Dlho nebude môcť s ňou nikto súperiť. Bola viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ale mala aj najvyššiu pozíciu v Európskej hospodárskej komisii OSN.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Veda vydalo gigantickú prácu Brigity Schmögnerovej Kniha o vládnutí. Má takmer 1 100 strán! Detailne približuje zmeny v slovenskej ekonomike po roku 1998. V tom čase boli slovenské banky vlastnené štátom na pokraji krachu. Všetky tri – Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka boli na tom zle. Na ich hospodárení sa podpísali úvery poskytnuté pred rokom 1990, ale aj pôžičky, ktorými sa predchádzajúca vláda snažila udržať časť priemyslu pri živote či poskytla ich firmám privatizujúcim niekdajšie štátne podniky. Ekonomika sa nedá oklamať. Raz príde zúčtovanie. Prišlo v roku 1998. V bankách len mínusy. Ministerstvo financií vtedy prišlo s projektom ozdravenia bánk kontrolovaných štátom.
Brigita Schmögnerová ako ministerka, ale aj štátni tajomníci Viliam Vaškovič a Vladimír Podstránsky vymysleli, ako to urobiť tak, aby slovenská ekonomika mala z toho prospech. Monografia presne približuje to, ako sa to robilo. Vychádza z nespočetného množstva dokladov. Kniha je najmä o faktoch. Doteraz nikto zo slovenských ekonómov tak presne neopísal reálne procesy, ktoré sa udiali v tom čase v bankovom sektore a vo verejných financiách.
Ozdravenie bánk
Ako sa vyriešil problém chorých slovenských bánk? Veľmi jednoducho. Nesplatené úvery boli vybrané z bánk. Diera v bankách sa nahradila novými peniazmi, ktoré poskytol štát. Často vtedy zaznievalo, že banky by sme mali predať za jedno euro a nech ich sprevádzkujú noví majitelia… Absolútny blud. Každý investor kupuje len zdravý podnik, ktorý môže v dohľadnom čase prinášať zisk.
Preto sa banky ozdravili a predali. Prečo si ich neponechal štát? Z jednoduchého dôvodu. Keď ich v minulosti vlastnil, poskytovali úvery politickým kamarátom. Nesplácali ich. Bol to politický hazard. Štát sa rozhodol, že končí s politickými kamarátstvami v ekonomike. Pretrhla sa väzba medzi bankami, politikmi a podnikmi. Dnes sú banky na Slovensku jednými z najzdravších v Európskej únii vďaka politickej vôli, ktorú stelesňovali Brigita Schmögnerová a vláda Mikuláša Dzurindu.
Rozpočet
Druhou oblasťou fungovania slovenskej ekonomiky, na ktorej sa niekdajšia ministerka financií najviac podpísala, bol štátny rozpočet, alebo ak chcete, verejné financie. Sú to peniaze nás všetkých. Spoločne sa skladáme, aby sme spolu žili. Aby každý vedel, čo je to štátny rozpočet, ministerstvo financií vydalo niekoľko publikácií, ktoré v stručnej podobe prinášali základné údaje o ňom. Dnes tieto publikácie chýbajú… To je samozrejme len ilustrácia, ktorá však hovorí, že vtedajší tím ministerky chcel, aby boli verejné financie zrozumiteľné každému a aby boli priehľadné.
Ministerstvo financií zostavovalo kedysi štátny rozpočet na jeden rok. Ten má príjmy, teda to, čo občania doň zaplatia, ale aj výdavky, teda to, čo rozpočet zaplatí verejnosti, alebo ak chcete, občanom. Preto existuje pojem verejné financie. Videnie rozpočtu ako krok vpred len o rok sa nahradilo rozpočtovým programovaním. Vysvetlime si význam slova program. Predstavme si, že chceme, aby sa na Slovensku vybudovali pieskoviská pre deti. Za rok ich nemôžeme vybudovať v každom meste. Preto si vymyslíme program. Na jeho uskutočnenie nestačia peniaze, ktoré má rozpočet na jeden rok, ale na niekoľko rokov. Pri rozpočtovom programovaní môžeme odhadnúť, koľko rokov bude trvať vybudovanie pieskovísk v každej obci, a teda aj to, koľko peňazí na to minieme ročne.
Ako to bolo
Na prelome tisícročí ministerstvo financií prišlo so strednodobým finančným výhľadom. Ten mal v sebe zakomponované programovanie a prognózovanie. Preto aj dnes ministerstvo žije z poznatkov a praxe, ktorých autormi boli spolupracovníci Brigity Schmögnerovej. Zanechali po sebe dobrú prácu. Poznatky jej tímu sa šíria v rôznych krajinách strednej a východnej Európy. Nie je to náhoda. Mnohí renomovaní svetoví ekonómovia považujú reformy vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002 za najúspešnejšie, najmä reformy ekonomického jadra vlády, ktoré spoločne vytvárali Ivan Mikloš s Brigitou Schmögnerovou.
V publikácii je aj autorkin výklad udalostí, ktoré viedli k rozpadu Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ale aj k vývoju iných politických procesov. Môžeme predpokladať, že nie každý z účastníkov diania má na túto tému rovnaký pohľad ako autorka knihy.
Z oblasti menších výhrad sa dá všimnúť, že chýbajú tabuľky štatistických údajov, ktoré by plasticky ilustrovali zaujímavý text.
Napriek tomu si kniha Brigity Schmögnerovej zaslúži veľký obdiv, nielen pre množstvo strán, ale najmä preto, že ministerka v nej spracovala neskutočne veľa materiálov. A tak sa nevyhneme jednoduchému tvrdeniu: knihu by si mal prečítať každý, kto študuje ekonómiu a chce poznať najnovšiu ekonomickú históriu Slovenska. Mala by sa dostať medzi predpísanú literatúru vysokoškolského štúdia ekonómie, aby študent a ktokoľvek iný vedel, ako to bolo a prečo je Slovensko na tom celkom dobre.
Brigita Schmögnerová
Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.
Vysokoškolská učiteľka (1971 – 1975).
Vedecká pracovníčka Ekonomického ústavu SAV (1975 – 1993).
Vedúca oddelenia hospodárskej politiky Kancelárie prezidenta SR (1993 – 1994).
Podpredsedníčka vlády (1994).
Poslankyňa NR SR (1994 – 1998).
Ministerka financií (1998 – 2002).
Výkonná riaditeľka Európskej komisie pre ekonomický rozvoj OSN (2002 – 2005).
Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (2005 – 2010).