Záujem o žltý kov, ako sa zlatu často hovorí, sa zvyšoval hlavne medzi fondmi ETF. Nákupy zlatých šperkov sa znížili, menší záujem mali najmä Číňania a Indovia, ktorí sú najväčšími spotrebiteľmi zlata na svete.
Celkový dopyt po zlate v prvej polovici roka dosiahol 2335 ton, čo predstavuje medziročný nárast o 15 percent a druhý najvyšší takýto údaj v histórii.
Za nárastom v druhom kvartáli sú okrem iného investície od fondov ETF. Tie sa zvýšili na 237 ton. Pred rokom sa záujem ETF o zlato znižoval.
„Expanzia záporných úrokových sadzieb mala na trh so zlatom dvojaký dopad – jednak to zvyšuje ďalšiu neistotu a naopak znižuje náklady ušlej príležitosti pre investície do zlata,“ citovala agentúra Reuters Alistaira Hewitta z WGC. Tretím faktorom je podľa neho spomaľujúce tempo amerických úrokových sadzieb a slabší dolár.
Zlato ale podľa Hewitta ovplyvnilo aj rozhodnutie Británie vystúpiť z Európskej únie, čo zvýšilo nervozitu na finančných trhoch.
Vyšší dopyt po zlate spôsobil, že cena kovu sa počas polroka zvýšila asi o štvrtinu. To je najväčší percentuálny nárast za viac ako 35 rokov.
Prudký rast cien ale ovplyvnil celkové zloženie dopytu. Investori, ktorí nákupom zlata chcú rozložiť investičné riziko, vytlačili tradične silné nákupy šperkov, a vôbec prvýkrát sa tak v prvom polroku stali najväčším jednotlivým komponentom v celkovom mixe záujemcov o zlato.
O zlato ako drahý kov okrem domácností a investorov majú záujem aj technologické firmy, ktoré ho využívajú v elektronike či v stomatológii, ale aj centrálne banky a ďalšie inštitúcie.