Koalícia sa zľakla stavebnej prémie

, 10.10.2016 07:00
PSS, stavebná prémia, bývanie
Poskytovanie stavebnej prémie sa meniť nebude. Autor: ,

Politici za čudných okolností niekedy v poslednej chvíli menia svoje už ohlásené zmeny daní. Môže v tom hrať úlohu lobing dotknutých strán, ktorým presviedčanie ušetrí milióny. Takto už viacero vlád cúvlo od zdanenia tichého vína, ešte Radičovej vláda upustila od vyšších pokút pre čierne stavby či vyššej dane z piva.

V súčasnej vláde sa niečo podobné udialo pri snahe škrtať štátnu stavebnú prémiu. Tú sa neúspešne snažilo okresať už viacero vlád.

V lete sa ešte štvorkoalícia dohodla, že štátna prémia k stavebnému sporeniu, ktorá je tento rok vo výške 66,39 eura ročne, sa bude prideľovať len ľuďom s nižšími príjmami. Štátna kasa tým mala získať časť so súčasnej podpory na úrovni 33 miliónov eur ročne. Po odchode Siete z koalície sa však napokon trojkoalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd dohodla, že stavebnú prémiu nechá tak.

„Išlo o politické rozhodnutie. Technicky a administratívne sa zmeny vykonať dajú,“ povedal pre Pravdu zdroj blízky koalícii, ktorý si neželal byť menovaný.

Prémiu dostalo 600-tisíc ľudí

Vlani plnú alebo čiastočnú prémiu poberalo okolo 600-tisíc ľudí. Novinkou malo byť, že prémiu dostane len občan s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy na Slovensku a pri manželoch či partneroch bude hranica dvojnásobná. Koalícia si mohla škrtanie prémie rozmyslieť aj pre veľký počet ľudí, ktorých by to zasiahlo. Úlohu mohla zohrať aj skutočnosť, že sa výrazne zlepšiť výber daní a ministerstvo financií má aktuálne na dosah cieľ mať vyrovnaný štátny rozpočet do roku 2019.

Pôvodný návrh už odobrený koalíciou bol, že ak jednotlivec zarába v hrubom viac ako 1 200 eur mesačne, štátnu prémiu nedostane. Pri manželoch to mala byť v závislosti od tohtoročnej priemernej mzdy v hospodárstve hranica spoločného príjmu asi 2,4 tisíca eur za mesiac. Na získanie plnej stavebnej prémie musí sporiteľ tento rok vložiť 1 327,80 eura, ak dá menej, prémia sa mu pomerne kráti. Po zavedení spomínanej novinky tak celú prémiu mal získať len občan, ktorý odloží do stavebnej sporiteľne ročne viac ako jeden mesačný plat.

Podľa informácií denníka Pravda mali predstavitelia stavebných sporiteľní na pôde rezortu financií viacero neformálnych stretnutí na túto tému a následne sa politická vôľa zmenila. „Ministerstvo financií SR pokračuje v analyzovaní parametrov štátnej podpory bývania. Zároveň zvažuje všetky možnosti na zefektívnenie a zvýšenie adresnosti štátnej podpory bývania v oblasti stavebného sporenia,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Sporiteľne nezisťujú príjem

Sporiteľne, pochopiteľne, proti návrhu namietali, nakoľko by stavebné sporenie už nebolo také výhodné pre ľudí, resp. tým, že by bola stavebná prémia menej dostupná, odradilo by to potenciálnych budúcich klientov. Doteraz žiadna z troch stavebných sporiteľní pôsobiacich na Slovensku nezisťovala v prípade uzatvárania stavebného sporenia príjem klienta. Podľa sporiteľní by to znamenalo enormný zásah do informačných systémov v súvislosti s každoročným zberom dát od klientov.

„Po medializácii tejto údajnej zmeny sme sa už vyjadrili, že ak by vstúpila do platnosti, je technicky nezrealizovateľná a nekontrolovateľná. V histórii stavebného sporenia, ktoré je na Slovensku už takmer 25 rokov, zatiaľ nebolo potrebné preverovať príjem klienta, ktorý si chce sporiť. Nevieme si tiež predstaviť, ako by sa táto údajná zmena realizovala v prípade detských zmlúv o stavebnom sporení, prípadne u klientov, ktorí majú viac pracovných pomerov,“ odkázal vedúci odboru komunikácie Prvej stavebnej sporiteľne Radovan Slobodník.

„Pre budúci rok zostáva rovnako ako v tomto roku platná podmienka, že sporiteľ, ktorý chce získať štátnu prémiu v plnej výške, si musí počas roka nasporiť minimálne 1 327,80 eura. Zároveň platí, že stavebná sporiteľňa v súčasnosti neoveruje vek záujemcu o stavebné sporenie, nakoľko ide o sporiaci produkt,“ povedala hovorkyňa ČSOB Stavebnej sporiteľne Anna Jamborová. Tretia stavebná sporiteľňa Wüstenrot sa k dosahom návrhu nevyjadrila.

