Miliardárov pribúda, nerovnosť sa zväčšuje

Aj napriek horlivým vyhláseniam európskych lídrov, že príjmovú nerovnosť medzi ľuďmi budú radikálne znižovať, opak sa ukazuje ako pravda. Bohatí bohatnú a chudobní stále nemajú viac.

(typo - nepouzivat v orise) peniaze, euro, eurá, bankovky, mince, úver, hypotéka, splátka
Ilustračné foto
Autor:

Najnovšie údaje z prieskumu spoločnosti Wealth-X Billionaire Census poukazujú na to, že aktuálne má svet 2 473 dolárových miliardárov, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Dohromady držia majetok vo výške 7,7 bilióna dolárov. Ide o 5,4-percentný medziročný nárast. O štyri roky má podľa analytikov pribudnúť ďalších vyše 400 nových miliardárov.

Prekvapením je, že Európa má viac miliardárov ako USA. Kým v Európe žije 806 miliardárov, v Severnej Amerike je ich o vyše 200 menej. Keď naposledy Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) porovnávala príjmové rozdiely na Slovensku, vyšlo jej, že desať percent najbohatších Slovákov zarába takmer šesťnásobne viac ako desať percent najchudobnejších. Vlani žilo u nás pod hranicou chudoby až 640-tisíc ľudí.

„V mnohých krajinách EÚ možno pozorovať, že stredná trieda stagnuje, resp. sociálny status mnohých ľudí sa za ostatné roky skôr prepadával, ako sa zvyšoval. Prísľub kontinuálneho nárastu sociálnej mobility už nie je aktuálny. Vo väčšine európskych spoločností sme svedkami skôr narastajúceho počtu chudobnej skupiny obyvateľstva, a na druhej strane ešte väčšieho nárastu majetku bohatých ľudí. Zlyháva totiž systém ako taký. Zlyháva kapitalizmus,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham University vo Veľkej Británii. Ten poukazuje na to, že reálny život bežných ľudí nie sú štatistiky a ekonomické tabuľky, ktoré vo viacerých ukazovateľoch hovoria o vyššom ekonomickom raste, náraste počtu pracovných miest či zvyšovaní platov.

„Aj napriek tomu, že sa aj u nízkopríjmových zamestnancoch môže zdať, že sa majú ekonomicky o čosi lepšie ako generácie chudobnejších a nezamestnaných v minulých rokoch, narastajúci počet psychických a fyzických chorôb u ľudí, ako aj alkoholizmus hovoria čosi iné. Títo ľudia sú nešťastnejší a vylúčení zo súčasnej na úspech orientovanej a materialistickej spoločnosti,“ dodáva Schweiger. Tvrdí, že rozvoj globálnych ekonomických vzťahov, a teda globálny pokrok liberálneho kapitalizmu od konca studenej vojny, ukázal, že nepriniesol lepšiu ekonomickú stabilitu a vyššiu životnú úroveň pre bežných ľudí vo svete. O tom sa podľa neho ľudia presvedčili pri globálnej finančnej kríze na prelome rokov 2008–2009. Podľa ekonóma má kapitalizmus hlboké dedičné chyby, zo všetkého najviac tendenciu podporovať hospodársky rast cez neúnavnú chamtivosť jednotlivca.

Veľké regionálne rozdiely

Slovensko je podľa posledných údajov štatistického úradu Eurostat z roku 2014 v ukazovateli príjmovej nerovnosti na úrovni 0,26 percenta. Príjmová nerovnosť je vyjadrená Giniho koeficientom, ktorý vyjadruje rozdiel medzi skutočným rozdelením príjmov v spoločnosti a absolútne rovným rozdelením, pri ktorom majú všetci jednotlivci rovnaký príjem. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 1, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 1 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku.

