Drobné ovocie: Poliaci šliapu, Slováci sa len prebúdzajú

, 28.07.2016 07:00
obchod, ovocie, potraviny, nákup
Slovenskí pestovatelia nepokrývajú dopyt po drobnom ovocí. Domácu výrobu nahrádza dovoz z Poľska. Autor: ,

Vzrušujúcim chuťovým spestrením leta je drobné ovocie. Ponuka pestovateľov zo Slovenska však ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Domáca výroba sa rozpadla a noví pestovatelia nestačia plniť dopyt.

Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie. Nateraz však prevláda dovoz zo zahraničia, najmä z ovocinársky mimoriadne aktívneho Poľska.

Dôvod, prečo obchodníci preferujú drobné ovocie zo Slovenska, spočíva v tom, že najlepšie je čerstvé, a to predávajú ovocinári, ktorí majú najbližšie k spotrebiteľovi. Lenže skutočne produktívnych plantáží je na Slovensku na rozdiel od Poľska málo. Slovenské plantáže drobných bobuľovín ešte len vznikajú ako reakcia na zvýšený dopyt po nich, ktorý je odrazom zmien v spoločnosti.

„Maliny, ríbezle či egreše sa kedysi bežne pestovali najmä vo vidieckych záhradách, lenže tam dnes neraz prevládajú okrasné dreviny či trávniky, a tak ľudia bobuľové ovocie hľadajú na pultoch obchodov,“ hovorí Jozef Vozár zo spoločnosti Boni fructi, ktorá je jednou z mála slovenských spoločností dodávajúcich čerstvé bobuľoviny do obchodnej siete. Pestovanie drobného ovocia má podľa Vozára perspektívu, ale z noci na ráno sa nedá zvrátiť dve desaťročia trvajúci pestovateľský úpadok.

Pestovanie niektorých druhov bobuľového ovocia patrilo v nedávnej minulosti k silným stránkam slovenského ovocinárstva. To sa sústreďovalo do ovocinárskych štátnych majetkov a opieralo sa o dobre zorganizovaný výskum a šľachtenie. „V šľachtení ríbezlí dosahovalo Slovensko zásluhou Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach svetovú úroveň. Počas transformácie sme však stratili ostražitosť a prišli sme o schopnosť kryť domáci dopyt vlastným ovocím,“ rekapituluje zašlú slávu Marián Varga, šéf Únie ovocinárov.

Prevláda zahraničná ponuka

Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to, samozrejme, nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt predovšetkým mladšej generácie spotrebiteľov. Tá sa túži stravovať pestrejšie, chutnejšie a zdravšie. Drobné bobuľové ovocie tieto nároky spĺňa, pretože napríklad čučoriedky sú plné antioxidantov, tlmia kašeľ a preukázateľne zlepšujú zrak. Voňavé maliny takisto pomáhajú regenerácii očí unavených z práce s počítačmi a čierne ríbezle sú zasa bohatým zdrojom vitamínu C posilňujúceho imunitu.

Keď sa však pozrieme na súčasnú ponuku bobuľovín, rýchlo zbadáme, že pochádzajú buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo vyše tisíc kilometrov vzdialeného Belgicka. Nehovoriac o dvojnásobne ďalej ležiacom Španielsku či o bobuľovinách dovezených z Peru alebo Čile, ktoré obmýva Tichý oceán. Súdiac podľa pôvodu ovocia musíme byť bohatou krajinou, keď dovážame ovocie z druhého konca Európy či dokonca z krajín Nového sveta.

Odznova

Drobné ovocie sa učíme nanovo pestovať. Aj do tejto vety by sa dala zhrnúť situácia, ktorú momentálne prežívame. A mali by sme rýchlo konať, pretože najmä susedné Poľsko dravo rozširuje pestovanie a vyváža na európske trhy. Slovensku však nejde ani tak o vývoz, ako o to, aby z vlastnej produkcie prednostne pokrylo vlastný dopyt.

„Nebude to jednoduché, pretože Poliaci už vybudovali niekoľko tisíc hektárov čučoriedkových plantáží. Predstava, že v tejto krajine je to zásluhou len malých farmárov, je mylná. Najnovší poľský čučoriedkový prírastok má rozmer plantáží s výmerou 700 hektárov,“ hovorí Marián Varga. Poliaci, ktorí už teraz dovážajú bobuľoviny do slovenských obchodov, budú teda rýchlo schopní pokryť dopyt aj na Slovensku.

Slovenské sa dobre predáva

Lenže z čím väčšej vzdialenosti sa bobuľové ovocie dováža, tým je komplikovanejšia logistika. Upozorňuje na to Peter Slezák zo spoločnosti Wellberry, ktorá pomáha farmárom s dodávkou výsadbového materiálu. Sama tiež pestuje čučoriedky a má najväčšiu brusnicová plantáž (1,8 hektára) na Slovensku. Ak totiž prichádza ovocie až z Južnej Ameriky, musí sa ošetrovať sírnymi pásikmi, aby si udržalo čerstvosť. To pri dostupnosti informácií o úprave ovocia nie je pre spotrebiteľov problém zistiť si a tak obchodníci uprednostňujú čerstvú slovenskú produkciu, ktorej netreba čerstvosť predlžovať umelými zásahmi.

Bonifructi dodáva čerstvé bobuľové ovocie zatiaľ z malých výmer. Napríklad kanadské čučoriedky sú z plantáže s plochou 2,5 hektára, ríbezle 1,5, maliny z 0,5 hektára. „Musíme sa naučiť ovocie pestovať a zvládnuť logistiku a takisto mať poistený predaj. Nič sa nedá robiť bezhlavo,“ upozorňuje na faktor času a nevyhnutnú dávku trpezlivosti ovocinár Jozef Vozár. Za pravdu má dáva aj Peter Slezák. Odbyt opierajúci sa o zmluvy, dobre vybudované sklady s chladiacimi boxami a baličkami, to všetko podmieňuje úspech.

Oplatí sa teda pestovať bobuľové ovocie? Marián Varga vraví, že áno, hoci v tejto chvíli chýbajú spracovateľské kapacity. Tie by istili predaj na priamy konzum. Takže pestovanie má vtedy zmysel, keď je garantovaný odbyt. To by však podľa Ladislava Jašša, manažéra nákupu ovocia v Tescu, nemal byť problém.

„Už dva-tri roky zaznamenávame rastúci záujem v dopyte po bobuľovom ovocí. Aj tento rok je silnejší ako v minulosti,“ hovorí Jaššo. Rast podľa neho pravdepodobne súvisí so súčasnými trendmi stravovania. Úspech má vždy lokálne, teda miestne, čiže slovenské ovocie, ktoré má vysokú kvalitu. „Preto sa snažíme naplniť v sezóne naše pulty ovocím slovenského pôvodu, veď sa dostávajú na regále o jeden až dva dni rýchlejšie,“ uzatvára Jaššo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#leto #ovocie #pestovanie #obchodné reťazce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku