Matečná: Mlieko zamestnáva tak ako U.S. Steel či Tesco

, 23.08.2016 09:00
10-11matecna
Musíme konečne zvýšiť spotrebu mliečnych výrobkov, tvrdí ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Autor:

Poľnohospodárstvo hýbe spoločnosťou viac ako inokedy. Nie pre nedostatok potravín, ale preto, že v ponuke čoraz viac prevládajú výrobky z dovozu. Farmy na vidieku pritom pustnú, ľudia, ktorí by mohli chovať dobytok, pestovať ovocie a zeleninu, nemajú prácu.

To, že situácia je vážna, dokresľujú prejavy prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra pri otvorení výstavy Agrokomplex. Zhodli sa na nevyhnutnosti obnoviť potravinovú sebestačnosť. "Slovensko ju môže a musí dosiahnuť, je to v našom životnom záujme. Spotrebitelia sú kľúčoví spoluhráči pri oživení sebestačnosti,“ povedala pre Pravdu ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Keď ste prišli do úradu, otriasala poľnohospodárstvom mliečna kríza, aká tu ešte nebola. Dostávate veci pod kontrolu?
Myslím, že áno. Väčšina mliečnych fariem už dostala na účty mimoriadnu finančnú výpomoc. Usilujeme sa konať rýchlo, ako to len ide. Správnosť kurzu potvrdzujú spätné reakcie od chovateľov. Oceňujú, že sme prihliadli na ekonomické a reprodukčné parametre chovov, z krízy musíme vyjsť posilnení. Ľudia sa ma často pýtajú, prečo tak záleží na udržaní výroby mlieka? Pretože práve ona garantuje najväčšiu zamestnanosť v celom sektore. Ide zhruba o desaťtisíc pracovných miest, čo je porovnateľné s U.S. Steelom, Tescom či Volkswagenom. Mlieko je viacrozmerný produkt, vysielajúci množstvo rozvojových impulzov, od neho závisí osobná i spoločenská prosperita.

V akom zmysle?
Musíme konečne zvýšiť spotrebu mliečnych výrobkov, čerstvých predovšetkým. Čerstvé, rovná sa živé, organizmu najprospešnejšie. Preto potrebujeme mlieko a jogurty najmä pre deti, ale aj staršiu populáciu z našich a nie cudzích fariem a mliekarní. Sú čerstvé, lebo sú najbližšie a vyjadrujú našu chuť. Mlieko je kľúčom k obrobenej krajine, spája sa s ním aj to, čo väčšina ľudia nevidí, udržanie úrodnosti pôdy. Preto tých 33 miliónov eur vynaložila vláda dobre a správne.

Končí sa žatva. Hovorí sa o rekordných úrodách, ale s trpkosťou na perách. Prečo?
Tohtoročná žatva v plnej nahote ukázala problémy, ktoré sa zbierali roky, a bohatá úroda iba podčiarkla naše slabiny. Máme mimoriadne oslabenú produkciu mäsa a mlieka, kde sa míňala väčšina obilnín. V živočíšnej výrobe ich nemá kto skonzumovať, musíme ich vyviezť a dovezieme mäso zvonku. To nie je trvale udržateľný stav. Navyše nezvládame obchod s obilninami, ale nielen s nimi, tak ako si vyžaduje začlenenie Slovenska do globálneho trhu s agrokomoditami.

Ako sa dostať zo slepej uličky?
Ak sa má situácia zmeniť, treba reštrukturalizovať poľnohospodársku výrobu. Podnet na to dá oživenie živočíšnej výroby, čo otvorí dvere pestrejšej, na plodiny bohatšej rastlinnej výrobe, ako máme v súčasnosti. Tadiaľ vedie cesta, ako si poradiť s nadprodukciou obilia. A na druhej strane je tu rad prehliadaných dobre obchodovateľných plodín. Počas jedného zo žatevných stretnutí mi istá agronómka z východného Slovenska povedala, že pozorne sleduje dianie na trhoch. Začala pestovať hrach a dobre ho speňažila. Potrebujeme, aby takto pružne vyhľadávala plodiny, po ktorých je dopyt, väčšina pestovateľov.

Na odporúčania, robte to takto či onak, aj keď sú dobre mienené, ľudia zvyčajne reagujú podráždene…
Chápem nervozitu, veď okrem repky ceny kľúčových komodít nie sú bohvieaké, ale situácia sa pozvoľna mení. V Nemecku ani vo Francúzsku nemajú úrodu v takej kvalite, akú očakávali. Veci v rukách majú sami poľnohospodári. Nemožno čakať, ako sa vyvinie situácia po žatve, ale kontrakty aspoň na časť úrody treba mať dávno pred ňou. Neobchoduje ministerka, ale podniky. Môžeme však pomôcť tým, že najmeme obchodníkov, že zavoláme ľudí, ktorí vysvetlia, ako efektívne obchodovať s obilím, že pomôžeme budovať také štruktúry, ktoré chýbajú. Pozitívne na to reagovalo aj Združenie pestovateľov obilnín. Nevyužíva sa hedžovanie (obmedzovanie rizík zo zmien menových kurzov, pozn. red.), pripoistenie úrody. Tam všade chystáme zmeny. Potrebujeme však na to ešte chvíľu času.

Ministerka pôdohospodárstva spravuje aj potravinové záležitosti spotrebiteľov. Čo nás čaká po tohtoročnej žatve?
Potraviny už niekoľko rokov držia infláciu na uzde, aj za prvý polrok nedraželi, ale ich ceny klesali. Cenová stabilita by sa mala udržať, pravda, produkciu ovocia veľmi negatívne ovplyvnili jarné mrazy. To ovplyvnilo cenu letného a prejaví sa aj na cenách jesenného ovocia, ale k dramatickému rastu by nemalo dôjsť. Nie je na to dôvod.

Máte ešte čas chodiť do obchodov? A dáte sa do reči s obchodníkmi, prečo majú na pultoch viac zahraničných ako domácich produktov?
Samozrejme som jednou z mnohých spotrebiteliek. Teraz si ešte pozornejšie všímam, čo sa vlastne predáva. Iné rajčiny ako slovenské si nekúpim. Hoci sa napríklad ponuka slovenských rajčín zvyšuje, ešte stále nie sú plynule zastúpené. V zime je to pochopiteľné, ale počas vegetácie by mala dominovať slovenská zelenina. Ponuku v obchodoch môžeme zmeniť my spotrebitelia výberom tovaru, tým, že budeme žiadať slovenské produkty. Ich prednosťou je čerstvosť, nemajú za sebou martýrium tisíckilometrovej cesty z druhého konca Európy, nie sú umelo držané pri živote, sú svieže a pod kontrolou z poľa a maštale až na stôl spotrebiteľa. Naše potraviny sú bez škandálov. To sú veci, ktoré si uvedomujeme, až keď sa prevalia rôzne medzinárodné kauzy.

Nálada medzi spotrebiteľmi sa mení, aj obchod sa hlási k podpore slovenských potravín. Ale prečo sú slovenské potraviny drahšie?
Je to dôsledok viacerých vecí, ktoré sa odohrali v nedávnej minulosti. Časť dovozovej produkcie, ktorá sa v materských krajinách predá za vyššiu cenu aj vzhľadom na tamojšiu kúpnu silu, sa dovezie na Slovensko za nižšie ceny. V niektorých výrobách zasa domáci spracovatelia nedosahujú takú produktivitu ako v kombinátoch na Západe. A je to aj o obchodnej politike reťazcov maximalizujúcej zisky. Ako to, že ovocie v predajniach ovocinárov je výrazne lacnejšie ako na pultoch obchodných sietí? No a do cien sa premieta samozrejme aj sadzba DPH, niektoré krajiny ju majú nižšiu.

Dá sa očakávať, že v najbližšej budúcnosti sa 10-percentná sadzba DPH na vybrané základné potraviny rozšíri aj na iné produkty?
Bola by som rada, keby sa uplatnila sadzba DPH aj na ďalšie potraviny. Ale to je vec, kde nerozhoduje len názor ministra pôdohospodárstva.

Od záchranárstva k systému, to ste povedali už viackrát. Čo meníte, aby ste vyladili systém ako celok, aby ste lepšie komunikovali veci nielen s poľnohospodármi, ale s celou spoločnosťou?
Ministerstvo musí tvoriť opatrenia – systém, ktorý sa navzájom podporuje. Od budúceho roka budeme mať notifikovanú napríklad štátnu pomoc, ktorá takmer úplne vypadla zo zreteľa. A oživenie zamestnanosti v poľnohospodárstve vyústi do podpôr špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby.

Máte na to zdroje?
Dnes poviem, že áno.

A dosť?
Z pohľadu potrieb sa nielen mne zdá, že zdrojov je málo, ale s financiami zápasia aj v zdravotníctve a školstve. Usilujeme sa, aby podpory pôsobili efektívnejšie a komplexnejšie. Ak napríklad hovoríme o podpore živočíšnej výroby, zahŕňame do nej aj nákup veterinárnych liečiv, poistenie rizík. Veľmi dôležité sú aj vytvorenie a podpora Marketingového fondu, a to nielen z pohľadu samotných výrobcov potravín, ale aj spotrebiteľov. Pokus o jeho založenie v minulosti z rôznych dôvodov zlyhal. Fond by mal prispieť k tomu, aby sa slovenské potraviny v hojnejšom zastúpení dostávali na stôl spotrebiteľov, aby sme lepšie čítali potreby a predstavy verejnosti a vysvetľovali im naše zámery.