Príjmové rozdiely sú na Slovensku veľké

  • Podľa OECD bola na Slovensku podľa posledných údajov z roku 2012 príjmová chudoba na úrovni 8,5 percenta. Priemer krajín OECD bol 11,2 percenta. Príjmová chudoba predstavuje v tomto prípade tú časť populácie, ktorej príjem je o viac ako polovicu nižší ako priemerný hrubý plat v národnom hospodárstve. A to po odrátaní daní, odvodov a výdavkov na bývanie.
  • V rebríčku OECD vedie Slovensko v najväčších príjmových rozdieloch medzi jednotlivými regiónmi v krajine. Druhá je Austrália a za ňou Mexiko.
  • Príjmová nerovnosť podľa Medzinárodného menového fondu vytvára nestabilné podmienky v hospodárstve, môže spôsobiť náhle spomalenie rastu HDP, resp. rast nebude udržateľný
  • prerozdelenie bohatstva pomocou vyšších daní môže podľa MMF znížiť nerovnosť a posilniť rast a dĺžku rastových cyklov a má podľa štúdie nulový dosah na rast HDP. Zmysel má vtedy, ak prerozdelenie príjmov nie je príliš rozsiahle

    Zdroj: OECD, MMF

Podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) z roku 2012 dosiahlo Slovensko v Gini koeficiente úroveň 0,25 percenta. Priemer 34 krajín OECD je 0,32 percenta. Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, no v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti. Problémom však je, že kým Bratislava je šiestym najbohatším regiónom v Európe, západné Slovensko bez hlavného mesta sa radí až na 239. priečku. Krajina má aj hladové doliny, kde dosahuje priemerná nezamestnanosť aj vyše 20 percent.

Veľa sľubov, málo skutkov

Podľa štúdie Boston Consulting Group (BCG) bol majetok najbohatších ľudí sveta vrátane dolárových miliardárov za vlaňajšok v astronomickej hodnote 168 biliónov dolárov. Na porovnanie, je to 10-násobne vyššia suma, akú za rok vyprodukuje najväčšia ekonomika sveta – USA. Autori štúdie svetového bohatstva upozorňujú, že ak „najmä nadnárodné firmy po celom svete nezačnú platiť spravodlivý podiel daní a nebudú investovať do kvalitných a lepšie ohodnotených pracovných miest, príjmové nerovnosti budú naďalej vážnym problémom pre spoločnosť,“ uviedli autori. Aj keď politici roky sľubujú, že „zatočia“ s presunom ziskov nadnárodných firiem do daňových rajov a skoncujú s daňovými podvodníkmi, prijmú opatrenia na zastavenie korupcie a klientelizmu a zlepšia podmienky pre bežných ľudí, len málo z toho sa prejavilo v reálnych činoch. Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschop­nosť. Túto situáciu využívajú čoraz častejšie extrémisti a s ich popularitou rastú aj bezpečnostné riziká v podobe vnútroštátnych či medzinárodných konfliktov.

Bohatí sa navyše podľa údajov spoločnosti Wealth-X Billionaire Census pre aktuálnu situáciu vo svete obávajú investovať. Wealth-X Billionaire Census uvádza, že svetoví dolároví miliardári držia v hotovosti vyše 1,7 bilióna dolárov, čo je najviac od začiatku meraní v roku 2010. „Rast rizík pre globálnu ekonomiku donútil miliardárov, aby držali až 22,2 percenta svojich aktív v hotovosti. Dokopy svetoví miliardári držia hotovosť veľkosti brazílskeho hrubého domáceho produktu. Najmä čoraz viac Američanov zvažuje odklon smerom k hotovosti z dôvodu neistoty a obáv v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami. Ako však história ukázala, aj napriek turbulenciám na finančných trhoch je hotovosť z dlhodobého hľadiska tou najmenej lukratívnou formou pre zhodnotenie majetku,“ uviedli analytici J&T Banky.

Čítajte viac

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Ukrajina, vojaci

Na východe Ukrajiny zahynul pozorovateľ OBSE

23.04.2017 13:31

Pozorovateľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) prišiel o život na východe Ukrajiny.

trump

NYT: Trump spolieha na rady neoficiálnych poradcov

23.04.2017 13:22

Americký prezident Donald Trump má okrem svojho bezprostredného politického tímu ešte neoficiálnu skupinu poradcov, z ktorých mnohí žiadajú o konzultáciu najmenej raz týždenne.

hasiči, požiar, Kalifornia, pád lietadla, dom

Taliansky 7-ročný chlapec, ktorého rodičia vyhodili z horiaceho domu, zomrel

23.04.2017 12:46

Chlapca vyhodili rodičia z okna druhého poschodia v zúfalej snahe zachrániť ho pred požiarom.

bratislavsky hrad

Slovák žijúci v Paríži: Francúzsko ide dole vodou

23.04.2017 12:00

"Vo Francúzsku to ide dole vodou," hovorí Igor pôvodom z Bratislavy, ktorý pôsobí v Paríži niekoľko rokov ako architekt.