Pokus o puč v Turecku je pre trhy zlou správou

Pokus o vojenský puč v Turecku je pre finančné trhy zlou správou. Z krátkodobého hľadiska vnáša do tureckého politického diania značnú neistotu. Dlhodobo potom bude mať nepriaznivý dopad, či už sa pučisické sily podarí neutralizovať, alebo nie. Nepriaznivý vplyv na svetovú ekonomiku by mal byť obmedzený, uviedol analytik skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

16.07.2016 17:14
debata (25)

Pre európsku či globálnu ekonomiku bude mať pokus o vojenský prevrat v Turecku minimálny význam, súhlasil analytik spoločnosti Deloitte David Marek. Ovšem pre Turecko, ktoré už predtým patrilo medzi najzraniteľnejšie ekonomiky kvôli vonkajšej nerovnováhe, to podľa neho znamená ďalšie zvýšenie rizika a tlak na pokles kurzu tureckej líry a ďalších finančných aktív.

V parite kúpnej sily meny predstavoval turecký hrubý domáci produkt vlani len 1,4 percenta výkonu svetovej ekonomiky. Vzhľadom na špecifickosť a izolovanosť situácie nejde podľa Kovandu o systémovú udalosť s potenciálom dominového efektu.

„Ak sa teda pokus o puč, hoci neúspešný, nestane rozbuškou nejakého ďalšieho vyhrotenia situácie, trhy budú sledovať strednodobý a dlhodobý vývoj v krajine. Avšak pokiaľ prezident Recep Tayyip Erdogan využije pokus o puč ako zámienku k ďalším krokom v ústrety autoritárstvu, trhy budú reagovať negatívne a dôjde k ďalšiemu oslabovaniu líry a k celkovému zhoršovaniu zdravia tureckej ekonomiky,“ upozornil Kovanda.

Ak Erdogan pokus o prevrat zvláne, ako to teraz vyzerá, upevní svoju moc a získa zámienku pre rozsiahle čistky v armáde. Tá pritom predstavuje brzdu islamizačných tendencií v krajine. Tieto tendencie trhy vnímajú podľa Kovandu nepriaznivo, o čom svedčí prepad tureckej líry voči americkému doláru. Ten nastal najmä od polovice roka 2013 do vlaňajšieho septembra. Turecká mena sa v tom čase prepadla z hodnôt okolo 1,8 líry za dolár na úrovne presahujúce tri líry za dolár.

Kovanda pripomenul, že v rokoch 2013 až 2014 ustal dovtedy nadmieru priaznivý vývoj tureckej ekonomiky. O tom svedčí aj pokles Erdoganovej popularity. V rokoch 2003 až 2014 bol premiérom Turecka, od augusta 2014 mu vládne ako prezident. Ešte v roku 2012 za ním stálo 70 percent národa, teraz už menej ako 40 percent.

Erdogan však má veľa priaznivcov medzi chudobnejším vidieckym obyvateľstvom, ktoré nečerpá takmer žiadne výhody z globalizácie. „Mestské sekulárne obyvateľstvo, podobne ako trhy a armáda, si uvedomuje, že Erdoganove autoritárske ambície môžu krajinu postupne čoraz viac izolovať od ekonomicky vyspelého sveta,“ uzavrel analytik.

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #Recep Tayyip Erdogan #prevrat #pokus o prevrat v Turecku