Takéto fondy fungujú v Rakúsku aj Česku, ktoré majú oveľa vyšší podiel predaja domácich produktov. Neprichádzame s touto inštitúciou neskoro?
To nie je otázka pre mňa, ale lepšie začať teraz ako nikdy. Musíme ľuďom vštepiť do hláv myšlienku, že od kvality potravín závisí kvalita ľudského života. Čo vravia Rakúšania svojim spotrebiteľom? Potravina musí byť zo svojej podstaty kvalitná …a nasleduje dôvetok, že túto požiadavku spĺňa rakúsky produkt. Rakúšania si to stále čítajú na bilbordoch. Týmto šikovne plnia požiadavku Bruselu, ktorý hovorí o rovnosti podmienok predaja výrobkov. Nebudeme robiť nič iné. Na tohtoročnom Agrokomplexe sme udelili ocenenie 145 potravinárskym výrobkom, ktoré reprezentujú Značku kvality SK, dovedna ju už má 1 159 produktov. Nie je jogurt ako jogurt ani jablko ako jablko či rajčina ako rajčina. Značka kvality potvrdzuje extra kvalitu výrobku a tiež jednoznačne hovorí o pôvode produktu. Ak má výrobok označenie Značka kvality SK, niet pochýb o tom, že ide o pravý slovenský výrobok. Musíme čím skôr začať používať tento efektívny nástroj zvyšovania povedomia o význame kvality potravín pre našu výživu. Poľnohospodári a potravinári potrebujú spojenca a tým najmocnejším sú rozhľadení spotrebitelia.

Väčšina potravín sa predáva cez obchodné reťazce. Aj ony sa hlásia k tomu, že chcú predávať slovenské výrobky. Nie je najjednoduchšie chytiť ich za slovo, aby práve obchod podnecoval rast domácej produkcie?
S obchodom musíme viesť dialóg, naliať si čisté víno do pohára, aby bolo jasné, čo musia plniť dodávatelia potravín, ale aj obchod. Oceňujem každý obchodnícky prejav podpory predaja domácich produktov. Ale všímame si aj iný jav, a síce, že reťazce na reklamné kampane používajú aj peniaze, ktoré pochádzajú z nerovného vzťahu obchod – dodávateľ, v ktorom dodávateľ ťahá za kratší koniec. Ich zdrojom sú marže obchodu. Práve preto sa na ne chceme pozrieť.

Mienite obchodné prostredie vyčíriť zákonom?
Spoločnosť funguje vtedy dobre, ak sú všetky vzťahy rovné, aj obchodné. Z podkladov, ktoré dodá Štatistický úrad, teda z verejne dostupných údajov zistíme, ako si kto počína. Tak ako napríklad dopravu regulujú pravidlá, musia platiť aj v obchode s potravinami.

Téma nekalých obchodných praktík rezonuje najmä v nových členských krajinách. Je aktuálna aj pre bývalú EÚ15?
Túto tému vítajú nielen krajiny V4, ale aj ostatné členské štáty Európskej únie. Európsky parlament na jar tohto roku odsúhlasil správu o nekalých obchodných praktikách, za ktorú hlasovalo 600 poslancov zo 750, teda absolútna väčšina. To svedčí o tom, že to nie je iba náš slovenský problém či problém V4. Ostatne postavenie poľnohospodára v potravinovom reťazci je jednou z troch tém slovenského predsedníctva. Otvorili sme tento problém, urobili k nemu seminár. Európske mlyny síce melú pomaly, ale isto, tento problém sa bude musieť riešiť.

Všimli ste si, že sa vytvára nová potravinová európska os Paríž – Berlín – Varšava. Nehovorí to o tom, že Poľsko sa spomedzi postkomunistických krajín stalo veľmocou, ktorá prerástla medze V4 a začína sa starať najmä o svoje záujmy?
Poliaci naozaj pozoruhodne napredujú, a to nielen preto, že sú veľkí výrobcovia, ale aj schopní obchodníci. Úspešne využívajú proexportné opatrenia, sú na trhoch tretích krajín, Poliaci to robia dobre a vedia predať všetko, o čom svedčia aj vajíčka. My síce vyrábame kvalitné výrobky, ale nevieme tak dobre predávať. Analyzujeme poľské skúsenosti a postupy. Pokiaľ ide o priority V4, správajú sa korektne a snažia sa podporiť veci, ktoré nás spoločne trápia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #mlieko #Gabriela Matečná
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku