„Panoval celkový pocit, že by sme nemali strácať čas. Vyzvali sme grécku vládu, aby urýchlila naplnenie dosiaľ neuskutočnených opatrení,“ povedal šéf ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem. Ministri už v máji tohto roku odklepli Aténam pomoc vo výške 10,3 miliardy eur. Z tejto sumy do Grécka už odišlo 7,5 miliardy eur a zvyšok peňazí bude prevedený na účet aténskej vlády až po tom, čo splní dohodnuté podmienky.
Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Z 15 odsúhlasených reforiem Gréci doteraz splnili len dve. „Nie je žiadnym tajomstvom, že je treba urobiť veľa práce. Gréci by mali viac pokročiť v privatizácii štátneho majetku, reforme trhu s energetickými službami či zriadiť nezávislú agentúru pre príjmy,“ priblížil eurokomisár pre dane, clá, hospodárske a finančné otázky Pierre Moscovici. Slovensko na rokovaní ministrov zastupoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), ktorý sa už pred časom na margo Grécka vyjadril, že si „Gréci musia plniť svoje domáce úlohy“. Slovensko však nebude súhlasiť s odpustením ich dlhu.
Grécky minister financií Euclid Tsakalotos svojich partnerov v piatok ubezpečil o snahe splniť dohodnuté podmienky poskytnutia pomoci a prvé reálne výsledky sľúbil predstaviť už v najbližších týždňoch. „V posledných týždňoch sme naozaj zaznamenali u našich gréckych partnerov intenzívnejšiu prácu na plnení dohodnutých podmienok. Ich postupné napĺňanie umožní gréckej ekonomike návrat na úroveň plného hospodárskeho rastu a zamestnanosti,“ dodal Moscovici. Podľa neho je už dnes úplne zažehnaná hrozba vystúpenia Grékov z eurozóny.
Čísla gréckej ekonomiky nie sú také optimistické ako ministri financií. Už tento rok má totiž verejný dlh Grécka podľa odhadov analytikov prekročiť 180 percent hrubého domáceho produktu. Vláda v Aténach je od medzinárodnej pomoci závislá už od roku 2010 a za ten čas sa miestna ekonomika zmenšila o štvrtinu. Na potrebu odpustenia časti gréckeho dlhu najviac v súčasnosti upozorňuje Medzinárodný menový fond. Práve táto inštitúcia v minulosti tlačila na zavádzanie tvrdých reforiem a škrtov v Grécku. Názor zmenila v roku 2012 a dôvody v tom čase priblížila šéfka MMF Christine Lagardeová v novinách Financial Times. „Stále viac sme znepokojení dopadom vládnych škrtov na ekonomický rast a niekedy je lepšie mať trochu viac času na šetrenie,“ povedala Lagardeová.
Pôvodne MMF počítal, že okresanie výdavkov v rozpočte o jedno percento spomalí hospodársky rast o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu. Prax však ukázala, že okresanie výdavkov o jedno percento spomaľuje ekonomiku v rozmedzí 0,9 až 1,7 percenta hrubého domáceho produktu. Najviac hospodársky rast klesá po zavedení tvrdých škrtov v krajinách s ekonomickým rastom postaveným na vládnej spotrebe. Grécka ekonomika v minulosti ťažila napríklad zo štátom financovanej olympiády v Aténach z roku 2004. Dnes sa tvrdé škrty od Grécka nedajú očakávať pre nutnosť zabezpečenia starostlivosti o utečencov.
Problémy aktuálne majú aj ďalšie zadlžené štáty južnej Európy. Pre neplnenie dohodnutého znižovania deficitu totiž hrozí zmrazenie eurofondov pre Portugalsko a Španielsko. V Madride navyše už osem mesiacov nie je zostavená vláda pre povolebný pat. Európu aktuálne pred krízou najviac ochraňuje spustené tlačenie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Tá každý mesiac nakúpi cenné papiere za 80 miliárd eur, čím približne na jedno percento stlačila výnosy desaťročných dlhopisov problémového Španielska. „Ekonomika je odolná voči globálnej politickej aj ekonomickej neistote,“ ubezpečil včera v Bratislave Benoit Coeuré, člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky.