Svet zatiaľ nie je pripravený na liberalizáciu obchodu

Posledné protesty vyše 300-tisíc ľudí v uliciach nemeckých a rakúskych miest, ako aj protest, ktorý slovenskí odborári organizujú dnes a zajtra v uliciach Bratislavy, ukazujú, že rizík a obáv z Transatlantického investičného a obchodného partnerstva (TTIP) je veľa.

Ak teraz Slovák obeduje rezeň, domáce úrady mu garantujú, že mäso je v poriadku. Ak pôjde o mäso dovezené spoza oceánu, garancií ubudne, keďže regulácia je všade na inej úrovni. Rovnako je to mnohými produktmi.

Tiež nie je garancia, že daň zo zisku z mäsa predaného na Slovensku skončí v slovenskej štátnej kase, keďže veľké giganty si vo svete vydobyli rôzne daňové výnimky. Ak by regulácia kvality či daní bola vo svete koordinovanejšia a spravodlivejšia, liberalizácia obchodu by mohla priniesť prospech aj ľuďom, nielen firmám.

Rokovať o nastavení podmienok dohody TTIP majú tento piatok aj ministri obchodu EÚ na neformálnom stretnutí v Bratislave. Hovoriť majú aj o novej obchodnej dohode medzi Kanadou a EÚ, nazývanou CETA. Ak dajú ministri v Bratislave dohodám zelenú, je len otázkou času, kedy ich Európsky parlament prijme a vstúpia do platnosti.

Kým zástancovia TTIP a CETA poukazujú na enormný ekonomický rast, ktorý ich schválenie môže priniesť, odporcovia sa obávajú znižovania kvality potravín, znečisťovania životného prostredia, rastu ziskov svetových gigantov a ich akcionárov a s tým súvisiacej stupňujúcej sa príjmovej nerovnosti. Odborári navyše tvrdia, že spomínané dohody dávajú korporáciám do rúk „zbraň“ v podobe legálneho zamietnutia zvyšovania miezd zamestnancov.

Bude na schvaľovanie politická vôľa?

Nateraz sa zdá, že najmä TTIP je už mŕtvou dohodou, pretože viacerí európski politici sa postavili na stranu nespokojných občanov. Núti ich k tomu najmä odmietavý hlas ľudu a blížiace sa parlamentné voľby vo viacerých štátoch EÚ.

Komentátor britského denníka The Guardian George Monbiot vo svojom pravidelnom stĺpčeku najnovšie vysvetľuje, prečo niektorí politici po rokoch vyjednávania o dohodách teraz vo svojich názoroch otáčajú, no upozorňuje aj na to, že lobisti nadnárodných korporácií majú v europarlamente silné slovo.

"Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel povedal, že rokovania s USA sa de facto skončili. Francúzsky premiér Manuel Valls zase povedal, že sa dohoda nepochybne zastavila, rovnakú rétoriku má aj rakúsky a belgický minister hospodárstva. Sila ľudí vyhrala. Nateraz.

Lobisti, ktorí zastávajú práva firiem, sa však nikdy nevzdajú. Dohody umožnia firmám, ktoré v nejakej krajine pôsobia, bez ohľadu na to, kde majú svoje sídlo, žalovať vlády pred medzinárodným tribunálom. O také vykorisťovanie bežných ľudí cez túto dohodu firmy prísť nechcú," opisuje Monbiot.

„CETA obsahuje investičný súdny systém (ICS), ktorý poskytuje zahraničným investorom možnosť žalovať vlády za predpisy a postupy, ktoré im budú blokovať ich podnikanie. Prenesené do reality to môže znamenať, že vlády sa budú obávať urobiť kroky na ochranu napríklad sociálnej starostlivosti alebo už spomínaného životného prostredia, lebo sa budú obávať nákladných súdnych sporov. Ak bude CETA schválená, cesta k schváleniu TTIP je viac ako otvorená,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.

Kto má pravdu?

Európska komisia na svojej internetovej stránke poukazuje len na výhody zóny voľného obchodu, ktoré má priniesť. "TTIP má potenciál zvýšiť ekonomický rast oboch ekonomík, jednak americkej a európskej.

EÚ si má ročne polepšiť o 119 miliárd eur ročne, čo predstavuje v priemere 545 eur viac pre jednu európsku domácnosť. Americká ekonomika by si mala polepšiť o 95 miliárd eur ročne, čo je 655 eur pre americkú domácnosť," tvrdí komisia.

TTIP má podľa komisie čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak európsku stranu, čo umožní viacerým produktom, doteraz zaťaženým regulatórnou záťažou, viac expandovať.

Napríklad americkí výrobcovia automobilov nebudú musieť vykonávať zmeny pred predajom do krajín únie, čo znižuje náklady a čas uvedenia na trh. Na strane EÚ výrobcov automobilov sa očakáva, že zvýšia vývoz do USA o 149 percent v nas­ledujúcich rokoch. Komisia očakáva, že TTIP zníži ceny produktov vo viacerých sektoroch.

Odborníci a verejnosť na druhej strane vyčítajú, že dohody medzi USA a EÚ a Kanadou a EÚ sú netransparentné­. Vyjednávania prebiehajú do značnej miery za zatvorenými dverami, aj keď komisia považuje rokovania za najtransparen­tnejšie v histórii medzinárodných dohôd. Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy.

Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia. Kritici sa obávajú o pracovné miesta, keďže liberalizácia obchodu prináša novú konkurenciu, s ktorou by mohli mať niektoré podniky alebo sektory problém vyrovnať sa.

Viaceré európske vlády na svojej internetovej stránke poukazujú presne na tieto riziká, ktoré, ako uvádza napríklad holandská vláda, sa bude snažiť odstrániť v rámci negociačného procesu. Problémom je pre ňu napríklad hrozba oslabenia právomoci regulátorov.

Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.

„Spojené štáty americké doteraz neratifikovali šesť z ôsmich hlavných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce vrátane dohody o slobode združovania a práva na kolektívne vyjednávanie. Kde je záruka, že nebude týmto ohrozený európsky sociálny model, že nebudú spochybňované práva pracujúcich?“ pýtajú sa odborári.

Štáty možno nebudú mať posledné slovo

Nateraz sa zdá, že Európska komisia chce vylúčiť akúkoľvek účasť národných parlamentov pri prijímaní dohody s Kanadou. Pôvodne mala byť táto dohoda tzv. zmiešaná a členské štáty mali mať právo ratifikácie. Dnes však už komisia tvrdí, že CETA nie je zmiešanou dohodou.

„Aj Výbor pre európske záležitosti nášho parlamentu požaduje, aby národné parlamenty o dohode hlasovali. Ak bude CETA naozaj prijatá takýmto spôsobom, ako plánuje Európska komisia, je veľká pravdepodobnosť, že podobne bude schvaľovaná aj kontroverzná dohoda TTIP,“ poznamenal Kollár.

Proti ratifikácii dohôd sa vyslovila nielen Európska odborová konfederácia, ktorej je KOZ SR členom, ale aj Európska federácia odborových zväzov verejných služieb, ktorej členmi sú aj niektoré slovenské odborové zväzy verejných služieb.

Odborári sa na proteste proti CETA a TTIP stretnú dnes v Bratislave o 17stej hodine, v piatok pokračujú v hlavnom meste už predpoludním, a to medzinárodným protestom, na ktorom sa zúčastnia aj odborári z Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky a Poľska.