Súčasná štvorkoalícia Smeru, SNS, Mostu – Híd a Siete sa dohodla na novej 15-percentnej dani z dividend po tom, čo dlhé roky pretrvával odliv kapitálu z krajiny. Viac ako dve miliardy eur ročne odlievajú zo Slovenska firmy so zahraničnou účasťou a alarmujúce sú aj ďalšie štatistiky. Denník Pravda upozornil, že 30 slovenských boháčov má majetok ako štvrtina bežných zamestnancov v krajine. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj zase uviedla, že desať percent najbohatších Slovákov zarába takmer 6-násobne viac ako desať percent najchudobnejších ľudí v krajine. Vo svete zase platí, že polovica majetku na celej zemeguli patrí jednému percentu najbohatších ľudí.
Okrem dane z dividend si cez ďalšie odvody priplatia majetnejšie regulované finančné či energetické podniky a banky. Z platieb do daňových rajov sa strhne 35-percentná daň. Poplatok pri prvej registrácii auta s výkonom nad 254 kW bude 6¤308 eur, namiesto 2¤997 eur, a štát občanovi s mesačným príjmom nad 1,3-násobkom priemernej hrubej mzdy neprizná stavebnú prémiu 66,39 eura. „Príjmovú nerovnosť vláda prezentovanými opatreniami nevyrieši, len ju zmierni,“ hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
„Dôvodov, prečo riešiť súčasné priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými nielen na Slovensku, ale v celej Európe, každým dňom pribúda. Najväčšou hrozbou sú sociálne nepokoje a z nich prameniaca podpora extrémistických strán, ktoré len naoko ponúkajú dlhodobé riešenia problému,“ dodal analytik Tomčiak. Ako dopĺňa, na Slovensku roky príjmy strednej triedy stagnovali, zatiaľ čo tí skutočne bohatí bohatli podstatne rýchlejšie. V mnohých krajinách už stredná trieda takmer úplne zanikla. Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými pritom burcuje ľudí k nespokojnosti a následným demonštráciám a protestom.
Vláda chce pridať učiteľom, zdravotníkom, dôchodcom či podporiť mliekarov. Ubrať chce však napríklad Slovenskej akadémii vied, za čo si vyslúžila vlnu kritiky odbornej verejnosti. Vláda chce zrušiť zdravotné odvody z dividend, ktoré sú dnes na úrovni 14 percent. Namiesto nich by sa mala zaviesť 15-percentá daň. Vyššou daňou zaťaží hazard či tabak. V roku 2018 by mali priniesť všetky opatrenia do štátnej kasy dodatočných zhruba 178 miliónov eur. A to už po tom, čo rozpočet odľahčí pokles korporátnej dane o jedno percento na 21 percent a zrušia sa daňové licencie pre firmy.
Ako sa vláda presmerovaním tokov peňazí snaží riešiť aj príjmovú nerovnosť
Ako sa peniaze získajú
Foto: SHUTTERSTOCK
- nová 15-percentná daň z dividend – dividendy inkasujú najmä majitelia veľkých podnikov
- 35-percentná zrážková daň na platby do daňových rajov – väčší podnikatelia sa tam snažia skrývať svoje bohatstvo pred zdanením
- vyššie dane pre banky a regulované podniky – zachovanie osobitného odvodu pre veľké podniky (regulované odvetvia) a bankového odvodu na úrovni koeficientu, t. j. 0,2 %
- vyššia registračná daň za motorové vozidlá s vyšším výkonom – pri prvej registrácii auta s výkonom nad 254 kW sa poplatok zvyšuje z 2¤997 eur na 6¤308 eur
- štátnu stavebnú prémiu 66,39 eura dostane len občan s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy
- vyššie zdanenie hazardu a tabaku – škatuľka 20-kusových cigariet zdražie od 1. 1. 2017 o 10 až 20 centov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kam štát peniaze pošle
- Od septembra 2016 sa platy učiteľov zvýšia o 6 % a rovnako sa majú zvyšovať každoročne od januára 2018
- Dôchodky sa majú zvýšiť od januára 2017 o 8 eur mesačne
- Deficit verejných financií vstupujúci do dlhu má klesnúť z 2,97 % HDP v roku 2015 na 2,13 % v roku 2016 a následne k 1,3 % v roku 2017
- Daň z príjmov firiem klesne z 22 na 21 percent, daňové licencie sa majú v roku 2018 zrušiť
Niektorí analytici by však skôr ako zvyšovanie niektorých daní videli riešenie vo väčšom znižovaní odvodov. „S navrhovanými opatreniami vlády na príjmovej strane a deklarovanou snahou o zníženie príjmovej nerovnosti nevidím až taký veľký súvis. Šetriť sa dalo aj skôr, napríklad vlaňajší rok bol z pohľadu využitia dodatočných daňových príjmov premárnený, keďže sociálne balíčky nevyzerajú byť efektívny spôsob, ako znižovať príjmovú nerovnosť. Čo sa týka budúceho roku, radšej sa nemusela znižovať korporátna daň z 22 na 21 percent, ako by sa jej výpadok mal kompenzovať rádovo vyššími odvodmi pre vybrané odvetvia ekonomiky, ktoré budú teraz zaťažené výrazne viac ako zvyšok ekonomiky,“ komentuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Štát zdaní viac napríklad aj banky, ktoré však majú nadpriemerné zisky, keď za prvý polrok tohto roka zarobili 424 miliónov eur.
„Medzi daňovými opatreniami a príjmovou nerovnosťou neexistuje žiadny vzťah a vláda ho ani tak neprezentuje. Dalo by sa uvažovať o tom, ak by vláda zaviedla daň z dividend a o tú istú sumu zvýšila odpočítateľnú položku. Lenže vláda neplánuje znižovať dane pracujúcej mase. V skutočnosti vláda premení dodatočné daňové príjmy na betón, či viac zamestnancov vo verejnej správe,“ tvrdí ekonóm inštitútu Iness Radovan Ďurana. Minister financií Peter Kažimír (Smer) tvrdí, že novými návrhmi v daňovej oblasti reaguje na záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády. Niektoré body z vyhlásenia, ako napríklad zvýšenie limitu paušálnych výdavkov živnostníkov však v návrhu zatiaľ nie sú, keďže sa čaká na finálnu dohodu.
Za Dzurindových vlád a v Radičovej kabinete sa problém príjmovej nerovnosti príliš nerozoberal. Roky platila rovná daň z príjmu. Ficova vláda rovnú daň zrušila a zaviedla, že z príjmu nad 2¤919 eur mesačne platia fyzické osoby daň 25 percent a zvýšila sa tiež daň pre firmy z 19 na 23 percent, aby neskôr korporátnu postupne opäť znížila.
Podľa ekonóma Tomčiaka sa novým zdanením dividend prestanú zvýhodňovať finančné skupiny a zahraničné monopoly. „Súčasné nastavenie je predovšetkým zbytočne komplikované. Táto zložitosť brzdí rozvoj malých a stredných podnikov. Naopak, veľké firmy si dokážu najať kvalitných daňových poradcov a optimalizovať svoju daňovú povinnosť. Vláda takto značne podporuje nadnárodné firmy, ktoré potom doslova ničia konkurenciu v podobe menších firiem,“ konštatuje Tomčiak. Podľa Ďuranu plánovaná daň z dividend zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Daň z dividend je však aj v iných krajinách, ktoré majú drahšiu pracovnú silu, ako je tá na Slovensku.
Prioritou by v tomto čase podľa viacerých analytikov mala byť aj podpora veľkých investičných projektov v doprave. „Veľké dopravné infraštruktúrne investície potrebuje Slovensko ako soľ. Vláda by pri súčasných podmienkach na finančných trhoch a rekordne lacných zdrojoch mala stlačiť plyn výstavby až na podlahu aj za cenu rastu zadlženia. Z tohto uhla pohľadu sa prikláňam aj k investičnej výnimke zo zákona o dlhovej brzde,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Podľa neho je tiež plánované zoškrtanie stavebnej prémie dobrým krokom. „Ideálne by bolo, aby štát škrtal na strane výdavkov a nefinancoval priority prostredníctvom zvyšovania daní. Zoškrtanie respektíve úplné zrušenie stavebných prémii a bonifikácii hypoték považujem za správnu vec. Je neférové, ak sa všetci daňoví poplatníci skladajú na bývanie určitej skupiny ľudí. Inak povedané, čím menej prerozdeľovania cez štátny rozpočet, tým lepšie pre ekonomiku,“ myslí si Pánis.