Foto: SITA, Martin Havran
Dôvodom záujmu politikov nebola rekordná úroda obilnín, ale neružový stav chlebového odvetvia. Prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) a predseda vlády Robert Fico (Smer) včera poľnohospodárom a potravinárom sľúbili, že v neľahkej situácii sa im štát neotočí chrbtom.
Jadro obilninárskeho problému je v štruktúre slovenského poľnohospodárstva. Všimol si to aj premiér Fico, ktorý sa v predvečer otvorenia výstavy stretol s prezidentom Kiskom. Zhodli sa, že poľnohospodárstvo, vidiek, kde žije viac ako polovica obyvateľstva Slovenska, si zaslúži mimoriadnu pozornosť.
Kľúčové je, ako oživiť poľnohospodárstvo a dať cezeň ľuďom na vidieku šancu nie vegetovať, ale prosperovať. Slovensko má jednu z najnižších zamestnaností v poľnohospodárstve, len dve percentá, pričom priemer Európskej únie je takmer päť percent, v Poľsku, ktoré sa stalo východoeurópskym potravinovým tigrom, dáva hospodárenie na pôde prácu dokonca desiatim percentám ľudí. Musíme zmeniť veci a vrátiť na vidiek ľuďom pocit zmysluplnosti života, zhodli sa Kiska, Danko aj Fico.
Neuspokojivé zastúpenie slovenských potravín na pultoch obchodov by mala zmeniť legislatíva. Danko ohlásil, že na stole je návrh zákona, ktorý "tvrdou rukou zasiahne proti obchodným reťazcom, ktoré nekalými obchodnými praktikami deptajú dodávateľov potravín“. K rozumu ich majú priviesť odvody, ktoré budú veľké siete odvádzať do štátneho rozpočtu.
Prezident Kiska ocenil vládu za pomoc krvácajúcim mliečnym farmám. Tento krok si cenia aj poľnohospodári. "Nebyť zásahu vlády, došlo by k vyvraždeniu základného stáda, a už by ho nikto nenahradil v najbližších desiatich rokoch,“ povedal v tejto súvislosti Miroslav Šebek, šéf spoločnosti Slovenské biologické služby, ktorá na Agrokomplexe demonštruje potenciál slovenských mliečnych fariem.
To, na čo poľnohospodári najviac čakajú, však nie sú vládne milodary, ktoré hoja rany v extrémnych situáciách. "Potrebujeme viac systému a poriadku do každodenného hospodárskeho života,“ želal si farmár Ján Jelen z Novej Dediny. Pšenica mu tohto roku sypala vyše osem ton priemerne z hektára. Jeho kolega Karol Motyka, predseda PD Šenkvice, túži po navodení rovnováhy medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou.
"Sústredíme sa na dve veci,“ povedal v tejto súvislosti premiér Robert Fico. "Jednak sa pozrieme na štruktúru odbytu a budeme podporovať živočíšnu výrobu na báze slovenských krmív,“ určil smerovanie národnej poľnohospodárskej politiky Fico.
"Všetko sa, a nielen pri obilninách, ale pri nich najmä, začína a končí tým, že nemáme zvieratá, ktoré by ich premenili na mlieko, mäso a vajcia. Od oživenia živočíšnej výroby treba začať zmenu,“ povedal námestník riaditeľa pre výskum a šľachtenie v spoločnosti Selekt Tibor Roháčik. Dodal, že "ak má za vlaňajšok Slovensko pasívne obchodné saldo v hodnote 1,1 miliardy eur, potom aj preto, lebo 800 možno až 900 miliónmi eur sa na ňom podieľajú produkty, ktoré nie že môžeme, ale musíme vyprodukovať sami, veď sme to v minulosti vedeli“.
Tohtoročný Agrokomplex vojde do histórie výstavy tým, že najvyšší predstavitelia štátu sa demonštratívne prihlásili k obnove potravinovej sebestačnosti. Pred ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou (nominantka SNS) stojí úloha, ako nastolené požiadavky pretaviť do praxe. Od hasenia požiaru treba prejsť k systémovým opatreniam. Z tridsaťtri miliónov eur, ktoré vláda posiela poľnohospodárom, je už väčšina na účte adresátov.
Teraz sa žiada naprieč celým odvetvím, nielen v mlieku či obilí, prejsť k systémovým opatreniam. A tie, buďme na to pripravení, neprinesú zvrat z noci na ráno. Rozvrat trval príliš dlho. Na druhej strane špičkové poľnohospodárske technológie, výkonné odrody rastlín a plemien zvierat, ktoré sa na Agrokomplexe vystavujú, umožňujú pri zjednotení síl, ktoré demonštrovali politici, skrátiť obnovu na čo najkratší možný čas.
Žatva ukázala slabiny
Keby slovenské poľnohospodárstvo prosperovalo, bola by tohtoročná žatva dôvodom na mimoriadne oslavy. Mnohé podniky hlásia historické výnosy pšenice, priam "nebeské“ úrody repky, ale speňažovanie zrnovín je mizerné. Aj preto, že svet, najmä USA, Rusko a Ukrajina, hlási nemenej dobré úrody. Pod tlakom bohatej ponuky cena klesá. Slovensko, ktoré má prázdne farmy ošípaných, hydiny a čoraz viac aj dobytka, bude musieť až polovicu z tohtoročnej úrody obilia vyviezť. Väčšinu skôr za nízke ako vyššie ceny, pretože dažde "rozriedili“ kvalitu potravinárskej pšenice.