Nielen letných, málo bude aj jesenných a zimných. Ovocinári rátajú len so 40-percentnou úrodou. Mizernej úrode zodpovedajú aj ceny. V sadoch, kde bývalo ovocie najlacnejšie, sa predáva o tretinu drahšie ako pred rokom.
Za vysokou neúrodou sú aprílové mrazy. Na konci mesiaca zaskočil ovocinárov nezvyčajne chladný arktický vzduch, keď miestami klesla teplota až k mínus deviatim stupňom Celzia. Mráz, ktorý spálil rozkvitnuté ovocné stromy alebo malé plôdiky, teraz vystavuje účet nielen ovocinárom v podobe nižších tržieb za zvyšky úrody, ale aj spotrebiteľom. Tí si musia za slovenské ovocie priplatiť.
Kým ešte pred rokom sa dali broskyne na zaváranie kúpiť po 60 centov za kilogram, teraz výrazne zdraželi. V lepšom prípade sa dajú kúpiť po 70 centov, ale to ide o ovocie súce skôr na výrobu džemov. Kvalitné broskyne stoja jedno celé euro, ba niekde sa predávajú aj po 1,20 až 1,50 eura za kilogram.
„Aj ovocie, ktoré je na strome zelené či nezrelé, je už predané.“ Toto konštatovanie Mariána Vargu, predsedu Ovocinárskej únie, najlepšie vystihuje tohtoročnú presilu dopytu nad ponukou. Nedostatok vyhnal ceny hore a ľudia si môžu pomôcť len tak, že pozorne sledujú ponuku v obchodných reťazcoch. Tie z času na čas urobia akciu aj na broskyne. Jeden z reťazcov teraz znížil ceny španielskych broskýň z 1,59 eura na 0,99 eura. Včera krátko popoludní už zostali v ponuke len dve debničky s prebratými rozmliaždenými plodmi.
Slovenské ovocie má síce rad predností pred dovážaným, keď ho predstihuje čerstvosťou, väčšou aromatikou a šťavnatosťou broskýň, ale vysoký deficit možno prekryť len dovozmi. Bude to jeden z najhorších ovocinárskych rokov, aké Slovensko zažilo. Naposledy narobilo počasie veľké škody v roku 2007, teraz budú, zdá sa, ešte väčšie. Ovocinárom totiž neúmerne klesá položka príjmov, ale položka nákladov je rovnaká ako v úrodnom roku.
„O stromy sa musíme starať tak, ako keby rodili,“ hovorí Viliam Zsidek, ovocinár zo Sv. Petra, ktorý vlani predal novozámockej konzervárni Novofruct vyše 200 ton broskýň, ale tohto roku má v ponuke 20 ton. Príjmy sa mi scvrknú na desatinu, ale stromy treba striekať a teraz je na rade letný rez. „Musíme ho urobiť, lebo práve on rozhoduje o budúcoročnej úrode,“ hovorí Viliam Zsidek.
Mnohé z ovocinárskych firiem prešli na úsporný režim. Obmedzujú vstupy, ale ako vraví Marián Varga, takéto úspory nikam nevedú, len k stagnácii a budúcemu úpadku. Majitelia viacerých ovocinárskych firiem sondujú, že svoj podnik predajú, alebo hľadajú investorov, ktorí by im umožnili prežiť najťažšie časy.
Aprílové mrazy napáchali podľa Ovocinárskej únie škody na úrode ovocia za 15, 8 milióna eur. Obrovské škody utrpeli aj českí, maďarskí a rakúski ovocinári. Vlády v susedných krajinách už začali farmárom škody nahrádzať. Napríklad Rakúšania vyplatili ovocinárom odškodné 4-tisíc eur za hektár jadrovín a 6-tisíc eur za hektár kôstkovín. Odškodňovať sa chystá aj Slovensko.
„Máme prísľub, že v jeseni by sme mali dostať nejaké peniaze. Keby prišla pomoc aspoň v hodnote jednej tretiny škôd, pomohlo by to čiastočne vyrovnať obrovský prepad príjmov,“ želá si za všetkých ovocinárov Marián Varga.
Predchádzajúca vláda prišla s ambicióznym programom obnovy ovocinárstva, ktoré malo vytvoriť 4 500 pracovných príležitostí. Veľa sa z tohto rozvojového zámeru nezrealizovalo. Teraz podniky prechádzajú na núdzový havarijný režim. Ľahšie by sa prekonával, keby sa ovocinárske podniky aj s podporou štátu poisťovali proti škodám. Tento hriešne zanedbaný program sa však ešte len pripravuje. Jarné mrazy pritom s väčšou či menšou pravidelnosťou oberajú ovocinárov o úrodu. Zdá sa, akoby sme boli nepoučiteľní a skôr hľadáme výhovorky, prečo sa to či ono nedá urobiť, než efektívne pomôcť. Revitalizácia poškodených sadov by prebehla rýchlejšie, keby ovocinári mali k dispozícii aj zdroje z poisťovní, a nielen náhradu, ktorú sa im chystá poskytnúť štát.