude celý proces trvať minimálne šesť rokov. Za šéfa diplomacie Mayová vymenovala kontroverzného konzervatívca Borisa Johnsona, zástancu brexitu, ktorý sa po referende zbavil politickej zodpovednosti, keď sa neuchádzal o premiérske kreslo.
Komentátori viacerých britských mienkotvorných denníkov sú toho názoru, že predčasné parlamentné voľby by sa mali konať už túto jeseň. Až nová vláda by podľa nich mala rozhodovať aj o nedávno spísanej internetovej petícii, v ktorej sa vyše 4 milióny Britov vyslovili za vypísanie nového referenda o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie.