Skupina G20 sa tiež dohodla na krokoch, ktorých cieľom je obmedziť prebytky ocele na svetovom trhu, za čo je zodpovedná najmä Čína.
Čínsky prezident Si Ťin-pching uviedol, že zúčastnené krajiny sa dohodli na potrebe zastaviť pokles globálneho obchodu a lepšie koordinovať svoje opatrenia v makroekonomickej politike. Krajiny G20 sa ale musia z krátkodobo zameraných opatrení preorientovať na dlhodobejšie politiku a zamerať sa na reformy strany ponuky.
„Musíme urobiť viac pre uvoľnenie potenciálu dlhodobého rastu,“ povedal čínsky prezident, ktorého citovala agentúra Reuters. O globálnom spoločnom postupe na podporu ekonomiky sa ale komuniké nezmieňovalo a činitelia G20 niečo také už skôr vylúčili vzhľadom na výrazne rozdielnu situáciu v každej krajine.
Najvyšší predstavitelia G20 dali najavo želanie, aby skupina, ktorá vznikla v odpovedi na finančnú krízu roku 2008, prevzala hlavnú úlohu v regulácii globálnej ekonomiky. Spoločná deklarácia označuje G20 za „hlavné fórum“ pre hospodársku spoluprácu.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová po summite konštatovala, že v skupine G20 panuje zhoda na potrebe posilnenia globálneho rastu. Podľa nej bolo tempo rastu príliš dlho príliš slabé. Dodala tiež, že o štrukturálnych reformách sa nesmie stále len hovoriť, ale že je nutné ich aj zavádzať.
„Potrebujeme rýchlejší rast. Musí byť ale vyrovnanejší, udržateľnejší a musia z neho ťažiť všetci ľudia,“ povedal Lagardeová. Podľa britskej premiérky Theresy Mayovej je potrebné zabezpečiť, aby „pracujúci ľudia skutočne profitovali z príležitostí, ktoré vznikajú vďaka voľnému obchodu“.
Komuniké tiež uznalo, že prebytok kapacít vo výrobe ocele a ďalších odvetviach je globálny problém, ktorý si vyžaduje kolektívnu odpoveď. G20 preto iniciovala vytvorenie pracovnej skupiny pre oceľ v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá bude študovať a monitorovať situáciu na trhu. Vyhlásenie ako ústupok hostiteľskej krajine nezmieňuje v tejto súvislosti Čínu, hoci práve táto krajina je v poslednej dobe hlavným zdrojom lacných prebytkov, ktoré narúšajú trh ocele v Európe aj v Spojených štátoch.
Peking už v januári sľúbil, že zníži kapacity vo výrobe ocele do konca desaťročia o 100 – 150 miliónov ton a prezident Si teraz tento sľub zopakoval. Celkové oceliarske kapacity v Číne sa ale odhadujú na 300 miliónov ton. Čína sa na celosvetovej produkcii ocele vo výške okolo 1,6 miliardy ton ročne podieľa zhruba polovicou, uviedla agentúra Reuters.
Oceliarsky priemysel snahu G20 riešiť problémy s nadbytkom ocele privítal. „Úspech bude závisieť od prístupu Číny,“ upozornila však indická oceliarska spoločnosť Jindal Steel & Power. Globálna produkcia ocele by sa podľa nej mala pohybovať okolo 800 miliónov ton ročne, čo predstavuje zhruba polovicu terajšej úrovne. „Čokoľvek navyše bude vytvárať krízu,“ dodala firma.
Vlády G20 vyjadrili „odpor k protekcionizmu v obchode a investíciách vo všetkých jeho formách“. Sľúbili, že nebudú devalvovať svoje meny preto, aby tým posilnili vývoz. Vyzvali tiež k spolupráci na obmedzenie daňových únikov a tiež vyzvali zvýšenie pomoci pre utečencov a krajiny, ktoré ich prijímajú.