Ľan sa vracia, ľudia ho na poli nespoznali

, 03.08.2016 07:00
ľan, poľnohospodárstvo
Kvety ľanu. Autor:

Po tohtoročnej žatve vyvstane viac než kedykoľvek predtým otázka, aké plodiny vlastne pestovať, aby sa podnikanie na pôde oplatilo. Ukazuje sa, že pri zdecimovanej živočíšnej výrobe sa pestovanie obilnín ani pri bohatej úrode veľmi nevypláca.

Na koni sú podniky, ktoré majú pestrejšiu plodinovú štruktúru a pestujú rôzne špeciality. Môžu to byť aj obilniny alebo plodiny, ktoré takmer vymizli zo slovenských polí.,

Kedysi bol ľan úplne bežnou plodinou, dnes úplnou zriedkavosťou, a keď ho ľudia zbadajú, vôbec netušia, čo na poli rastie.
Eva Candráková, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Senecký farmár Zdenek Černay sa dal na pestovanie ľanu. Na túto plodinu poľnohospodári na Slovensku takmer zabudli. Keď na jar zakvitlo Černayovi ľanové pole lemujúce výpadovku zo Senca na diaľnicu, volali mu známi s otázkou, čo za plodinu to pestuje. Málokomu zišlo na um, že o rozvlnené modré more sa postaral svojimi drobnými nežnými kvietkami ľan.

„Kedysi bol ľan úplne bežnou plodinou, dnes úplnou zriedkavosťou, a keď ho ľudia zbadajú, vôbec netušia, čo na poli rastie,“ hovorí Eva Candráková z Katedry rastlinnej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Za úpadkom pestovania ľanu je podľa nej predovšetkým rozpad spracovateľského priemyslu.

Senecký farmár Zdenek Černay so semienkami...
Senecký farmár Zdenek Černay so semienkami ľanu. Úroda našla odberateľa v Taliansku. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

V Kežmarku ešte za socializmu fungoval Tatraľan, kde z ľanu tkali ľanové plátna. Po zatvorení fabriky nemali pestovatelia ľan komu predávať. Pred pár rokmi sa zdalo, že k oživeniu prispeje istý výrobca farieb na západnom Slovensku. Z ľanového oleja sa predsa vyrábajú dobre známe olejové fermeže. So zánikom spracovateľa olejnatých semien, ktorý mal zabezpečovať nákup pre výrobcu farbív, však padol aj tento zámer. Krach slovenského spracovateľského priemyslu tak postavil ľan, ale aj iné „malotonážne“ plodiny do roly outsiderov.

„Ak sa má poľnohospodárstvo postaviť na nohy, potrebuje nájsť odbyt na svoju produkciu. Buď ju dokážeme spracovať doma, alebo ak sme šikovní obchodníci, potom ju môžeme vyviezť,“ myslí si Candráková. Farmár Zdenek Černay nepestuje ľan naverímboha, ale našiel pre olejnaté semená odberateľa v zahraničí, až na Apeninskom polostrove. Lanská aj tohtoročná úroda mu ukázali, že orientácia na ľan olejný sa vyplatila.

Vlani pozberal senecký farmár 2,2 tony ľanových semien priemerne z hektára, tohto roku bola úroda vyššia, ľan mu dal úrodu 2,5 tony priemerne z hektára. Pri cene 400 eur za jednu tonu sú to celkom slušné príjmy, vyššie ako za potravinársku pšenicu pri šesťtonovej úrode, veď jej cena padla na 120 až 130 eur za tonu. A príjmy za ľan by mohli byť aj vyššie, lenže jeho cenu zrazili na svetových trhoch agilní ruskí a kazachstanskí pestovatelia. Ľan je po rokoch vítaným oživením slovenských polí. Plní funkciu fytosanitárnej rastliny, ktorá má na pôdu, kde sa často striedajú v hustom slede rovnaké plodiny, ozdravné účinky.

Pravda, pre Zdenka Černaya, ktorý pestuje aj cukrovú repu, zemiaky či cibuľu, ale aj repku a slnečnicu spolu s obilninami a osivovou kukuricou nie je správny osevný postup taký hlavolam, ako pre tých, čo točia na pôde len obilniny alebo olejniny. Skôr našiel ďalšiu plodinu, ktorá prispieva k rentabilnému hospodáreniu. Ľan má, pravdaže, svoje pestovateľské nuansy, ale skúsený poľnohospodár nemá problém s návratom tejto plodiny do chotára.

Ľanové pole.
Ľanové pole. Autor: SHUTTERSTOCK

"Pestovateľov, ktorí sa venujú pestovaniu ľanu, je minimum. Zakladateľ osivárskej spoločnosti Osivo Zvolen Rudolf Zajac hovorí, že osivo množia pre pestovateľov len na objednávku. A tí, keď ho dopestujú, ľan spravidla vyvážajú, pretože doma preň nenachádzajú uplatnenie. Zajac si myslí, že je najvyšší čas, aby sa komplexne posúdilo, čo pestovať do budúcna.

„Môžeme, samozrejme, zostať aj pri obilninách, ale dôležité je posunúť sa k pestovaniu špeciálnych cestovinárskych pšeníc a vôbec obilnín s vyššou pridanou hodnotou,“ upozorňuje Rudolf Zajac. Veď Podunajská nížina je predurčená na pestovanie špičkových potravinárskych obilnín. Takisto je na Slovensku dosť kvalitných druhov sladovníckeho jačmeňa. „Krajina má zaregistrovanú značku Levický slad, ale potenciál či už prírodný, odrodový nevieme stále náležite zhodnotiť,“ vraví Zajac a dodáva: „Ak majú poľnohospodári zarobiť viac peňazí, musia precíznejšie vyberať, čo budú pestovať, a najmä si poistiť pestovanie tých či oných produktov kontraktmi. Spoliehanie sa na to, že niečo zasejem a potom sa uvidí, nikam nevedie.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #obilniny #ľan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku