Naposledy sa cena zdvihla na 4,6 miliardy eur v roku 2014 a vtedy malo ísť o posledné navýšenie projektu, ktorého náklady už vtedy prevýšili prvotné očakakávania z roku 2008 o 1,8 miliardy eur. V SE má 34-percentný podiel štát a Mochovce sa stavajú na úkor dividend, teda nepriamo aj z verejných financií.
Vláda roky naznačovala, že Enel vedie výstavbu neodborne. Taliansky investor oponoval prísnejšími normami aj po havárii v japonskej Fukušime. „Požiadali sme predstaviteľov Slovenských elektrární, ktorí sú za dostavbu zodpovední, aby dali na stôl aktuálne čísla týkajúce sa jednak rozpočtu a jednak časového horizontu. V utorok sme sa dostali k týmto číslam, ale ešte sme ich nestihli zanalyzovať,“ povedal Žiga, ktorý potvrdil, že ministerstvo hospodárstva počíta s navyšovaním rozpočtu.
Súčasne sa vedenie ministerstva hospodárstva plánuje na budúci týždeň stretnúť so zástupcami Slovenských elektrární v Mochovciach, kde rozhodnú o ďalšom postupe v oblasti dostavania reaktorov. Stavba blokov 3 a 4 sa začala 27. januára 1987, dokončenie oproti plánom dostavby z roku 2008 už mešká vyše 4 roky. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) uvádza 20. august 2016 ako dátum navážania paliva. Či sa to stihne, je otázne.
Čo sa týka zodpovednosti za rastúcu cenu výstavby Mochoviec, predseda slovenskej vlády Robert Fico v tom má jasno: „Slovenské elektrárne sa síce volajú slovenské, ale sú to talianske elektrárne. Talianska spoločnosť Enel, ktorá má 66 % akcií, oznámila, že tieto akcie predá zahraničnému majiteľovi. Procedúra prebieha, takže zodpovednosť za dostavbu elektrární má talianska spoločnosť Enel,“ uzavrel v utorok Fico.
Enel sa minulý rok dostal pod tlak a musel sa zbaviť svojich dlhov, z tohto dôvodu sa rozhodol predať svoj 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach za 750 mil. eur českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH).
Podmienkou však je dokončenie Mochoviec, v ktorých jadrová časť pozostáva z ruskej technológie. Aj preto ruský Rosatom čoraz častejšie kritizuje, že dostavbu plne nekoordinuje ruská strana. Kedy sa Mochovce dostavajú a kto ich vlastne dokončí, je nateraz nejasné, aj keď Enel v prácach pokračuje. EPH však upozornil, že pri súčasných trhových cenách elektriny budú Mochovce vyrábať elektrinu so stratou.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Slovenská vláda si to uvedomuje a okrem Mochoviec do budúcnosti počíta s ďalšou novou elektrárňou. „Napriek tomu, že trh s energiami nedáva dostatočný impulz pre výstavbu nových zdrojov, existuje slovensko-český projekt pre výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol v utorok Fico. Nové Bohunice najnovšie získali kladný posudok v rámci hodnotenia vplyvov na životné prostredie.
Podľa Fica by bolo chybou nepokračovať v príprave tohto projektu. „Bolo by veľkou chybou, keby sme zmeškali čas a nepripravovali dokumenty. Takto budeme pripravení na obdobie, kedy sa výstavba nových zdrojov môže stať atraktívna a aktuálna. Pokiaľ vznikne priaznivé investičné prostredie, tento projekt môžeme kedykoľvek oživiť,“ povedal premiér.
Projekt možnej výstavby novej atómovej elektrárne na Slovensku zastrešuje štátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, ktorá projekt posudzovala spolu s českou spoločnosťou ČEZ a neskôr aj s ruským Rosatomom.
EJF sa zúčastnil aj český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), ktorý vyhlásil, že na obnoviteľné zdroje energií sa v súčasnosti nedá celkom spoľahnúť: „Jadrová energetika prispieva v Českej republike k zaisteniu bezpečných dodávok elektriny. Predovšetkým dnes, v dobe masívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, je treba mať k dispozícii zdroj, ktorý zaistí stabilné dodávky čistej energie pri základnom zaťažení rozvodovej siete. Aj keď vnímame prínos rozvoja obnoviteľných zdrojov a ich posilňujúcu sa rolu do budúcnosti, za súčasných okolností sa na ne nedá výhradne spoliehať.“
Český premiér tiež uviedol, že jadrová energetika je jedným zo základných kameňov českej energetickej sústavy a že Česko výhľadovo počíta s výstavbou ďalšieho bloku v jadrových elektráňach Dukovany a Temelín.
„Vnímam, že jadrová energia budí vášne. Mrzia ma snahy využiť tieto emócie pre nevecnú diskreditáciu jadra, veľmi často je to čistý populizmus. Rešpektujem rozhodnutie krajín, ktoré sa rozhodli jadro vo svojej energetike nevyužiť. Očakávam, že tieto krajiny budú plne rešpektovať princíp slobodnej voľby energetického mixu,“ dodal Sobotka. Česko často čelí protestom rakúskych aktivistov, ktorí upozorňujú na riziká jadrovej energie.
Úrad jadrového dozoru SR upozorňuje, že jadrová energetika je bezpečná. Faktom však tiež je, že súčasné nízke trhové ceny energií jadru neprajú, čo pre Pravdu vo Viedni na konferencii Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pripustila predsedníčka úradu Marta Žiaková. Výhodu majú staršie jadrové elektrárne, ktorých náklady menej zaťažujú odpisy.
„Staré jadro sa oplatí, nové v tomto okamihu asi nie. Je však ťažké predpovedať vývoj, keď len minulý týždeň ohlásil OPEC zníženie dennej kapacity ťažby ropy, na čo v reakcii vzrástla cena ropy a tá zase ťahá hore cenu plynu, takže rovnica sa stále mení.“ Pri nízkych cenách ropy sú totiž nízke aj trhové ceny elektriny, aktuálne sa cena pohybuje okolo 25 eur/MWh. Podľa expertov je pritom hranica ekonomickej návratnosti jadrovej elektrárne niekde okolo ceny 60 eur/MWh.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.