Privatizéri predražili energie

Sprivatizované podniky, ktoré distribuujú energie, odberateľom roky účtujú umelo nafúknuté ceny. Ide o tri spoločnosti, ktoré na západe, strede a východe Slovensku rozvádzajú v sieťach elektrinu, a jednu spoločnosť spravujúcu distribučné plynovody. Sprivatizované boli za Dzurindovej vlády v rokoch 2001 a 2002.

10.09.2016 06:00
debata (171)

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví teraz po rozsiahlej kontrole zistil, že firmy roky do cien dali aj položky na nevyžívané siete, trafostanice či prázdne plynovody. A to napriek tomu, že na ne nie sú napojení žiadni zákazníci.

Šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík tvrdí, že úrad mal roky podozrenie o týchto praktikách, ale nevedel ich overiť. Konať vraj môže až teraz po audite, ktorý stál 1,5 milióna eur. Na základe kontroly bude majetok vylúčený z cien, a to podľa Holjenčíka prispeje k zlacneniu elektriny aj plynu od januára 2017. O aké zlacnenie pôjde, jasné nie je. Podľa informácií Pravdy by malo byť najvýraznejšie pri elektrine, a to o 5 až 10 percent. Väčšia časť z poklesu cien bude však dôsledkom zlacnenia elektriny na medzinárodných burzách. Znížiť by sa mali aj ceny plynu, keďže ropa je tento rok naďalej veľmi lacná. Plyn naposledy v júli zlacnel takmer o 5 percent a elektrina v januári o 1 percento a okrem toho len štátny SPP ako jeden z hráčov na trhu s elektrinou od júna zlacnel až o 11 percent.

zväčšiť
elektrina, ceny, graf

Distribúciu elektriny na západe Slovenska má od privatizácie nemecký investor. Na strednom Slovensku pripadla Francúzom, ktorí ju neskôr s obrovským ziskom predali českému Energetickému a průmyslovému holdingu. Česi od Nemcov prevzali aj náš plynárenský priemysel, z ktorého štátu zostal len obchod s plynom bez plynovodov. Na východe Slovenska distribuuje elektrinu tiež nemecký investor. Aj štátu v podnikoch zostali akcie, vplyv na riadenie však štát nemá.

Denník Pravda už viackrát poukázal na to, že privatizácia za Dzurindu bola vo viacerých prípadoch ekonomicky nevýhodná. Jeden z predajov z hľadiska nevýhodnosti vytŕča v histórii samostatného Slovenska najviac. Išlo o to, že privatizér Electricité de France v roku 2002 za podiel zaplatil Dzurindovej vláde 160 miliónov eur a po 11 rokoch na dividendách a predaji získal spolu 700 miliónov eur. V rokoch 1998 až 2006 dve Dzurindove vlády získali z privatizácie okolo 280 miliárd korún, čo je pri konverznom kurze asi 9,3 miliardy eur.

Ceny elektriny išli zároveň po privatizácii rýchlo hore o desiatky percent. V prípade troch distributérov elektriny boli priamo pri privatizácii dohodnuté vzorce, podľa ktorých musel regulačný úrad určovať ceny. Viacerí odborníci odhadovali, že dané vzorce zaručovali privatizérom návratnosť ich investície už do štyroch rokov.

Teraz sa navyše ukázalo, že ani následná regulácia cien nebola taká dôsledná, aby veľké spoločnosti ceny umelo nenafukovali. Najnovšie zistenia úradu na ceny dosah mať budú. „Môžem povedať, že toto precenenie, ktoré sme absolvovali, bude mať pozitívny vplyv na koncové ceny. To znamená, môžeme očakávať pokles konečných cien elektriny aj plynu,“ zdôvodnil Holjenčík. Rozsiahlu kontrolu úrad ohlásil tento rok v marci. Metodiku, podľa ktorej sa postupovalo pri hodnotení majetku, pripravil úrad v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. „Zamerali sme sa predovšetkým na aktuálny technický stav majetku, na rozsah jeho využívania na regulované činnosti, na jeho skutočné využívanie, na jeho existenciu či neexistenciu,“ priblížil predseda úradu. Prizvali si 100 znalcov, vypracovaných bolo 110 posudkov, v ktorých je zachytený technický stav i hodnotové vyjadrenie majetku.

Kontrola preverila 14-tisíc objektov

Počas kontroly fyzicky posúdili 14-tisíc z celkového počtu 27-tisíc objektov. Prechádzali elektrické stanice, distribučné stanice, regulačné stanice, stanice katódovej ochrany. Kontrolovali softvér a jeho využívanie. Ďalej vysokonapäťové, nízkonapäťové vedenia, rôzne meracie systémy, dopravné prostriedky, podľa Holjenčíka skrátka všetko, čo má vplyv na výslednú cenu za sieťové služby.

Naposledy sa rozsiahla kontrola distribučných spoločností uskutočnila v roku 2005, keď sa energetický trh rozdelil medzi výrobné závody, prenosovú sústavu a distribučné spoločnosti. Odvtedy sa skutočná hodnota majetku výrazne zmenila. Už v aprílovom rozhovore pre denník Pravda Holjenčík priblížil, že úrad mal informácie o hodnote majetku len z podkladov, ktoré dodali regulované subjekty. Aj preto sa rozhodol urobiť veľkú inventúru, verifikáciu majetku, aby znížili množstvo peňazí, ktoré sa tlačia do systému na údržbu, opravu či odpisy.

„Našli sme tam majetok, ktorý vôbec nesúvisel s činnosťou sieťovou, tak ten sa dal nabok. Potom sme v mnohých prípadoch našli nesprávne evidovaný majetok a, samozrejme, našli sme aj majetok, ktorý nebol využívaný, čiže bolo zakopané potrubie do zeme a nepretiekol cezeň ani jeden kubík zemného plynu. Čiže to všetko sa vylúčilo z hodnoty majetku, ktorá vstupuje do cenotvorby,“ uviedol príklady Holjenčík.

Písomné výsledky dostanú spoločnosti v budúcom týždni. Šéf úradu neuviedol konkrétne, ktoré spoločnosti mali vo svojom majetku najväčšie nedostatky. „Elektroenergetické spoločnosti mali primeraný neporiadok. Keby som však mohol vyzdvihnúť jednu spoločnosť, ktorá sa primerane starala o svoj majetok, tak to bola Východoslovenská distribučná. Táto spoločnosť skutočne veľmi precízne a poctivo konala tak, aby to malo zmysel. Nechcem tým dehonestovať ostatné, ale tie mali primeraný neporiadok a myslím si, že sa vďaka našej kontrole poučili a budú vedieť, ako sa v budúcnosti o majetok starať,“ konštatoval Holjenčík.

Distributéri elektriny zatiaľ na výsledky kontroly regulačného úradu reagujú opatrne. „Východoslovenská distribučná (VSD) ešte v súčasnosti nemá k dispozícii oficiálne závery kontroly regulačného úradu. Až po ich doručení a detailnom oboznámení a analýze záverov je možné relevantne sa k záverom kontroly vyjadriť,“ uviedla Andrea Vlková z VSD. „Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku využívaného na zabezpečenie regulovaných činností vnímame ako štandardnú možnosť pri stanovení pravidiel cenovej regulácie. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poskytujeme plnú súčinnosť. Zatiaľ nám neboli komunikované žiadne výsledky, takže sa k nim nevieme vyjadriť,“ povedala hovorkyňa Západoslovenskej distribučnej Michaela Dobošová.

Zlacnenie energií umožňuje aj trh

Okrem regulácie poklesu cien elektriny v súčasnosti nahráva najmä situácia na trhu s elektrinou. Kým koncom júna sa ročný kontrakt nemeckej elektriny pohyboval ešte na úrovni 26,91 eura za megawatthodinu, koncom minulého týždňa klesol na 25,85 eura za megawatthodinu. Dlhodobý priemer je však 30 eur za megawatthodinu. Počas leta ovplyvňoval trhové ceny elektriny najmä vývoj cien ropy a uhlia. „Je tam priestor na zlacnenie, keďže komodita išla na trhoch dolu. Klesajúca cena elektriny na burze bude z pohľadu spotrebiteľa pozitívne vplývať na cenu elektriny,“ povedal Peter Marčan, analytik z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Silová zložka je však len jednou z položiek, ktorú zaplatia spotrebitelia v cenách elektriny. V takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS) je zahrnutá podpora využívania obnoviteľných zdrojov energií (OZE), poplatok za kombinovanú výrobu elektriny a tepla a tiež dotácie na ťažbu domáceho hnedého uhlia. Súčasťou faktúry je tiež poplatok za udržanie frekvencie v sieti, distribúciu elektriny po nízkonapäťových úrovniach, prenos po linkách vysokého napätia a straty v sieťach. Regulátor stanovil pre tento rok TPS vo výške 22,90 eura/MWh.

Samotná komodita tvorí z konečnej ceny elektriny necelú tretinu. Vývoj cien energií preto drží v rukách hlavne regulátor. EÚ v súčasnosti tlačí členské štáty do využívania OZE. Na podporu zelených elektrární sa skladajú slovenské domácnosti v cenách elektriny. Minister hospodárstva Peter Žiga sa v máji v rozhovore pre Pravdu vyjadril, že časť podpory OZE by mohla v budúcnosti fungovať aj prostredníctvom štátnych dotácií. V rozpočte na rok 2017 sa však na to zatiaľ žiadne peniaze nevyčlenili.

Vývoj v regulovaných poplatkoch drží v rukách regulačný úrad. Do regulovanej zložky vstupuje tiež majetok distribučných spoločností, ktorý používajú na svoju činnosť. „Keďže je priestor na znižovanie cien v regulovanej zložke, dolu pôjdu aj koncové ceny plynu a elektriny. Aké presne vysoké však bude zlacnenie, zatiaľ neviem povedať,“ uviedol predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík.

Od začiatku tohto roka znížil regulátor ceny elektriny o symbolické 1 percento. Od 1. júna k úprave cenníka iniciatívne pristúpil aj štátny SPP, ktorý okrem plynu dodáva pre 100-tisíc slovenských domácností aj elektrinu. Dominantný dodávateľ dal na samotnú komoditu zľavu asi 30 percent, no v dôsledku regulovaných poplatkov bolo samotné zlacnenie miernejšie. Celkové ceny elektriny tak sú od júna v porovnaní so začiatkom roka lacnejšie približne o 11 percent. Platí to v prípade, ak zákazníci SPP odoberajú okrem plynu aj elektrinu. Ostatní dodávatelia sľúbili pokles cien elektriny až začiatkom januára 2017, keďže sú viazaní ročnými kontraktmi. „Nepredpokladám, že by ceny elektriny pre domácnosti ešte klesali v priebehu tohto roka. Cenové konanie na ďalší rok sa začína už teraz, takže skôr sa asi regulátor sústredí na ceny elektriny pre budúci rok,“ dodal Marčan.

© Autorské práva vyhradené

171 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #privatizácia