Lobujú aj vo svete

Lobing, resp. stretnutia predstaviteľov záujmových skupín s predstaviteľmi vlády a štátnych inštitúcií, nie sú vo svete nezvyčajné. Deje sa tak napríklad vo Washingtone, ale aj v Bruseli. Na Slovensku, pokiaľ sa hovorí o lobingu, je to však často spájané so skupinami, ktoré nad rámec zákona ovplyvňujú zmeny v nastavení zákonov.

„Lobista je oficiálny titul. Sú pri americkom Kongrese aj v Európskom parlamente. Obhajujú záujmy jednotlivých skupín. Snažia sa upraviť, pozmeniť zákony tak, aby to ich biznisu vyhovovalo čo najviac. Keď to nie je nezákonné a je to verejné, tak je takýto lobing v poriadku. Iné je, keď to v súlade so zákonom nie je, napríklad keď už sa to rieši, ako sa vraví, cez rôzne odovzdávania kufríkov s peniazmi a podobne,“ myslí si ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

V prípade lobingu v Bruseli je v súčasnosti v registri lobistov pri Európskej komisii a Európskom parlamente evidovaných 6-tisíc lobistických organizácií. Polovica z nich sa registrovala ako kategória II, teda firemní lobisti a obchodné či profesijné združenia. Približne štvrtina spadá do kategórie III, teda medzi mimovládne organizácie. Odhaduje sa, že každý zaregistrovaný subjekt zastrešuje priemerne päť osôb, čo znamená, že dovedna reprezentujú približne 30-tisíc zástupcov záujmových skupín. Exekutíva EÚ od 1. decembra 2014 zverejňuje informácie o stretnutiach komisárov, členov ich kabinetov a generálnych riaditeľov Európskej komisie so všetkými zástupcami záujmových skupín.

Vinári aj pivári odolali

V posledných rokoch sa viacerí členovia vlád snažili presadiť zmeny v zákonoch, ktoré narazili na záujmové skupiny. Mnohé z opatrení sa neskôr vôbec nerealizovali. Napríklad bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) presadzoval v roku 2012 spotrebnú daň z tichého vína, čo malo ročne priniesť do štátneho rozpočtu okolo 6,5 milióna eur. Riešiť tým chcel podľa jeho slov deficit prostriedkov určených na revitalizáciu viníc a nákup novej technológie pre vinárov a vinohradníkov. Vinári však v tom čase zalobovali, a daň zavedená nebola. Podľa ich slov by bola pre nich likvidačná.

V roku 2010 zase skupina poslancov KDH, medzi ktorými bol aj súčasný splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin, zmarila zvyšovanie spotrebnej dane z piva. Opatrenie malo byť súčasťou konsolidačných opatrení vtedajšej Radičovej vlády. Štátna kasa si opatrením mala prilepšiť o sedem až desať miliónov eur ročne. Ešte predtým lobovali v koaličnej rade výrobcovia piva za miernejšie zvyšovanie spotrebnej dane.

Zmeny, ktoré si politici v poslednej chvíli rozmysleli

Daň z tichého vína
Tiché aj ovocné vína roky odolávajú zdaneniu, aj keď štát má pri nízkych cenách vína náklady na liečbu alkoholikov. Naposledy zdanenie navrhoval v roku 2012 exminister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek s tým, že výnos sa použije na revitalizáciu viníc. Vinárov rozhneval a návrh stiahol.

Pokuty za čierne stavby
V roku 2011 za Radičovej vlády neprešli v parlamente vyššie pokuty za čierne stavby. Predseda SaS Richard Sulík tvrdil, že poslanci sa pomýlili. Radičová to považovala za „politikárčenie“ a vtedajší predseda KDH Ján Figeľ tvrdil, že Sulík klame.

Vyššia daň z piva
Niektorí poslanci za KDH v roku 2010 nepodporili rast dane z piva, ktorý by zvýšil cenu o 1,5 centa na fľašu piva. V rozpočte vypadlo 7 až 10 mil. eur ročne. Vtedajší poslanec za KDH Anton Marcinčin (terajší splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých regiónov) povedal, že piť dve pivá denne je zdravé.

Boj proti hazardu
Súčasná vláda ide síce zakázať automaty pre patologických hráčov, ale platiť to bude až po veľmi dlhom dvojročnom prechodnom období. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal zase hovoril o obmedzovaní hazardu, ale na magistráte sa stratili petičné hárky.

Škrty v stavebnej prémii
Súčasná koalícia sa dohodla na obmedzení štátnej stavebnej prémie vo výške 66,39 eura, čím by štát ušetril časť z 33 miliónov eur. Politici si to rozmysleli a poskytovanie stavebnej prémie sa napokon meniť nebude.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dane #stavebné sporenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku