Po novom ak firma nepreukáže konečného vlastníka, respektíve sa zistí, že je previazaná so schránkovou firmou, o štátnu zákazku sa nebude môcť uchádzať. Zároveň by takto mal štát ušetriť desiatky až stovky miliónov eur, ktoré putujú do schránok a po novom by mohli ísť napríklad do školstva či zdravotníctva.
Nový protischránkový zákon rezortu spravodlivosti pod vedením ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) prešiel už v parlamente prvým čítaním a platiť by mal od nového roka. Zákon má pomocou nového registra firiem ambíciou bojovať proti nekalým praktikám, keď je podozrenie, že firmy, ktoré obchodujú so štátom, sú napojené na biele kone v daňových rajoch. Štát chce po novom poznať celú vlastnícku štruktúru spoločností až po koncového užívateľa výhod, ktoré sa zapájajú do štátnych tendrov. Verejné inštitúcie dávajú každý rok na nákup tovarov a služieb okolo sedem miliárd eur.
„Zákon ako taký nemá vo svete obdobu a nemal ani vzor. Ak sa však pozrieme, akým smerom uvažuje napríklad britská legislatíva, tak vidíme, že podobným. Štát plánuje tiež preniesť zodpovednosť za vytváranie nelegálnych daňovooptimalizačných štruktúr na poradcov, ktorí ich pre klientov vytvorili. Je to trend, ktorý hovorí, že bojovať proti schránkam bez tých, ktorí ich vymýšľajú, sa dá len ťažko,“ povedal Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Odborníci sa domnievajú, že v budúcnosti by sa takto dalo predísť kauzám, ako bola napríklad kauza piešťanského CT, kde malo prísť k uskutočneniu platieb, resp. poskytnutiu nepeňažných plnení zo strany štátu spoločnostiam, ktorých skutočná vlastnícka štruktúra nebola verejnosti známa. Keby bola, je podozrenie, že by k týmto obchodom pre konflikt záujmov či pre iné dôvody ani nemohlo dôjsť. Žitňanskej zákon zavedie povinnosť osobám, ktoré sa uchádzajú o verejné zdroje vrátane eurofondov, zapísať sa v registri partnerov verejného sektora. Týkať sa to má jednak právnických, ale aj fyzických osôb. Nový register bude verejný a kontrolovateľný. Podnet na kontrolu údajov bude môcť podať ktokoľvek. Register bude viesť Okresný súd v Žiline.
„Tento návrh zákona z môjho pohľadu predstavuje jeden zo spôsobov a ciest stransparentnenia nakladania s verejnými prostriedkami aj s cieľom zamedzenia konfliktu záujmov, a to práve aj v kontexte s viacerými medializovanými kauzami. Pozitívny účinok by mohol nastať napríklad aj v rámci konkurzov a reštrukturalizácií, kde je dôležité s ohľadom na prihlasovanie pohľadávok určiť, či je veriteľ spriaznenou osobou, alebo nie,“ komentoval Peter Čavojský z advokátskej kancelárie CLS Cavojsky & Partners.
Mastné pokuty za klamstvo
Právnické či fyzické osoby môžu byť do nového registra partnerov verejného sektora zapísané buď advokátom, notárom, bankou, daňovým poradcom, alebo audítorom. Tieto tzv. oprávnené osoby, ktoré registrujú údaje za partnera verejnej správy a majú ich aj aktualizovať, budú v prípade pochybení sankcionované v rozmedzí od 10-tisíc až do jedného milióna eur. Rovnaká finančná sankcia hrozí aj danej firme. „V prvom rade dnes nikto nepozná schránkové štruktúry tak dobre ako oni. To znamená, že ich musíme zapojiť do ich rozkrývania. Za druhé, ak budú ,profesisti’ klamať, majú veľa, čo môžu stratiť. Nejde o biele kone, ale o slovenských odborníkov s reputáciou a dostatočným majetkom, aby zaplatili pokuty, ak budú prichytení,“ vysvetlil Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Po úmyselnom pochybení im hrozí teoreticky aj strata licencie. Štatutár partnera verejného sektora môže dostať pokutu až do výšky 100-tisíc eur.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ak sa aj preukáže, že firma čerpajúca štátne peniaze pri vlastníckej štruktúre nahlásila do registra nepravdivé informácie, štát bude musieť zmluvu s danou firmou ukončiť. V prípade, že spoločnosť, ktorá o konečných užívateľoch klamala a stavia napríklad diaľnicu, môže dostať až takú vysokú pokutu, že jej zo zákazky zostane iba čiastka na pokrytie priamych nákladov. Celý zisk zo zákazky jej bude odňatý. „Ak napríklad firma sľúbila úradníkovi u obstarávateľa 20-percentnú províziu, ktorú mu vyplatí cez svojho nastrčeného akcionára, teda schránkovú firmu, a o túto sumu navýšila cenu diela, tak keď sa na toto príde, príde nielen o zmluvu, ale aj o toto umelé predraženie,“ komentoval Leontiev.
Register môže zlyhať na kapacite
Register partnerov verejného sektora má podľa odborníkov slabiny. „Z môjho pohľadu je najväčším nedostatkom návrhu zákona skutočnosť, že konanie o uložení pokuty má byť v kompetencii jediného registrovaného súdu, pričom tento registrovaný orgán v súčasnosti nemá pravdepodobne dostatočné personálne kapacity, čo je však len technický aspekt, ktorý možno napraviť tak, aby bol zákon aj efektívny. A, samozrejme, bude potrebné sledovať jeho praktickú implementáciu do praxe. To, či ide skutočne o bič na daňové podvody, ukáže až samotná prax. Aj najlepšia myšlienka je v konečnom dôsledku prenášaná do praxe len ľuďmi,“ poznamenal Čavojský.
Opozícia zákon kritizuje, no niektorí z opozičných poslancov zaň v októbri pri druhom čítaní chcú hlasovať. „Protischránkový zákon nie je tým, čo vylieči korupciu na Slovensku. Zároveň to neznamená, že nemôže priniesť pozitívne zmeny,“ povedal v parlamente poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený).
Podľa poslanca Alojza Baránika (SaS) zákon nebude účinný, ale bude len ďalšou byrokratickou vrstvou, ktorá bráni tým, ktorí chcú podnikať čestne. „Nie je možné ho považovať za nič iné, ako len kamufláž. Korupčníci sa tešia, ako ho budú zneužívať, lebo ich konkurencia bude mať skomplikovaný život,“ konštatoval Baránik. Ministerka Žitňanská zákon obhajuje. „Zákon nemení prácu polície ani prokuratúry, ani nemá tú ambíciu. Má ambíciu vniesť maximálnu transparentnosť medzi štátom a biznisom,“ tvrdí Žitňanská.
Prvý pokus nevyšiel
Druhá Ficova vláda ešte koncom minulého roka zaviedla register konečných užívateľov výhod, ktorý je pod patronátom Úradu pre verejné obstarávanie. Zo známych firiem sú v registri zapísané aj také spoločnosti ako Doprastav, Váhostav či TSS Grade z oblasti stavebníctva, Medical Group z oblasti zdravotníctva a Anext z oblasti informatizácie, ktorá bola spájaná s exministrom dopravy Jánom Počiatkom (Smer). Úrad pre verejné obstarávanie tieto a ďalšie spoločnosti zapísal do registra bez akéhokoľvek detailnejšieho preverovania ich pozadia či vyžiadania, a to už za pár dní. Zároveň sa z registra verejnosť nedozvie, aká je vlastnícka štruktúra a kto aký podiel vlastní. Nový register má byť verejný, to znamená, že verejnosť, odborníci či médiá doň budú mať voľný prístup. Odborníci vidia v porovnaní so starým registrom viaceré zmeny. „Povinnosť kontroly vlastníckej štruktúry má v rámci uzatvorenia obchodu a jeho trvania ten orgán verejnej správy, ktorý poskytuje prostriedky partnerovi verejného sektora, a teda takýmto spôsobom by mala byť zabezpečená transparentnosť nakladania s prostriedkami verejnej správy,“ poznamenal Čavojský.
V praxi to bude teda vyzerať tak, že všetky štátne orgány vrátane spravodajských zložiek budú po novom hlásiť správcovi registra, Okresnému súdu v Žiline, právnické či fyzické osoby, pri ktorých sa vyskytnú preukázané skutočnosti, ale aj operatívne informácie nielen spochybňujúce súlad skutočného vlastníctva s oficiálnymi informáciami, ale napríklad aj výskyt podozrení z korupcie domácich alebo zahraničných verejných funkcionárov, prania špinavých peňazí a ďalších skutkov. Pri týchto firmách či osobách by mal správca povinnosť zapísať ich do registra až po dôslednom preverení a ak už sú zapísané, musel by iniciovať dôkladné preverovanie.