Gigantom sa končí daňové eldorádo

Hovorí sa napríklad o Google, Amazone či McDonald's. Okrem Írska sú preverované aj praktiky veľkých firiem v ďalšom daňovom raji v Holandsku, a to napríklad reťazca Starbucks.

Pri riešení problému únikov daní ide doslova o budúcnosť EÚ. Každé euro, ktoré tieto firmy nezdania v krajine, kde ho zarobia, musia európske vlády vybalansovať zvyšovaním daní pre bežných ľudí, obmedzením verejných služieb či zvýšením štátneho dlhu. Podľa najnovších prepočtov renomovaného ekonomického týždenníka The Economist americké spoločnosti neplatením daní ročne „ušetria“ až 90 miliárd eur.

Mnohé produkty si kúpia aj Slováci. Veľký výrobca zarobí, ale daň z príjmu do slovenskej štátnej kasy neodvedie. „Na Slovensku pôsobí mnoho nadnárodných firiem, ktoré pomocou daňových rajov v Európe vyvážajú zisky bez toho, aby sa na ne uvalila daň. Nie sú to len finanční žraloci, ale i rôzne technologické spoločnosti či firmy produkujúce spotrebný tovar,“ hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Gro príjmov slovenskej štátnej kasy tvoria odvody a dane z platov zamestnancov a spotrebné dane. Nadnárodné firmy, ktorých produkty a služby ľudia vo veľkom kupujú, dane na Slovensku často neplatia. Daň z príjmu firiem tak nie je najpodstatnejším príjmom štátu a platia ju najmä podniky s fabrikami na našom území. Vlani ministerstvo financií prvýkrát zverejnilo rebríček firiem podľa platenia daní za rok 2013. Prvých 16 firiem zo zoznamu platiteľov dane z príjmov pritom do rozpočtu prispelo celkovou sumou 417,5 milióna eur z celkovej sumy dve miliardy eur. Na druhej strane rebríčka, ktorý obsahuje vyše 73-tisíc záznamov, sa však nachádzalo takmer 32-tisíc spoločností, ktorých daňová povinnosť na dani z príjmov za rok 2013 nedosiahla ani 500 eur. Viac ako polovica firiem pritom roky neplatí žiadne dane z príjmu.

Kauza Apple v Írsku by mohla priniesť aspoň čiastočný obrat v snahe gigantov obchádzať platenie daní. „Z právneho hľadiska Európska komisia rozhodla, že ide o nepovolenú štátnu pomoc. Treba povedať, že nikto nemôže zakázať Írsku, aby si stanovilo výšku dane z príjmu právnických osôb na nízku úroveň (12,5 percenta). Firma Apple však nemusela platiť ani tých 12,5 percenta, írska daňová správa jej to znížila až tesne na nulu. Cez Írsko si na základe osobitnej schémy preto firma deklarovala a sťahovala príjmy z predaja produktov realizovaných v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatila daň zo zisku. Vyhla sa aj americkej dani zo zisku vo výške 35 percent,“ tvrdí advokát a partner spoločnosti TaylorWessing Radovan Pala. Podľa neho sa obchádzanie platenia daní medzinárodnými firmami týka aj Slovenska. Na druhej strane nie všetky úľavy sú považované za snahu obchádzať platenie daní. Pala upozorňuje, že čo sa týka štátnej pomoci pre americkú firmu U. S. Steel, ktorá prišla na Slovensko, k nej komisia nemala žiadne výhrady, resp. bola v súlade s pravidlami EÚ, rovnako tak napríklad aj štátna úľava pre automobilku Volkswagen.

Obchádzanie daní na írsky spôsob

Najmä veľké americké spoločnosti využívajú v posledných rokoch tzv. dvojitý írsko-holandský sendvič. „Technologické spoločnosti predávajú intelektuálny majetok, čo znamená, že robia len zápisy na účtoch a žiadne výrobky fyzicky nepresúvajú. Preto je využívanie daňových optimalizácií veľmi efektívne. Firmy musia mať pri tejto štruktúre dve írske spoločnosti, jednu holandskú a potom firmu v daňovom raji. Prvá írska spoločnosť dostane zisk z predaja autorských práv k softvéru v USA a pomocou diery v írskej daňovej legislatíve nemusí tieto zisky daniť. Len ich teda nesmie previesť naspäť do USA,“ vysvetlil obchádzanie daní ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Druhá írska spoločnosť sa používa na predaj výrobkov v EÚ. Cez pobočku v Holandsku sa zisky z predaja prevedú do Írska a tam sa opäť nezdania. Opäť je nutné, aby zisky neboli prevedené do USA, kde by automaticky podliehali dani zo zisku právnických osôb. „Táto štruktúra už postupne zaniká, pretože nová írska legislatíva obmedzuje využitie diery v zákone. Ale v platnosti sú stále iné techniky, ktoré fungujú rovnako dobre. Dobrý medzinárodný daňový poradca by dokázal vymenovať minimálne päť ďalších spôsobov, ako legálne znížiť v Európe daňovú povinnosť takmer na nulu,“ doplnil Tomčiak. Apple sa považuje za najbohatšiu firmu na svete so ziskom za minulý rok na úrovni 73 miliárd dolárov pred zdanením, po zdanení 53 miliárd eur. Podľa údajov z výročnej správy spoločnosti za rok 2015 predstavovali tržby firmy vo svete 234 miliárd dolárov, pričom okolo 50 miliárd pochádzalo z Európy.

Zisky sa budú prísnejšie kontrolovať

Európsky parlament v máji tohto roka podporil návrh Európskej komisie, ktorý má zaviesť automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Predložený text predstavuje podľa poslancov pozitívny krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb. Plénum však zároveň presadzuje ďalšie opatrenia, ktoré by zamedzili narušenie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu daňovým zvýhodňovaním nadnárodných spoločností.

Navrhovaná smernica má zaviazať nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje. „Vlády sa proti daňovým únikom snažia bojovať prelomením bankového tajomstva. Lenže problém je v tom, že daňové prostredie by malo byť nastavené tak, aby nemotivovalo veľké firmy obchádzať daňovú povinnosť v danej krajine. Často to však, bohužiaľ, nie je. Potom platí priama úmera – čím bohatšia firma, tým je pre ňu jednoduchšie presunúť svoje aktivity do krajín, kde na daniach odvedie menej,“ poznamenal Jiří Cihlář, analytik finančných trhov spoločnosti Next Finance. Na svete je niekoľko daňových rajov, kadiaľ preteká medzinárodný kapitál, ako napríklad Seychely, spomínané Írsko, Holandsko, Cyprus či Singapur.

Čaká nás harmonizovanie daní?

Dlhé roky sa na bruselskej pôde vedie diskusia o tom, či by sa do budúcnosti malo zaviesť aj zjednotenie základu dane z príjmu právnických osôb. Inými slovami, podnikatelia s medzinárodným pôsobením by mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko je to momentálne 22 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane budú mať. Návrh však musí prejsť 28 členskými štátmi únie. Slovenský rezort financií od začiatku, keď Brusel s návrhom prišiel, tento zámer víta. Podľa neho ide o ďalší pozitívny krok v boji s daňovými únikmi.

Daňový poradca Peter Pašek vysvetľuje, že spoločný základ dane pre firmy by v konečnom dôsledku predstavoval zjednodušenie výberu daní z príjmov. Týmto spôsobom by sa vytvoril lepší mechanizmus, ako by sa profit, ktorý sa generuje v európskom prostredí, prerozdelil medzi jednotlivé členské krajiny. Tie totiž v súčasnosti nemajú možnosť efektívne využívať štandardné nástroje na boj proti daňovým únikom, ktoré zaberali v čase, keď fungovali v uzatvorených ekonomikách s hranicami. Dnes podľa neho netransparentnosť systému spočíva práve v tom, že sa v každej krajine vypočítava základ dane iným spôsobom. Spoločný základ dane by viedol jednak k väčšej transparentnosti, ale bolo by to aj menej náročné na administratívu, a hlavne by sa dosiahla úspora času pre jednotlivé nadnárodné firmy. Tie by už nemuseli vypočítavať základ dane 28 spôsobmi.