Vláda včera prijala zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorým vzniká povinnosť osobám, ktoré sa o verejné zdroje, vrátane eurofondov, uchádzajú, zapísať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až po konečného užívateľa výhod. Týkať sa to má jednak právnických, ale aj fyzických osôb. Odborníci zmeny vítajú, keďže korupcia sa často označuje ako rakovina krajiny.
Verejný sektor nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách čelí v posledných rokoch veľkým korupčným tlakom. Korupčné správanie ľudí zo svetovej ekonomiky odčerpáva zhruba 1,5 až 2 bilióny dolárov. A to vo forme podplácania a nákladov, ktoré plynú zo spomaleného hospodárskeho rastu, straty daňových príjmov a z pretrvávajúcej chudoby. „Kým priame ekonomické náklady korupcie sú dobre známe, nepriame náklady by mohli byť ešte podstatnejšie a viac oslabujúce,“ uviedla nedávno podľa agentúry Reuters šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. „Korupcia má širšie škodlivé účinky na spoločnosť. Podrýva dôveru vo vládu a narúša etické štandardy obyvateľov,“ dodala.
Odborníci upozorňujú, že novým registrom, s ktorým prišla Žitňanská, sa bude dať na Slovensku predísť kauzám ako mýtny tender, piešťanské CT či emisnej kauze, kde došlo k uskutočneniu platieb, resp. poskytnutiu nepeňažných plnení zo strany štátu spoločnostiam, ktorých skutočná vlastnícka štruktúra nebola verejnosti známa. Keby bola, je podozrenie, že by k týmto obchodom pre konflikt záujmov či pre iné dôvody ani nemohlo dôjsť. „Chceme dosiahnuť stav, aby všade tam, kde štát prichádza do vzťahu so súkromným sektorom, bude musieť súkromný sektor odkryť svojho konečného užívateľa výhod. To by tejto firme mala garantovať kvalifikovaná osoba, ktorá spolupodpíše samotný návrh do registra,“ vysvetlila Žitňanská.
Hrozia vysoké pokuty
Ak sa aj preukáže, že firma čerpajúca štátne peniaze pri vlastníckej štruktúre nahlásila do registra nepravdivé informácie, štát bude musieť zmluvu s danou firmou skončiť. Sankciám za zápis nepravdivých údajov do registra ako peňažný trest, zákaz činnosti či teoreticky až strata licencie bude čeliť aj osoba, ktorá bude podľa zákona zodpovedná za zápis. „Osoba, ktorá podá návrh na zapísanie údajov do registra, bude za proces a správnosť údajov tiež zodpovedať,“ povedala Žitňanská, Pôjde napríklad o advokáta, notára, banku, daňového poradcu či audítora. Peňažné pokuty budú v rozmedzí od 10-tisíc až do milióna eur. Štatutár partnera verejného sektora môže dostať pokutu do 100-tisíc eur.
Spoločnosť, ktorá o konečných užívateľoch klamala a stavia napríklad diaľnicu, môže dostať až takú vysokú pokutu, že jej zo zákazky zostane iba na pokrytie priamych nákladov. Celý zisk zo zákazky jej bude odňatý. „Ak napríklad firma sľúbila úradníkovi u obstarávateľa 20-percentnú províziu, ktorú mu vyplatí cez svojho akcionára, teda schránkovú firmu, a o túto sumu navýšila cenu diela, keď sa toto zistí, príde nielen o zmluvu, ale aj o toto umelé predraženie,“ vysvetlil Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Nevydarený prvý pokus
Druhá Ficova vláda ešte koncom minulého roka zaviedla register konečných užívateľov výhod, ktorý je pod patronátom Úradu pre verejné obstarávanie. Zo známych firiem sú v registri zapísané aj také spoločnosti ako Doprastav, Váhostav, TSS Grade z oblasti stavebníctva, Medical Group z oblasti zdravotníctva a tiež firma z oblasti informatizácie, ktorá bola spájaná s exministrom dopravy Jánom Počiatkom (Smer). Úrad pre verejné obstarávanie tieto a ďalšie spoločnosti zapísal do registra bez akéhokoľvek detailnejšieho preverovania ich pozadia či vyžiadania, a to už za pár dní. Zároveň sa z registra verejnosť nedozvie, aká je vlastnícka štruktúra a kto koľko vlastní. Nový register bude verejný a kontrolovateľný. Podnet na kontrolu údajov bude môcť podať ktokoľvek, pričom kontrolnú funkciu bude plniť registrový súd v Žiline, ktorý bude nový register viesť.